znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 258/2011-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   októbra   2011 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   Ing.   I.   F.,   B.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. R. M., Z., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 372/02 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 372/02 p o r u š i l základné právo Ing. I. F., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ing.   I.   F. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing.   I.   F. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   392,73   € (slovom   tristodeväťdesiatdva   eur   a   sedemdesiattri   centov),   ktorú   j e   Okresný   súd Bratislava IV p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. R. M., Z., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 258/2011-11 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. I. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“   alebo   „súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10 Cb   372/02   (ďalej   aj   „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že «(...) Sťažovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 14. 10. 2002 podaným Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 15. októbra 2002 domáhal vydania rozsudku, ktorým súd uloží povinnosť zaplatiť sťažovateľovi ako navrhovateľovi v 2. rade sumu 30 348, 93 € z titulu náhrady škody. Z dôvodu toho, že bol pravdepodobný vznik nenávratného stavu, kedy navrhovateľ nebude mať možnosť v prípade výkonu súdneho rozhodnutia uspokojiť svoju pohľadávku voči odporcovi, sťažovateľ sa týmto návrhom na začatie konania zároveň domáhal vydania predbežného opatrenia. (...)

Dňa   5.   1.   2011   podal   sťažovateľ   Okresnému   súdu   Bratislava   IV.   sťažnosť   na prieťahy v konaní listom zo dňa 2. 1. 2011 v ktorom uviedol:

„Som   účastníkom   konania,   vedeného   na   Vašom   súde   pod   spisovou   značkou 10 Cb/372/2002. Ide o konanie o náhradu škody, ktorú mi spôsobil dodávateľ stavby - rodinného domu jej nesprávnym osadením. Môj spor trvá už viac než 8 rokov, pritom nejde o žiadny problematický spor s náročným dokazovaním. Za tých 8 rokov sme pojednávali asi len 6 krát, aj v súčasnosti bolo verejné pojednávanie veci odročené dňa 22. 10. 2008 na neurčito   s tým,   že   bude   vypracovaný   znalecký   posudok.   Ten   mi   bol   doručený   až   teraz v decembri 2010 (po dvoch rokoch) a pojednávanie stále nie je vytýčené. V zásade môžem byť rád, že dodnes žalovaný existuje a jeho spoločnosť stále vykonáva stavebnú činnosť. Nechcem však v dôsledku nekonania súdu dospieť jedného dňa k rozsudku, ktorý nebude z tohto dôvodu vykonateľný.“ (...)

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava IV. JUDr. M. Č. listom s názvom Odpoveď na sťažnosť vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 10 Cb 372/2002 zo dňa 1. 2. 2011 konštatovala, že sťažnosť na prieťahy v danej veci je dôvodná.

Konštatujeme,   že   vo   veci   podanej   na   Okresný   súd   Bratislava   pod   sp.   zn. 10 Cb 372/2002   pretrváva   stav   právnej   neistoty   sťažovateľa   ako   osoby   domáhajúcej   sa súdnej ochrany a rozhodnutia súdu. Poukazujeme na neefektívnosť konania súdu, vzhľadom na   povahu   veci,   keďže   prejednávanú   vec   nemožno   považovať   za   skutkovo,   právne   ani procesné zložitú na prejednanie a rozhodnutie, avšak na druhej strane je pre sťažovateľa ako navrhovateľa významná, pretože ide o jediný spôsob ako sa domôcť ochrany svojich práv a oprávnených nárokov, keďže všetky kroky, ktoré sťažovateľ podnikol na ich ochranu sa ukázali ako bezúspešne. Zároveň poukazujeme na tú skutočnosť, že v priebehu konania sa   nekonštruktívnym   rozhodovaním   súdu   umožnilo   pôvodnej   žalovanej   spoločnosti niekoľkokrát pretransformovať a v súčasnej dobe považujeme právny nárok sťažovateľa za nevymožiteľný. (...)

Predmetná   vec   si   vyžaduje   osobitnú   starostlivosť   všeobecného   súdu   o   naplnenie účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného   znamená,   že   všeobecný   súd   má   povinnosť organizovať   svoj   procesný   postup   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prerokovaná   a skončená a fortiori preto, lebo vo vzťahu k tejto veci už ústavný súd judikoval porušenie základných práv sťažovateľky, a to nálezom č. k. II. ÚS 66/03-27 zo 7. mája 2003. Okresný súd Bratislava IV. mal o tom vedomosť, napriek tomu neorganizoval svoj procesný postup tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prerokovaná   a   skončená.   V   každej   veci,   ktorá   bez vážnejších   procesných   prekážok   trvá   viac   rokov,   sú   všeobecné   súdy   povinné   konať urýchlene, v opačnom prípade hrozí, že bude zasiahnutá samotná podstata a účel práva na súdnu ochranu, ako aj podstata a účel práva na spravodlivé konanie. (...)

Rozhodnutie vo veci samej trvá od podania žalobného návrhu odo dňa 15. októbra 2002   deviaty   rok,   táto   doba   je   však   neadekvátna   náročnosti   skutkovej   a   právnej problematiky   prejednávanej   veci,   naviac   ak   od   rozhodnutia   závisí   vymožiteľnosť   práva sťažovateľa   s   poukazom   na   všeobecne   známu   konštatáciu,   že   vymožiteľnosť   práva v Slovenskej republike je nízka.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj na ďalšie skutočnosti, ktoré sme v sťažnosti na prieťahy   v   konaní   uviedli   žiadame   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   aby   rozhodol o primeranom finančnom zadosťučinení vo výške 3 000 €, nakoľko sťažovateľ sa dlhodobo nachádza v právnej neistote, čo s poukazom na § 48 ods. 2 prvej vety Ústavy SR a čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   považuje   v   konečnom dôsledku za odmietanie výkonu spravodlivosť. (...)».

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava IV. v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 372/2002 porušil základné   právo   Ing.   I.   F.(...),   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému   súdu   Bratislava   IV.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   Cb   372/2002 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Ing. I. F.(...) priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Bratislava IV. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava IV. je povinný zaplatiť náhradu trov konania Ing. I. F.(...) vo výške   257,16   eur   na   účet(...)   advokátky   JUDr.   R.   M.,   Z.,   do   pätnástich   dní   od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   sp.   zn.   Spr.   3266/2011 zo 6. júla   2011   a právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu z 5. augusta 2011.

2.1 Predsedníčka okresného súdu popísala chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Po prešetrení vecí som zistila, že pod sp. zn. 10Cb/372/2002 bolo na tunajšom súde vedené konanie v právnej veci navrhovateľov: 1. T. V. a 2. I. F. proti odporcovi: M., s. r. o. (pôvodne I., s. r. o.) o zaplatenie 30 348,93 eura s príslušenstvom.

Konanie je toho času právoplatne skončené. (...) Po oboznámení sa s obsahom spisu môžem konštatovať, že prejednávaná vec sa nevyznačuje osobitnou povahou,   resp.   významom, ktorý by si vyžadoval osobitnú alebo dokonca   výnimočnú   rýchlosť   konania   v   zmysle   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva vytvorenej koncepcie rýchlosti konania v závislosti od významu a povahy prejednávanej veci.   Prejednávaná   vec   sa   však   vyznačuje   skutkovou   zložitosťou,   ktorá   si   vyžiadala rozsiahle dokazovanie, vrátane dokazovania znalcom, výsluchom účastníkov a viacerých svedkov   ako   aj   dokazovanie   listinnými   dôkazmi.   Celková   dĺžka   súdneho   konania   bola ovplyvnená   množstvom   pojednávaní,   ktoré   boli   odročované   pre   častú   neprítomnosť účastníkov   a   ich   právnych   zástupcov,   ako   aj   predvolaných   svedkov.   Značný   vplyv   na celkovú dĺžku súdneho konania malo aj problematické dokazovanie znalcami. Vo veci boli postupne ustanovení traja znalci, pričom prvý z nich musel byť vylúčený pre pomer ku konateľovi odporcu. Druhý ustanovený znalec po problematickej komunikácii a neochote vypracovať znalecký posudok z dôvodu „šikanovania súdmi SR“ a zdravotných dôvodov napokon požiadal o svoje vylúčenie. Vo veci bol tak ustanovený v poradí tretí znalec, ktorý podmienil   vypracovanie   znaleckého   posudku   vyplatením   preddavku   na   svoju   znaleckú odmenu. Súdom vyžiadaný preddavok zložili na účet súdu len navrhovatelia. Keďže odporca preddavok nezložil a navrhovateľmi zložený preddavok nepostačoval na úhradu znalcom žiadaného   preddavku,   súd   musel   vyzvať   účastníkov   na   zloženie   ďalšieho   preddavku   a zároveň dal Justičnej pokladnici pokyn na vymáhanie odporcom nezloženého preddavku. Po zložení   druhého   preddavku   navrhovateľmi   na   účet   súdu   a   jeho   následnom   vyplatení znalcovi, znalec po urgencii zo strany súdu napokon znalecký posudok vypracoval a súd mohol následne vec meritórne rozhodnúť.

Na základe vyššie uvedeného prehľadu úkonov a po zhodnotení procesného postupu súdu v konaní o prejednávanej veci možno urobiť záver, že súd postupoval v konaní plynulo, jednotlivé úkony vykonával priebežne a účelne v záujme včasného meritórneho rozhodnutia, a tým k odstráneniu stavu právnej neistoty ohľadne práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na súd. Celková dĺžka súdneho konania v prejednávanej veci bola v rozhodujúcej miere ovplyvnené správaním účastníkov a ich právnych zástupcov, ako aj predvolaných svedkov, ktorí   sa   neustanovovali   na   nariadené   pojednávania   a   tie   museli   byť   následne   viackrát odročované. Nemožno opomenúť ani problematické dokazovanie znalcami, ktoré takisto prispelo k celkovému predĺženiu súdneho konania.

S   poukazom   na   uvedené   navrhujem   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky,   aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.

Oznamujem Vám tiež, že súhlasím, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.»

2.2   Právna zástupkyňa sťažovateľa   v reakcii   na uvedené   vyjadrenie predsedníčky okresného súdu zaujala takéto stanovisko:

„Vo   veci   sťažnosti   na   prieťahy   v   súdnom   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava IV. pod sp. zn. č. 10Cb 372/2002 treba poukázať na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že predmetné konanie je právoplatne ukončené v prospech sťažovateľa (po podaní sťažnosti) pohľadávka je v súčasnej dobe nevymožiteľná, pretože nekonštruktívnym konaním súdu   sa   v   priebehu   konania   umožnilo   pôvodnej   žalovanej   spoločnosti   niekoľkokrát pretransformovať.

Odhliadnuc od tejto skutočnosti, znovu poukazujeme na fakt, že prejednávanú vec nemožno považovať za skutkovo, právne a procesné zložitú na prejednanie a rozhodnutie, aby   jej   ukončenie   trvalo   od   podania   návrhu   dňa   15.   10.   2002   deväť   rokov.   Takýmto postupom súdu došlo k negovaniu a odopieraniu spravodlivosti, nakoľko aj spravodlivé rozhodnutie   vo   veci   vydané   v   neprimeranom   časovom   horizonte   stráca   svoju   funkciu, vzhľadom   na   všeobecne   známu   konštatáciu,   že   vymožileľnosť   v Slovenskej   republike   je nízka....

Z tohto dôvodu si v konaní pre ústavným súdom navrhovateľ uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 eur.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 Cb 372/02:

Dňa 15. októbra 2002 podali T. V., B. (ďalej len „navrhovateľka 1“), a sťažovateľ na okresnom   súde   žalobný   návrh   proti   spoločnosti   I.,   s. r. o.   (ďalej   len   „odporca“), na zaplatenie sumy 914 292 Sk spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktoré boli zapísané a vedené v oddelení „NcC“ pod sp. zn. 5 NcC 4/2002.

Dňa 16. októbra 2002 bol uhradený súdny poplatok za návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 4. novembra 2002 boli návrhy prevedené do obchodného oddelenia „Cb“ a boli zaevidované pod sp. zn. 10 Cb 372/2002.

Dňa 13. novembra 2002 navrhovatelia doplnili svoju žalobu.Dňa 14. novembra 2002 boli navrhovateľka 1 a sťažovateľ vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania a návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň   bol   odporcovi   zaslaný   na   vyjadrenie   návrh   na   začatie   konania   a   návrh   na nariadenie predbežného opatrenia a súčasne T., a. s., bola vyzvaná na oznámenie, či odporca je majiteľom sťažovateľom označených účtov.

Dňa 29. novembra 2002 T., a. s., reagovala na výzvu súdu. Dňa 6. decembra 2002 bolo uznesením č. k. 10 Cb 372/2002-37 nariadené predbežné opatrenie.

Dňa 30.   decembra   2002   podal   odporca   proti   uzneseniu   o   nariadení   predbežného opatrenia odvolanie.

Dňa 2. januára 2003, pretože odporca nepripojil k odvolaniu splnomocnenie svojho právneho zástupcu, bol výzvou vyzvaný na zaslanie tohto splnomocnenia.

Dňa 29. januára 2003 odporca zaslal súdu vyžiadané splnomocnenie.Dňa 4. februára 2003 bola dodacia pošta požiadaná o urýchlené oznámenie, kedy bolo   uznesenie   o   nariadení   predbežného   opatrenia   doručené   odporcovi,   a   odporca   bol zároveň vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 13. februára 2003 pošta oznámila súdu požadovaný údaj.Dňa 17. februára 2003 odporca zaplatil súdny poplatok za odvolanie.Dňa 25. februára 2003 bol spis spolu s predkladacou správou zaslaný Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní odporcu.

Dňa 10. apríla 2003 krajský súd rozhodol o odvolaní uznesením č. k. 12 Cob 34/03-55, ktorým návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 9. mája 2003 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 9. júna 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. október 2003. Dňa 20. októbra 2003 sa odporca vyjadril k žalobnému návrhu.Dňa 27. októbra 2003 bolo pojednávanie odročené na neurčito na návrh účastníkov s tým, že v lehote 30 dní mali súdu oznámiť, či došlo medzi nimi k mimosúdnej dohode.Dňa   26.   novembra   2003   právny   zástupca   navrhovateľov   oznámil   súdu,   že k mimosúdnej dohode nedošlo a požiadal, aby súd ďalej konal.

Dňa 16. decembra 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. marec 2004. Dňa 24. marca 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 14. jún 2004 z dôvodu vypočutia odporcu; právny zástupca navrhovateľov mal v lehote 10 dní zaslať súdu navrhované listinné dôkazy, mená a adresy svedkov, ktorých navrhuje vypočuť.Dňa 15. apríla 2004 právny zástupca navrhovateľov doložil do spisu listinné dôkazy.Dňa 14. júna 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vypočutý právny zástupca odporcu, pričom pojednávanie bolo odročené na 27. október 2004. Na toto pojednávanie   boli   predvolaní   aj   navrhovaní   svedkovia   Ing.   V.   S.,   Ing.   M.   B.,   M. M. a konateľ odporcu Ing. P. B.

Dňa   27.   októbra   2004   sa   na   pojednávanie   nedostavili   navrhovatelia,   ich   právny zástupca   (ospravedlnili   sa   z   dôvodu   dlhodobej   PN   odporcu   2   a   kolízie   pojednávania), konateľ odporcu, predvolaní svedkovia Ing. V. S. a Ing. M. B. sa ospravedlnili z dôvodu dlhodobej   PN a kolízie pojednávaní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito   na návrh právneho   zástupcu   odporcu   z   dôvodu,   že   medzi   účastníkmi   prebiehajú   mimosúdne rokovania, na ktorých sa pokúsia vec v lehote 1 mesiaca usporiadať.

Dňa 17. januára 2005 bol právny zástupca navrhovateľov vyzvaný, aby v lehote 10 dní písomne oznámil súdu výsledok mimosúdnych rokovaní účastníkov.

Dňa   10.   februára   2005   právny   zástupca   navrhovateľov   oznámil   súdu,   že k mimosúdnemu vyrovnaniu nedošlo a navrhovatelia na podanom návrhu trvajú.

Dňa 10. marca 2005 bolo nariadené pojednávanie na 13. jún 2005, tento termín bol z dôvodu čerpania dovolenky zákonnej sudkyne zmenený na 5. september 2005. Právny zástupca   navrhovateľov   však   ospravedlnil   neúčasť   na   uvedenom   pojednávaní   z dôvodu kolízie pojednávaní a žiadal o určenie nového termínu pojednávania, ktorý bol určený na 7. december 2005. Právny zástupca navrhovateľov sa opätovne ospravedlnil a žiadal odročiť pojednávanie   z   dôvodu   jeho   účasti   na   správcovských   skúškach.   Pojednávanie   bolo z uvedeného dôvodu odročené na 13. marec 2006.

Dňa 13. marca 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. jún 2006 z dôvodu, že sa sťažovateľ (z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti) a konateľ odporcu (z dôvodu čerpania dovolenky) ospravedlnili.

Dňa 21. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 9. október 2006, pretože sa nedostavili svedkovia.

Dňa 9. októbra 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. február   2007,   pretože   sa   na   pojednávanie   nedostavil   sťažovateľ   (ospravedlnenie z dôvodu vycestovania mimo územia SR) a svedkovia.

Dňa 21. februára 2007 bolo pojednávanie odročené na 14. máj 2007, pretože sa nedostavili   svedkovia.   Svedkovi   Ing.   V.   S.   bola   uložená   poriadková   pokuta   vo výške 10 000 Sk.

Dňa 14. mája 2007 bolo pojednávanie odročené na 25. jún 2007 z dôvodu účasti zákonnej sudkyne na školení.

Dňa 25. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 10. október 2007 z dôvodu, že sa na pojednávanie nedostavili svedkovia.

Dňa   10.   októbra   2007   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 26. november 2007 na základe žiadosti právneho zástupcu odporcu o poskytnutie lehoty na konzultáciu s konateľom odporcu a zaslania komplexného písomného vyjadrenia a návrhov na doplnenie dokazovania.

Dňa 26. novembra 2007 bolo pojednávanie odročené na 21. január 2008 z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu odporcu (kolízia pojednávaní).

Dňa 21. januára 2008 bolo pojednávanie odročené na 11. február 2008 z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu (pohreb zosnulého rodinného príslušníka).Dňa 11. februára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia dokazovania znalcom. Zástupcom účastníkov konania bola daná lehota 5 dní na zaslanie otázok, ktoré navrhujú znalcovi položiť.

Dňa 7. mája 2008 právny zástupca odporcu zaslal otázky až po urgencii súdu, pričom navrhol, aby súd vypočul ďalších svedkov. Súd návrhu vyhovel a ešte pred nariadením znaleckého   dokazovania   nariadil   pojednávanie   na   7.   júl   2008,   na   ktoré   predvolal navrhovaných svedkov.

Dňa 7. júla 2008 bolo pojednávanie odročené na 3. september 2008 z dôvodu, že sa nedostavili svedkovia, a z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu odporcu (uviedol, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie).

Dňa   3.   septembra   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na 1. október 2008 na základe žiadosti odporcu, ktorému vypovedal plnú moc právny zástupca a pre krátkosť času si nedokázal zabezpečiť právne zastupovanie.

Dňa 1. októbra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. október 2008.

Dňa 22. októbra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia dokazovania znalcom. Zástupcovia účastníkov zaslali súdu otázky pre znalca 5. novembra 2008 a 4. decembra 2008.

Dňa 19.   januára 2009   bol uznesením   okresného   súdu   č.   k.   10 Cb 372/2002-231 ustanovený znalec Ing. Š. Š.

Dňa 3. februára 2009 ustanovený znalec oznámil súdu, že nemôže v tejto veci podať posudok, keďže konateľ odporcu je jeho dlhoročný priateľ.

Dňa 13. marca 2009 uznesením č. k. 10 Cb 372/2002-235 bol znalec Ing.   Š. Š. vylúčený z konania.

Dňa 7. apríla 2009 uznesením č. k. 10 Cb 372/2002-238 bol vo veci ustanovený nový znalec Ing. J. V., ktorému bola uložená lehota na vypracovanie znaleckého posudku 90 dní od doručenia súdneho spisu.

Dňa 23. apríla 2009 znalec Ing. J. V. telefonicky oznámil súdu, že lehota stanovená súdom je preňho z dôvodu vyťaženia neúmerne krátka a v uznesení je niekoľko nejasností, ktoré je potrebné pre účely posudku odstrániť.

Dňa 25. mája 2009 bol znalec vyzvaný, aby oznámil súdu, v akej lehote je schopný vypracovať znalecký posudok, a ktoré nejasnosti je potrebné odstrániť, prípadne doplniť.Dňa 3. júla 2009 bol znalec vyzvaný, aby sa v termíne od 14. do 17. júla 2009 dostavil na súd pre účely odstránenia ním uvádzaných nejasností, pričom znalec na túto výzvu nereagoval.

Dňa 21. júla 2009 bol znalcovi Ing. J. V. zaslaný spis.Dňa 8. októbra 2009 sa dostavil na súd znalec Ing. J. V., pričom požiadal, aby bol vylúčený z konania ako znalec z vážnych zdravotných dôvodov a pracovnej vyťaženosti.Dňa 20. októbra 2009 okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 372/2002-256 zmenil svoje skoršie rozhodnutie a namiesto znalca Ing. J. V. ustanovil za znalca Ing. L. B.

Dňa   7.   januára   2010   si   ustanovený   znalec   vyžiadal   poskytnutie   preddavku   na znaleckú odmenu vo výške 600 € a zároveň požiadal o odklad termínu odovzdania posudku do   30.   apríla   2010   za   predpokladu,   že   mu   bude   preddavok   v   krátkej   dobe   priznaný a doručený.

Dňa 16. júna 2010 uznesením č. k. 10 Cb 372/2002-263 bola uložená účastníkom povinnosť zaplatiť preddavky na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.

Dňa 27. júla 2010 bolo uznesenie č. k. 10 Cb 372/2002-263 dané na vymáhanie učtárni.

Dňa 13. augusta 2010 sťažovateľ uhradil preddavok za znalecký posudok.Dňa 27. augusta 2010 bol na základe uznesenia č. k. 10 Cb 372/2002-275 vyplatený preddavok na účet znalca Ing. L. B. v požadovanej výške 600 €.

Dňa 30. septembra 2010 bol znalec vyzvaný na urýchlené vypracovanie posudku.Dňa 11. októbra 2010 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku do 31. decembra 2010.

Dňa 11. novembra 2010 bol znalec požiadaný, aby urýchlene vypracoval posudok s poukazom na to, že ide o reštančnú vec.

Dňa 24. novembra 2010 bol znalecký posudok doručený súdu.Dňa 15. decembra 2010 bol znalecký posudok zaslaný účastníkom na vyjadrenie.Dňa 5. januára 2011 odporca zaslal vyjadrenie k posudku znalca.Dňa   2.   februára   2011   bolo   doručené   súdu   oznámenie   o   odvolaní   plnej   moci   na zastupovanie navrhovateľov.

Dňa   8.   februára   2011   právnemu   zástupcovi   odporcu   a   znalcovi   boli   zaslané   na vyjadrenie rovnopisy vyjadrenia sťažovateľa k znaleckému posudku.

Dňa 17. februára 2011 znalec osobne podal stanovisko k vyjadreniu sťažovateľa.Dňa 22. februára 2011 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 23. marec 2011.Dňa 23. marca 2011 bolo pojednávanie odročené na 16. máj 2011 z dôvodu, že na nový termín bude predvolaný právny nástupca odporcu.

Dňa 18. marca 2011 sťažovateľ podal na súde písomnú zmenu žalobného návrhu.Dňa 16. mája 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom   o   veci   samej.   Rozsudok   bol   sťažovateľovi   (zároveň   ako   zástupcovi navrhovateľky 1) doručený 16. júna 2011 a odporcovi na základe fikcie doručenia 19. júna 2011. Keďže odvolanie vo veci podané nebolo, rozsudok v danej veci by mal nadobudnúť právoplatnosť k 5. júlu 2011.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 372/02 došlo k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, aj keď ústavný súd nepopiera, že v danom prípade vec pre potrebu súdnoznaleckého dokazovania mohla predstavovať určitý stupeň zložitosti.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa v preskúmavanom konaní, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu   pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo   v napadnutom   konaní   k zbytočným   prieťahom. Sťažovateľ   neprispel   svojím správaním k prieťahom v konaní, hoci je pravdou, že opakovane ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach, avšak zo súdneho spisu nevyplynulo, že kvôli jeho neúčasti by mali byť pojednávania zmarené.  

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   trvanie   napadnutého   konania   takmer   deväť   rokov (začaté bolo 15. októbra 2002) je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané (aj keď vec   bola   viac   ako   dva   mesiace   na   krajskom   súde,   za   postup   ktorého   okresný   súd nezodpovedá). Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci neefektívne   činný   minimálne   od 23.   apríla   2009,   keď   napriek   tomu,   že   nedošlo k odstráneniu nejasností, ktoré Ing. J. V. jasne avizoval, menovanému znalcovi bol zbytočne zaslaný predmetný súdny spis, ktorý bol súdu vrátený až 8. októbra 2009. Rovnako bolo treba   vytknúť   okresnému   súdu,   že   síce   20.   októbra   2009   ustanovil   posledného   znalca v danej veci, avšak účastníkom konania bola uložená povinnosť zaplatiť preddavky na trovy spojené   s   podaním   znaleckého   posudku   až   16.   júna   2010,   čo   tiež   rozhodne   prispelo k zbytočným   prieťahom   v napadnutom   konaní,   pretože   znalec   podmienil   vyhotovenie znaleckého posudku až vyplatením preddavku na tieto účely. Tieto skutočnosti však samy osebe nemuseli zapríčiniť zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak v kontexte takmer deväť rokov trvajúceho posudzovaného konania ústavný súd   tieto   okolnosti   nemohol   prehliadnuť.   Z uvedeného   vyplýva,   že   okresný   súd v napadnutom konaní minimálne viac ako jeden rok vo veci nekonal efektívne, pričom toto obdobie   neefektívnej   činnosti   rozhodne   nadobudlo   charakter   zbytočných   prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru) v kontexte neobyčajne dlhého trvania napadnutého   konania.   Všeobecný   súd   pritom   vzhľadom   na   jeho povinnosť   organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň obrátila osoba so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje (vrátane poriadkových opatrení podľa § 53 Občianskeho súdneho poriadku), napríklad aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie   efektívneho   postupu   znalca   (napr.   III.   ÚS   111/01,   II.   ÚS   216/09   a   iné). Uvedená neefektívna činnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako jedného roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr.   I.   ÚS   41/02).   Vzhľadom   na   uvedenú   skutočnosť   ústavný   súd   konštatuje,   že v napadnutom   konaní   došlo   k prieťahom,   ktoré   neboli   spôsobené   zložitosťou   veci   ani správaním   účastníkov   konania,   ale   v   dôsledku   postupu   súdu.   Ústavný   súd   opakovane zdôrazňuje,   že   ústava   v čl.   48   ods.   2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a   teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 16. mája 2011 bolo v napadnutom konaní vydané rozhodnutie vo veci samej, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, pričom poukázal najmä na to, že „treba poukázať na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že predmetné konanie je právoplatne ukončené v prospech sťažovateľa (po podaní sťažnosti) pohľadávka je v súčasnej dobe nevymožiteľná, pretože nekonštruktívnym konaním súdu sa v priebehu   konania   umožnilo   pôvodnej   žalovanej   spoločnosti   niekoľkokrát pretransformovať“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   a podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa   považuje   za primerané vo výške 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 11. apríla 2011, podanie sťažnosti z 11. apríla 2011 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu z 5. augusta 2011). Za tri úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume trikrát po 123,50 € a režijný paušál   trikrát   po   7,41   €   (v   zmysle   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 392,73 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011