znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 258/2015-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senátezloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a zo   sudcovLajosa   Mészárosa   a   Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôda práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudskýchpráv a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.1 Cdo 98/2011 z 19. septembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra2013 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“),ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listinyzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.1 Cdo 98/2011 z 19. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Sťažnosťou napadnutým rozhodnutím najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľovproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bol potvrdený rozsudok súduprvého stupňa o zamietnutí žaloby sťažovateľov vo veci o určenie vlastníctva. Sťažovateliauviedli ako dôvod dovolania existenciu vady podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdnehoporiadku   a nesprávne   právne   posúdenie   veci   odvolacím   súdom.   V sťažnosti   doručenejústavnému súdu namietajú arbitrárnosť záverov najvyššieho súdu, ktorý dovolanie odmietolako   smerujúce   proti   rozhodnutiu,   proti   ktorému   nie   je   dovolanie   prípustné.V sťažnosti poukazujú   na jednotlivé   časti   napadnutého   uznesenia,   s ktorými   nesúhlasia.Tieto sa týkajú posúdenia ich námietok, a to postupu súdu prvého stupňa, ku ktorémuuviedli, že Okresný súd Žiar nad Hronom po záverečných rečiach ešte vykonal dokazovaniepísomnými dôkazmi,   čím   im   odňal   právo   vyjadriť   sa   k vykonanému   odkazovaniua k právnej stránke veci, pričom túto vadu odvolací súd neodstránil. Namietajú tiež, že súdynezistili dostatočne skutkový stav veci a nesprávne ho právne posúdili.

Na   základe   uvedeného   navrhujú,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   uznesenímnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 98/2011 z 19. septembra 2013 boli porušené ich práva, ktoréoznačili v petite sťažnosti, v nadväznosti na to žiadajú, aby ústavný súd zrušil napadnutéuznesenie a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Žiadajú aj o priznanie náhradytrov právneho zastúpenia.

Sťažnosť sťažovateľov v predloženom znení nespĺňa náležitosti sťažnosti predpísané v§ 20 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovatelia   uviedli,   že   v konaní   pred   ústavným   súdom   ich   zastupuje   advokát ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, k sťažnosti však nepriložili splnomocnenieosvedčujúce   túto   skutočnosť   a menovaný   advokát   ich   sťažnosť   nepodpísal.   Ústavný   súdpreto   nepovažoval podmienku povinného   právneho   zastúpenia za splnenú.   Okrem tohosťažnosť   neobsahuje   jasné   a zrozumiteľné   odôvodnenie   k jednotlivým   článkom   ústavy,listiny   a dodatkového   protokolu,   ktoré   by   mohlo   byť   podkladom   posúdenia   ústavnýmsúdom.   Tento   nedostatok   je   možné   odstrániť   doplnením   sťažnosti   prostredníctvomkvalifikovaného   právneho   zástupcu.   Ústavný   súd   preto   listom   z 25. novembra   2014sťažovateľov upozornil na nedostatky ich sťažnosti a vyzval ich na ich odstránenie. Zároveňsťažovateľov poučil o možnosti požiadať o ustanovenie advokáta Centrum právnej pomocia vyzval   ich,   aby   v lehote   15   dní   odstránili   nedostatky   sťažnosti   alebo   aby   preukázali,že podali písomnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. Ústavný súd zároveň sťažovateľovupozornil, že ak nesplnia podmienky uvedené vo výzve, môže byť ich sťažnosť odmietnutápodľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

Sťažovatelia reagovali na výzvu podaniami doručenými 6. januára 2015, v ktorýchpožiadali o zaslanie fotokópie celého spisu a o predĺženie lehoty na jej splnenie. Ústavnýsúd listom z 13. januára 2015 zaslal každému sťažovateľovi fotokópiu súdneho spisu, opäťich vyzval na doplnene podania v lehote 10 dní od doručenia výzvy a súčasne ich poučilo následkoch   jej   nesplnenia.   Sťažovatelia   prevzali   výzvu   7.,   resp.   9.   februára   2015a do určenej lehoty a dňu predbežného prerokovania ich podania na ňu nereagovali.

II.

Podľa čl. 127 ods. l ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uzneseniesa nemusí odôvodniť.

Sťažnosť sťažovateľov neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnomsúde.   Sťažovatelia   dosiaľ   nepredložili   ústavnému   súdu   splnomocnenie   pre advokáta   nazastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ani nedoplnili odôvodnenie svojej sťažnosti.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   konštatoval,že sťažnosť ani po predchádzajúcej výzve ústavného súdu neobsahuje všetky náležitostipredpísané zákonom o ústavnom súde napriek tomu, že sťažovateľov poučil, aké náležitostimá   obsahovať,   a   zároveň   ich   upozornil,   že   ak   v   určenej   lehote   sťažnosť   požadovanýmspôsobom nedoplnia, môže byť odmietnutá z dôvodu nesplnenia zákonom predpísanýchnáležitostí.

Ústavný   súd   na   tomto   základe   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosťsťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonompredpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015