SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 258/07-31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť A. T., t. č. vo výkone väzby, vo veci namietaného porušenia jeho práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 102/06 a postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 32/06 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť A. T. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júna 2007 doručená sťažnosť A. T., vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie bližšie neoznačených práv postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 102/06 a postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 32/06.
Sťažovateľ uviedol, že okresný prokurátor v P. podal v auguste 2006 v trestnej veci vedenej proti obv. T. K. a spol. aj na neho obžalobu (vec vedená pod sp. zn. Tp 32/06) a o 7 mesiacov mu bola zaslaná obžaloba Okresným súdom Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 6 T 102/06.
Okresný súd Prešov do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu obžalobu predbežne neprerokoval na verejnom zasadaní a rozhodol o väzbe protizákonne bez toho, že by ho k veci vypočul tak, ako mu to ukladá Trestný poriadok, t. j. do 30 dní.
Sťažovateľ uviedol, že postup Okresného súdu Prešov v súvislosti s uzneseniami, ktorými sa rozhodlo o jeho ďalšom trvaní väzby nebol v súlade s čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).
Sťažovateľ je presvedčený, že tým, že ho súd ponechal vo väzbe, bez toho, aby ho vypočul na verejnom predbežnom prejednaní obžaloby, porušil jeho práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky a dohovorom. Navrhol zrušiť uznesenie o ponechaní vo väzbe a prepustiť z väzby na slobodu.
Na výzvu ústavného súdu na odstránenie nedostatkov podania, najmä povinnosť pripojiť k návrhu splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa advokátom, sťažovateľ 9. júla 2007 požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania o dvadsať dní.
O predĺženie lehoty o ďalších dvadsať dní požiadal aj 27. júla 2007, splnomocnenie udelené právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom však ani po uplynutí tejto lehoty nedoložil.
Sťažovateľ síce urobil niektoré úkony smerujúce k zabezpečeniu si právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom prostredníctvom Slovenskej advokátskej komory, nebol však úspešný.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s ustanovením § 30 a 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Všetky tieto predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.
Sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nežiadal ani neodkazoval na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Zo spisového materiálu, ktorý si ústavný súd vyžiadal z Okresného súdu Poprad, a z doterajšieho vzťahu medzi sťažovateľom a ním zvoleným právnym zástupcom JUDr. Borisom Bednárom, ktorého si zvolil napriek tomu, že mu tento bol súčasne ustanovený Okresným súdom Poprad ex offo a za poskytnutie právnej pomoci mu riadne zaplatil, možno usúdiť, že sťažovateľ nepatrí medzi osoby, ktorým ich finančná situácia neumožňuje zvoliť si na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokáta na základe udelenia plnej moci.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.
Sťažovateľ aj napriek výzve ústavného súdu zo 14. júna 2007 svoju sťažnosť v požadovanom smere nedoplnil, preto ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. decembra 2007