znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 259/03-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2004 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Jána Klučku a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti E. K., bytom M. a H. B., bytom M., zastúpených advokátom JUDr. M. S., Č., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného súdu   v Čadci   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 309/95 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. K. a H. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v Čadci v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 309/95 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu v Čadci prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 309/95 konal bez zbytočných prieťahov.

3. E. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd v Čadci povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. H. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd v Čadci povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd v Čadci je povinný uhradiť trovy konania E. K. a H. B. vo výške 16 880   Sk   (slovom   šestnásťtisícosemstoosemdesiat   slovenských korún) vrátane DPH   na účet ich právneho zástupcu JUDr. M. S., Č., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 4. decembra 2003   doručená   sťažnosť   E.   K.,   bytom   M.,   a H.   B.,   bytom   M.   (ďalej   len „sťažovateľky“), zastúpených advokátom JUDr. M. S., Č., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Čadci (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 309/95 o vydanie nehnuteľnosti.

Sťažovateľky podali návrh na vydanie nehnuteľnosti 11. mája 1995. Vo veci sa zatiaľ uskutočnili tri pojednávania (30. októbra 1996, 13. novembra 1996 a 28. apríla 1999). Od podania   návrhu   okresný   súd   rozhodoval   o návrhu   na   pristúpenie   ďalších   účastníkov   do konania,   vyzval   sťažovateľky   na   predloženie   dokladov   a   na   doplnenie   návrhu a 30. júna 2000 nariadil znalecké dokazovanie. Sťažovateľky sťažnosťou z 31. augusta 1999 žiadali vo veci konať. Vzhľadom na to, že sa vo veci od nariadenia znaleckého dokazovania nekonalo, 24. septembra 2003 požiadali o nahliadnutie do   spisu okresného súdu, tento sa však   stále   nachádza   u súdnej   znalkyne.   Sťažovateľky   preto   urgenciami z 25. septembra 2003   a 6. novembra   2003   žiadali   o urýchlené   vykonanie   znaleckého dokazovania a konania vo veci. Okresný súd je podľa ich názoru stále nečinný.

Sťažovateľky preto požadujú, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné právo E. K. a H. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v Čadci   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 309/95 o vydanie nehnuteľnosti bolo porušené.

Okresnému súdu v Čadci prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 309/95 konal bez zbytočných prieťahov.

E. K. a H. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie po 300 000 Sk (slovom tristotisíc   korún)   každej,   ktoré   je   Okresný   súd v Čadci   povinný im vyplatiť   do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný   súd   v Čadci   je   povinný   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 21110,40 Sk,- (2 krát po 2 úkony po 4270 Sk,- prevzatie a príprava, 2 krát návrh, 2 krát po 2 režijné paušály po 128 Sk, DPH 20 % - 1 759,20 Sk,-) na účet JUDr. M. S. vo VÚB Čadca č. ú.... do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“.

Porušenie svojho základného práva vidia najmä

a) v čase   od   pojednávania   28.   apríla   1999   do   predloženia   spisu   súdnej   znalkyni

9. augusta   2000,   keď   okresný   súd   vyše   roka   neurobil   úkon,   ktorý   by   viedol k urýchlenému skončeniu veci,

b) v čase od predloženia spisu súdnej znalkyni, t. j. od 9. augusta 2000, doteraz, keď okresný súd nekoná vyše troch rokov.

Výšku primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodňujú sťažovateľky jednak dĺžkou celého konania, ktoré trvá už vyše ôsmich rokov, ako aj právnou neistotou a ich vekom.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateliek predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   17.   decembra   2003,   a pretože   nezistil dôvody na jej odmietnutie, prijal sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd požiadal o vyjadrenie k sťažnosti a ku   konaniu   ústneho   pojednávania   okresný   súd.   Na   vyjadrenie   ku   konaniu   ústneho pojednávania vyzval aj sťažovateľky.

Okresný súd aj sťažovateľky ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie.

K sťažnosti uviedla predsedníčka okresného súdu nasledovné: „Dňa   26.   1.   2004   som   obdržala   uznesenie   ÚS   SR   Košice   II.   ÚS   259/03-10   zo   dňa 17. 12. 2003,   ktorým   bola   prijatá   sťažnosť   E.   K.   a H.   B.   na   ďalšie   konanie   vo   veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom nášho súdu v konaní vedenom pod spisovou značkou 8 C 309/95.

K uvedenej sťažnosti dávam nasledovné vyjadrenie:

-sťažovateľky vytýkajú súdu nečinnosť v čase od predloženia spisu súdnej znalkyni, t. j. od 9. 8. 2000 doposiaľ,

-a v čase od pojednávania konaného 28. 4. 1999 do predloženia spisu súdnej znalkyni dňa 9. 8. 2000, kedy súd vyše roka neurobil úkon, ktorý by viedol k urýchlenému ukončeniu konania a vo veci nekonal. 1. Obdobie od 28. 4. 1999 do predloženia spisu znalkyni:

- dňa 28. 4. 1999 sa konalo pojednávanie, sťažovateľky sa pojednávania nezúčastnili. Súd   odročil pojednávanie za účelom predloženia riadneho návrhu v 3 exemplároch aj s odôvodnením a titul nadobudnutia jednotlivých nehnuteľností,

- upravený návrh sťažovateľky predložili 30. 6. 1999,

- súd 2. 7. 1999 upravený návrh doručuje protistrane na vyjadrenie,

- termín pojednávania je vytýčený na 4. 4. 2000, preložené na 18. 4. 2000 z dôvodu, že odporca bol na kúpeľnej liečbe,

- na pojednávaní 18. 4. 2000 súd pripustil zmenu návrhu, vykonal ďalšie dokazovanie a na návrh sťažovateliek nariadil znalecké dokazovanie na identifikáciu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania,

-   súd   dňa   18.   4.   2000   vyzýva   sťažovateľky   na   zaplatenie   zálohy   na   znalecké dokazovanie, zálohu zaplatili 11. 5. 2000,

- uznesením zo dňa 30. 6. 2000 súd ustanovuje znalca Ing. A. T. a zároveň určí aj znaleckú úlohu.

Mám za to, že za uvedené obdobie súd procesne priebežne konal, všetky procesné úkony súviseli   s meritórnym   riešením   veci   a v uvedenom   období   postupom   súdu   k prieťahom nedošlo.

2. Obdobie od 9. 8. 2000 doposiaľ:

- ustanovenú znalkyňu Ing. A. T. súd podľa záznamu kancelárie (čl. 173) urgoval 7-krát do 28. 8. 2003,

-   osobitnou   urgenciou   (čl.   175)   súd   pod   pohrožkou   uloženia   poriadkovej   pokuty   žiada o vrátenie spisu,

- znalkyňa dňa 3. 11. 2003 oznamuje súdu, že znalecký posudok má vypracovaný, chýba jej dokončiť prílohy, zaviazala sa ho ukončiť do 30. 11. 2003,

-   súd   dňa   6.   11.   2003   oznamuje   znalkyni   súhlas   s dokončením   znaleckého   posudku vzhľadom na rozpracovaný znalecký posudok a z dôvodu urýchleného konania, súčasťou prípisu je pripojený sľub znalca,

- znalkyňa predložila súdu písomný znalecký posudok 1. 12. 2003,

- konajúca sudkyňa predložila spis so vznesenou námietkou zaujatosti s poukazom na to, že v základnom konaní zastupovala sťažovateľky ako advokátka,

- opatrením zo dňa 4. 12. 2003 som konajúcej sudkyni podľa §-u 15 ods. 1 O. s. p. vec odňala a náhodným výberom zo dňa 17. 12. 2003 spis bol pridelený ďalšiemu sudcovi na konanie.

Potvrdzujem,   že   do   doby   podania   znaleckého   posudku   uplynula   doba   2,5   roka. Nečinnosť zisťujem zo strany znalkyne. Súd znalkyňu 8-krát urgoval na podanie znaleckého posudku. V súčasnosti písomný znalecký posudok sa nachádza v spise a je predpoklad, že v blízkej dobe by mohlo byť vo veci meritórne rozhodnuté.“.

Obdobné skutočnosti zistil ústavný súd vo vzťahu k namietanému obdobiu zo spisu sp. zn. 8 C 309/95.

II.

Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia ich základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty jej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť   právoplatným...   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 26/95).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahov v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním   doterajšieho   konania   pred   okresným   súdom   ústavný   súd   zistil   tieto skutočnosti:   1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu   sp.   zn.   8   C   309/95   o vydanie   nehnuteľnosti   zistil,   že   v namietanom   konaní   ide o vydanie nehnuteľnosti. Ide o konanie, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, a preto ho nemožno hodnotiť za právne zložité, čo napokon neuviedla ani predsedníčka okresného súdu. Vzhľadom na potrebu vypracovania znaleckého posudku nemožno však vylúčiť praktickú zložitosť veci, ktorá mohla mať vplyv na určité predĺženie súdneho konania.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 8 C 309/95, bolo správanie sa sťažovateliek ako účastníčok tohto súdneho konania. Ústavný súd v tejto súvislosti hodnotil ich správanie vo vzťahu k dvom namietaným   obdobiam   a uzavrel,   že   v období   od   28.   apríla   1999   do   predloženia   spisu znalkyni v auguste 2000 (zohľadniac aj ich absenciu na pojednávaní 28. apríla 1999, úpravu návrhu 30. júna 1999 a zmenu návrhu 18. apríla 2000, nariadenie znaleckého dokazovania na   ich   návrh,   ktoré   vyvolalo   potrebu   vyzvať   ich   na   zaplatenie   zálohy   na   znalecké dokazovanie) boli v zásade aktívne a zásadným spôsobom neprispeli k celkovej dĺžke tohto konania. Čo sa týka obdobia od 9. augusta 2000 do doručenia sťažnosti ústavnému súdu, ústavný súd hodnotí ich správanie ako také, ktoré nemalo vplyv na dĺžku konania v tomto období.

3. Posledným kritériom, ktoré ústavný súd hodnotil z hľadiska zbytočných prieťahov v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 309/95, bol postup okresného súdu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v namietanom   období   od   28.   apríla   1999   do predloženia   spisu   znalkyni okresný   súd   postupoval   plynulo,   vykonával   procesné   úkony spojené s potrebou reagovať na úpravu a zmenu návrhu sťažovateliek, ako aj na návrh za nariadenie znaleckého dokazovania zo strany sťažovateliek. K zbytočným prieťahom v jeho konaní   v uvedenom   období,   a teda   ani   k porušeniu   základného   práva   sťažovateliek   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   §   48   ods.   2   ústavy   podľa   názoru ústavného súdu, nedošlo.

Čo   sa   týka   druhého   namietaného   obdobia   ústavný   súd   zistil,   že   vypracovanie znaleckého   posudku   trvalo   znalkyni   tri   a štvrť   roka.   Aj   keď   okresný   súd   vo   svojom vyjadrení   uviedol,   že   znalkyňu   urgoval   osemkrát,   posledný   raz   pod   hrozbou   uloženia poriadkového opatrenia, takýto postup sa ukázal ako málo účinný. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže   dôjsť   postupom   osôb,   ktoré   sa   zúčastňujú   konania   pred   všeobecným   súdom a podieľajú sa na rozhodovaní vo veci samej (IV. ÚS 101/03, II. ÚS 68/01, II. ÚS 10/01, I. ÚS 53/98). Konajúci súd je povinný zabezpečiť včas všetky dôkazy potrebné na rozhodnutie vo   veci   samej   vrátane   účinných   opatrení   vo   vzťahu   k odstráneniu   pasivity   znalca;   ak nevyužije zákonné opatrenia na vykonanie dôkazov a s nimi spojených úkonov, spôsobí zbytočné prieťahy v konaní.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný súd   uzavrel,   že   v období   od   9.   augusta   2000   do predloženia   znaleckého   posudku   okresnému   súdu   v decembri   2003   došlo   k zbytočným prieťahom   v konaní   okresného   súdu   a k porušeniu   základného   práva   sťažovateliek   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1.   Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 8 C 309/95 konal bez zbytočných prieťahov.

2. V súvislosti s úpravou sťažnosti čl. 127 ods. 3 ústavy ustanovuje: „Ústavný súd môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým   vyhovie   sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.   Z ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   primerané finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľky požadovali finančné zadosťučinenie vo výške po 300 000 Sk pre každú z nich.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.

Vzhľadom   na   dobu   trvania   zbytočných   prieťahov   v konaní   okresného   súdu sp. zn. 8 C 309/95 a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateliek sprevádzanej pocitom neistoty, ústavný súd považoval priznanie sumy po 30 000 Sk každej z nich za primerané zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľkám   v rozsahu   úkonov   uplatnených   právnym zástupcom   sťažovateliek   (§   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde)   náhradu   trov   konania z dôvodu ich právneho zastúpenia, za každý úkon po 4 270 Sk (základom bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2002 vo výške 12 811 Sk) znížený o 20%, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní, a 130 Sk režijný paušál za každý úkon podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   o odmenách   a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, spolu 16 880 Sk vrátane DPH.

Náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2004