znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 258/09-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   1.   júla   2009 predbežne prerokoval sťažnosť V., a. s., B., zastúpenej A., s. r. o., za ktorú koná Mgr. M. M., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v Bratislave   č.   k.   2   Cob   178/2008-197 z 18. decembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V., a. s., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca 2009 doručená sťažnosť V., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Krajského   súdu v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   č.   k.   2 Cob 178/2008-197   z   18.   decembra   2008, ktorou žiadala vydať tento nález:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa   nebyť   odňatý   svojmu   zákonnému   sudcovi   podľa čl. 48 ods. (1) Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. decembra 2008 vo veci sp. zn. 2 Cob 178/2008 porušené bolo.

2.   Základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   (1)   Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. decembra 2008 vo veci sp. zn. 2 Cob 178/2008 porušené bolo.

3. Základné právo sťažovateľa konať v súlade s princípom zmluvnej autonómie podľa čl. 2 ods. (3) Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. decembra 2008 vo veci sp. zn. 2 Cob 178/2008 porušené bolo.

4. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 178/2008 z 18. decembra 2008 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave vec na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Bratislave je sťažovateľovi povinný do rúk jeho právneho zástupcu uhradiť   trovy   konania,   ktoré   mu   v   konaní   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky vznikli.“

Z podanej sťažnosti a pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný   súd“)   sp.   zn.   42   Cb   185/2007   vyplynulo,   že   sťažovateľ   je   ako   žalovaný účastníkom konania, v ktorom sa proti nemu domáha spoločnosť A., a. s., P. (ďalej len „žalobca“), určenia neplatnosti výpovedí z 3. septembra 2007 zo zmlúv o vedení bežných účtov   z   15.   augusta   2007   uzatvorených   medzi   účastníkmi   konania. Potom   ako   žalobca doručil okresnému súdu 26. októbra 2007 žalobu, namietol sťažovateľ v podaní doručenom okresnému súdu 11. marca 2008 nedostatok právomoci súdu a konanie navrhol zastaviť. Vo svojom podaní dôvodil tým, že súčasťou zmlúv o vedení bežných účtov sú aj Všeobecné obchodné   podmienky   sťažovateľa   na   depozitné   produkty,   ktoré   nadobudli   účinnosť 1. februára   2007   (ďalej   len   „všeobecné   obchodné   podmienky“),   v   čl.   11.5   ktorých   je uvedené: „V   akomkoľvek   spore,   o   akomkoľvek   nároku   alebo   rozpore   zo   Zmluvy   alebo v súvislosti   s   ňou   (vrátane   všetkých   otázok   týkajúcich   sa   jej   existencie,   platnosti   alebo ukončenia) bude rozhodovať Rozhodcovský súd pri Asociácii bánk Slovenskej republiky podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou Zmluvy.   Sídlom   rozhodcovského   konania   bude   Bratislava.   Jazykom   rozhodcovského konania bude slovenský jazyk.“

Podľa názoru sťažovateľa z uvedeného je zrejmé, že okresný súd nemá právomoc spor prerokovať a rozhodnúť, pretože rozhodcovská doložka bola platne medzi účastníkmi dojednaná, a to aj preto, že ide o spor, ktorý je možné skončiť súdnym zmierom, čo je jedna z podmienok, za splnenia ktorej vec možno prerokovať pred rozhodcami, a spor teda nie je vylúčený z rozhodcovského konania.

Okresný súd uznesením č. k. 42 Cb 185/2007-166 z 30. júna 2008 konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ani žalobca nespochybnil to, že všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmlúv o vedení bežných účtov. Pokiaľ žalobca tvrdil,   že   dojednaná   rozhodcovská   doložka   je   neplatná,   pretože   nespĺňa   náležitosti vyžadované v § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, všeobecné obchodné podmienky žalobca nemal k dispozícii, neboli pevne   so   zmluvou   spojené,   nepodpísal   ich   na znak súhlasu   s   nimi   a   zmluva o   vedení bežného   účtu   neobsahuje   určitý   odkaz   na   konkrétne   obchodné   podmienky   sťažovateľa, ktoré sa majú na právny vzťah účastníkov vzťahovať, okresný súd dospel k záveru, že z uzatvorených zmlúv o vedení bežných účtov je zrejmé, že sa ne vzťahujú práve všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sťažovateľ poukazuje, tieto boli súčasťou zmlúv o vedení bežných účtov, z ktorých je zrejmé, že žalobca sa s nimi oboznámil a súhlasil s nimi. Podľa názoru okresného súdu v tejto situácii už nie je významné, či boli všeobecné obchodné podmienky sťažovateľa so zmluvou pevne spojené, alebo nie. Keďže nedostatok právomoci súdu   je neodstrániteľným nedostatkom   podmienok konania, musel okresný   súd   konanie zastaviť.

Proti uzneseniu okresného súdu č. k. 42 Cb 185/2007-166 z 30. júna 2008 podal odvolanie   žalobca,   ktorý   tvrdil,   že   okresný   súd   vec   nesprávne   právne   posúdil,   a   preto odvolaciemu súdu navrhol, aby jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ navrhol krajskému súdu, aby uznesenie okresného súdu č. k. 42 Cb 185/2007-166 z 30. júna 2008 ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd o podanom odvolaní žalobcu rozhodol uznesením č. k. 2 Cob 178/2008-197 z 18. decembra 2008 tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 42 Cb 185/2007-166 z 30. júna 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd uviedol:

„Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa   §   1   ods.   1   zák.   č.   244/2002   Z.   z.   o   rozhodcovskom   konaní,   tento   zákon upravuje

a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike

b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 99 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom.

Odsek   2   zák.   č.   244/2002   Z.   z.   obmedzuje   možnosť   zmluvných   strán   podrobiť rozhodcovskému konaniu len tie spory, ktoré možno skončiť pred súdom súdnym zmierom. V danej veci sa nejedná o vec, ktorej povaha pripúšťa skončenie konania súdnym zmierom v zmysle § 99 ods. 1 O. s. p., pretože predmetom žaloby je určenie neplatnosti výpovedí zo zmlúv o bežných účtoch, teda určovací návrh podľa § 80 písm. c) O. s. p. Podľa § 80 písm. c) O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Ustanovenie § 99 ods. 1, ani ust. § 67 O. s. p., ani ďalšie ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku neustanovujú konkrétne, ktoré veci podľa povahy pripúšťajú skončenie konania súdnym zmierom. Podľa hmotnoprávnej stránky danej veci s poukazom na predmet žaloby zo dňa 26. 10. 2007 nemožno konštatovať, že konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu (výpovedí zo zmlúv) je takým, ktoré možno skončiť súdnym zmierom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napriek platnosti písomnej formy rozhodcovskej zmluvy predmetný spor nemožno rozhodnúť v rozhodcovskom konaní a napriek námietke žalovaného, uplatnenej v zmysle § 106 ods. 1 O. s. p. je na prejednanie tejto žaloby daná právomoc súdu podľa § 7 O. s. p.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.“

Uznesenie krajského súdu č. k. 2 Cob 178/2008-197 z 18. decembra 2008 nadobudlo právoplatnosť 19. januára 2009.

Sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 2 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru týmto uznesením   krajského   súdu   č.   k.   2   Cob   178/2008-197   z   18.   decembra   2008   odôvodnil sťažovateľ tým, že týmto rozhodnutím bol odňatý svojmu zákonnému sudcovi, ktorým bol stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ako aj tým, že krajský súd svoje rozhodnutie   nezdôvodnil   dostatočne   a presvedčivo,   a   to   najmä   preto,   že   krajský   súd neodôvodnil svoj názor, podľa ktorého spor o neplatnosť výpovedí z rozhodcovských zmlúv nemôže skončiť súdnym zmierom, čo malo byť dôvodom, pre ktorý je spor sťažovateľa vylúčený z prerokovania veci rozhodcami.

Sťažovateľ vo vzťahu k tvrdenému porušeniu základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy argumentoval ďalej tým, že zákonným sudcom je i rozhodca rozhodcovského   súdu,   čo   vyplýva   i   z   judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva uvádzanej sťažovateľom, a v jeho prípade napadnutým rozhodnutím došlo k jeho odňatiu takto   určenému   zákonnému   sudcovi,   pretože   dojednanie   sťažovateľa   a   žalobcu o rozhodcovskej doložke je platné. Krajský súd založil svoje rozhodnutie na názore, podľa ktorého pre „povahu veci“ tento spor nemožno rozhodnúť pred rozhodcami, pretože ide o konanie, ktoré nemožno skončiť súdnym zmierom. Tento názor krajského súdu považuje sťažovateľ za nesprávny, pretože podľa jeho presvedčenia v rozhodcovskom konaní možno rozhodnúť aj spory určovacie. Podľa názoru sťažovateľa konanie vedené pred okresným súdom možno skončiť aj súdnym zmierom, pretože platí, že povaha veci pripúšťa súdny zmier   všade   tam,   kde   sa   má   rozhodovať   o   právach   a   povinnostiach,   s   ktorými   môžu účastníci   disponovať   v   rámci   zmluvnej   voľnosti   s ohľadom   na   ktoré,   v prípade   ich spornosti, môžu uzatvoriť dohodu o urovnaní podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto   vydaním   napadnutého   rozhodnutia   došlo   zo   strany   krajského   súdu   k   procesnému postupu, na základe ktorého o právach a povinnostiach účastníkov v súčasnosti rozhoduje iný súd než ten, ktorého právomoc bola dojednaná v súlade s platným právom.

K porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením krajského   súdu   č.   k.   2   Cob   178/2008-197   z   18.   decembra   2008   došlo   preto,   že   toto rozhodnutie krajského súdu nevychádza z platného práva, neobsahuje dostatok relevantných dôvodov, je extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti a nevysporiadava sa dostatočne s argumentáciou uvedenou účastníkom v konaní a z týchto dôvodov ho treba považovať za arbitrárne.

Porušenie čl. 2 ods. 3 ústavy uznesením krajského súdu č. k. 2 Cob 178/2008-197 z 18. decembra 2008 vidí sťažovateľ v tom, že jedným zo základným atribútov právneho štátu je rešpektovanie autonómnej sféry jednotlivca v súkromnoprávnej rovine, čo znamená, že štát môže do tejto sféry zasiahnuť iba vtedy, ak to odôvodňuje požiadavka verejného záujmu, a takýto zásah musí byť vždy proporcionálny s ohľadom na ním sledované ciele. Spôsob,   akým   krajský   súd   interpretoval   relevantné   ustanovenia   právnych   predpisov, principiálne poprel zásadu zmluvnej autonómie, v dôsledku čoho je ústavne nekonformný a navyše   jeho   dôsledkom   je   zmarenie   legitímnych   očakávaní   sťažovateľa,   ktorý   platne uzatvoril rozhodcovskú doložku, pokiaľ ide o právomoc rozhodcovského súdu, a sklamanie dôvery sťažovateľa v právny predpis platný a účinný v čase uzatvorenie tejto rozhodcovskej doložky, čím došlo i k porušeniu princípu právnej istoty.

Ústavný súd má podľa názoru sťažovateľa na prerokovanie tejto sťažnosti právomoc z dôvodu, že proti uzneseniu krajského súdu č. k. 2 Cob 178/2008-197 z 18. decembra 2008 nemôže   podať   odvolanie   ani   dovolanie,   a teda   vyčerpal   opravné   prostriedky   i   iné prostriedky na ochranu svojich základných práv a slobôd a nemá inú možnosť brániť sa proti protiústavným dôsledkom rozhodnutia krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z   obsahu   sťažnosti   je   zrejmé,   že   sťažovateľ   namietal   porušenie   označených základných práv uznesením krajského súdu č. k. 2 Cob 178/2008-197 z 18. decembra 2008, ktorým   bolo   rozhodnuté   tak,   že   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   42   Cb   185/2007-166 z 30. júna 2008 o zastavení konania pre nedostatok právomoci bolo zrušené a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Sťažovateľ je presvedčený o tom, že právny názor, ktorý krajský súd vyslovil vo vzťahu k právomoci okresného súdu vo veci konať, je nesprávny.

Ako   vyplýva   z   už   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Hoci je pravdou, že právny názor vyslovený krajským súdom v jeho uznesení je pre okresný súd v ďalšom konaní záväzný, napriek tomu treba sťažnosť sťažovateľa považovať za   predčasnú.   Až   po   právoplatnom   ukončení   veci   (po   využití   všetkých   dostupných a účinných opravných prostriedkov) by prichádzalo do úvahy, aby sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia jeho veci všeobecnými súdmi.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   neostalo   iné,   než   sťažnosť sťažovateľa   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   odmietnuť   pre   nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2009