znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 258/07-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť A. T., t. č. vo výkone väzby, vo veci namietaného porušenia jeho   práva   zaručeného   v čl.   5   ods.   4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   T   102/06 a postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 32/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. T. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2007 doručená   sťažnosť   A.   T.,   vo   výkone   väzby   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal porušenie bližšie neoznačených práv postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 102/06 a postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 32/06.

Sťažovateľ uviedol, že okresný prokurátor v P. podal v auguste 2006 v trestnej veci vedenej proti obv. T. K. a spol. aj na neho obžalobu (vec vedená pod sp. zn. Tp 32/06) a o 7 mesiacov mu bola zaslaná obžaloba Okresným súdom Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 6 T 102/06.

Okresný súd Prešov do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu obžalobu predbežne neprerokoval na verejnom zasadaní a rozhodol o väzbe protizákonne bez toho, že by ho k veci vypočul tak, ako mu to ukladá Trestný poriadok, t. j. do 30 dní.

Sťažovateľ uviedol, že postup Okresného súdu Prešov v súvislosti s uzneseniami, ktorými sa rozhodlo o jeho ďalšom trvaní väzby nebol v súlade s čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Sťažovateľ je presvedčený, že tým, že ho súd ponechal vo väzbe, bez toho, aby ho vypočul   na   verejnom   predbežnom   prejednaní   obžaloby,   porušil   jeho   práva   zaručené Ústavou   Slovenskej   republiky   a dohovorom.   Navrhol   zrušiť   uznesenie   o ponechaní vo väzbe a prepustiť z väzby na slobodu.

Na   výzvu   ústavného   súdu   na   odstránenie   nedostatkov   podania,   najmä povinnosť pripojiť k návrhu splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom, sťažovateľ 9. júla 2007 požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania o dvadsať dní.

O predĺženie lehoty o ďalších dvadsať dní požiadal aj 27. júla 2007, splnomocnenie udelené právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom však ani po uplynutí tejto lehoty nedoložil.

Sťažovateľ   síce   urobil   niektoré   úkony   smerujúce   k zabezpečeniu   si   právneho zástupcu   na   konanie   pred   ústavným   súdom   prostredníctvom   Slovenskej   advokátskej komory, nebol však úspešný.

Podľa   §   31a   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   v spojení s ustanovením   §   30   a 138   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   môže   ústavný   súd ustanoviť   fyzickej   osobe   alebo   právnickej   osobe   právneho   zástupcu,   advokáta,   ak   o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.   Všetky   tieto   predpoklady   na   ustanovenie   zástupcu   v konaní   pred   ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nežiadal ani neodkazoval na   svoju   nepriaznivú   finančnú   situáciu.   Zo   spisového   materiálu,   ktorý   si   ústavný   súd vyžiadal   z Okresného   súdu   Poprad,   a z   doterajšieho   vzťahu   medzi   sťažovateľom   a ním zvoleným právnym zástupcom JUDr. Borisom Bednárom, ktorého si zvolil napriek tomu, že mu tento bol súčasne ustanovený Okresným súdom Poprad ex offo a za poskytnutie právnej pomoci mu riadne zaplatil, možno usúdiť, že sťažovateľ nepatrí medzi osoby, ktorým ich finančná situácia neumožňuje zvoliť si na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokáta na základe udelenia plnej moci.

II.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.   Podľa   odseku 2   citovaného   ustanovenia   k návrhu   na   začatie   konania   sa   musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   aj   napriek   výzve   ústavného   súdu   zo   14.   júna   2007   svoju   sťažnosť v požadovanom   smere   nedoplnil,   preto   ústavný   súd   sťažnosť   podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2007