SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 258/2015-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôda práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.1 Cdo 98/2011 z 19. septembra 2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplneniezákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra2013 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“),ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listinyzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokoluk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.1 Cdo 98/2011 z 19. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Sťažnosťou napadnutým rozhodnutím najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľovproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bol potvrdený rozsudok súduprvého stupňa o zamietnutí žaloby sťažovateľov vo veci o určenie vlastníctva. Sťažovateliauviedli ako dôvod dovolania existenciu vady podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdnehoporiadku a nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. V sťažnosti doručenejústavnému súdu namietajú arbitrárnosť záverov najvyššieho súdu, ktorý dovolanie odmietolako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.V sťažnosti poukazujú na jednotlivé časti napadnutého uznesenia, s ktorými nesúhlasia.Tieto sa týkajú posúdenia ich námietok, a to postupu súdu prvého stupňa, ku ktorémuuviedli, že Okresný súd Žiar nad Hronom po záverečných rečiach ešte vykonal dokazovaniepísomnými dôkazmi, čím im odňal právo vyjadriť sa k vykonanému odkazovaniua k právnej stránke veci, pričom túto vadu odvolací súd neodstránil. Namietajú tiež, že súdynezistili dostatočne skutkový stav veci a nesprávne ho právne posúdili.
Na základe uvedeného navrhujú, aby ústavný súd rozhodol, že uznesenímnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 98/2011 z 19. septembra 2013 boli porušené ich práva, ktoréoznačili v petite sťažnosti, v nadväznosti na to žiadajú, aby ústavný súd zrušil napadnutéuznesenie a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie. Žiadajú aj o priznanie náhradytrov právneho zastúpenia.
Sťažnosť sťažovateľov v predloženom znení nespĺňa náležitosti sťažnosti predpísané v§ 20 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Sťažovatelia uviedli, že v konaní pred ústavným súdom ich zastupuje advokát ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, k sťažnosti však nepriložili splnomocnenieosvedčujúce túto skutočnosť a menovaný advokát ich sťažnosť nepodpísal. Ústavný súdpreto nepovažoval podmienku povinného právneho zastúpenia za splnenú. Okrem tohosťažnosť neobsahuje jasné a zrozumiteľné odôvodnenie k jednotlivým článkom ústavy,listiny a dodatkového protokolu, ktoré by mohlo byť podkladom posúdenia ústavnýmsúdom. Tento nedostatok je možné odstrániť doplnením sťažnosti prostredníctvomkvalifikovaného právneho zástupcu. Ústavný súd preto listom z 25. novembra 2014sťažovateľov upozornil na nedostatky ich sťažnosti a vyzval ich na ich odstránenie. Zároveňsťažovateľov poučil o možnosti požiadať o ustanovenie advokáta Centrum právnej pomocia vyzval ich, aby v lehote 15 dní odstránili nedostatky sťažnosti alebo aby preukázali,že podali písomnú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. Ústavný súd zároveň sťažovateľovupozornil, že ak nesplnia podmienky uvedené vo výzve, môže byť ich sťažnosť odmietnutápodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
Sťažovatelia reagovali na výzvu podaniami doručenými 6. januára 2015, v ktorýchpožiadali o zaslanie fotokópie celého spisu a o predĺženie lehoty na jej splnenie. Ústavnýsúd listom z 13. januára 2015 zaslal každému sťažovateľovi fotokópiu súdneho spisu, opäťich vyzval na doplnene podania v lehote 10 dní od doručenia výzvy a súčasne ich poučilo následkoch jej nesplnenia. Sťažovatelia prevzali výzvu 7., resp. 9. februára 2015a do určenej lehoty a dňu predbežného prerokovania ich podania na ňu nereagovali.
II.
Podľa čl. 127 ods. l ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokujena neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uzneseniesa nemusí odôvodniť.
Sťažnosť sťažovateľov neobsahuje všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnomsúde. Sťažovatelia dosiaľ nepredložili ústavnému súdu splnomocnenie pre advokáta nazastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ani nedoplnili odôvodnenie svojej sťažnosti.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval,že sťažnosť ani po predchádzajúcej výzve ústavného súdu neobsahuje všetky náležitostipredpísané zákonom o ústavnom súde napriek tomu, že sťažovateľov poučil, aké náležitostimá obsahovať, a zároveň ich upozornil, že ak v určenej lehote sťažnosť požadovanýmspôsobom nedoplnia, môže byť odmietnutá z dôvodu nesplnenia zákonom predpísanýchnáležitostí.
Ústavný súd na tomto základe po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosťsťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonompredpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. apríla 2015