znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 258/03-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 17.   decembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. S. M., trvale bytom   N. M. nad V., vo veci porušenia   jej   základného   práva   na   prístup   k voleným   a iným   verejným   funkciám   za rovnakých podmienok upraveného v čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl.   12   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   25   písm.   c)   Medzinárodného   paktu o občianskych   a politických   právach   postupom   a uznesením   Súdnej   rady   Slovenskej republiky č. 182 z 9. júna 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. S. M.   o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. novembra 2003   doručená   sťažnosť   JUDr.   S.   M.,   trvale   bytom   N.   M.   nad   V.,   (ďalej   len „sťažovateľka“),   vo   veci   porušenia   jej   základného   práva   na   prístup   k voleným   a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok upraveného v čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v spojení   s čl.   12   ods.   2   ústavy   a čl.   25   písm.   c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach postupom a uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“) č. 182 z 9. júna 2003.

Sťažovateľka   sa   24.   januára   2003   zúčastnila   výberového   konania   na   obsadenie miesta sudcu Okresného súdu v Trenčíne (ďalej len „okresný súd“) vyhláseného Krajským súdom   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“).   Sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza,   že   po skončení výberového konania jej bolo oznámené, že ho úspešne absolvovala. Následne jej bolo   listom   krajského   súdu   č.   Spr.   251/2002-OÚ   z   1.   júla   2003   oznámené,   že   na vymenovanie na funkciu sudcu okresného súdu nezískala v súdnej rade dostatočný počet hlasov.

Sťažovateľka   nepovažovala   oznámenie   krajského   súdu   po   obsahovej   stránke   za vyčerpávajúce,   keďže   neobsahovalo   číslo   uznesenia   súdnej   rady   ani   dôvody,   pre   ktoré nezískala dostatočný počet hlasov, a preto listom z 23. júla 2003 požiadala súdnu radu, aby jej bol oznámený dôvod, pre ktorý nezískala dostatočný počet hlasov. Podpredseda súdnej rady JUDr. J. H. odpovedal na list sťažovateľky listom z 22. septembra 2003, v ktorom okrem iného uviedol:

„Súdna rada SR na svojom zasadnutí 9. júna 2003 uznesením číslo 182 konštatovala, že Váš návrh na menovanie za sudkyňu Okresného súdu Trenčín nezískal potrebný počet hlasov (4 hlasy), pri potrebných 10-ich hlasov.

Keďže   hlasovanie   je   tajné,   nedá   sa   zistiť   konkrétny   dôvod   prečo   ste   nezískala potrebný   počet   hlasov,   nakoľko   výsledok   hlasovania   jednotliví   členovia   pri   tajnom hlasovaní nezdôvodňujú“.

Sťažovateľka   v sťažnosti   namieta,   že „Súdna   rada   SR   výsledky   úspešného výberového konania na funkciu sudcu na Okresný súd Trenčín bez akéhokoľvek logického, morálneho alebo právneho dôvodu anulovala a svojim ďalším postupom mi neumožnila v rozpore s čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR uchádzať sa o funkciu sudcu na Okresný súd Trenčín za rovnakých podmienok.“.

Podľa názoru sťažovateľky by súdna rada mala mať vo svojom rokovacom poriadku ustanovené, z ktorých vážnych dôvodov možno úspešného absolventa výberového konania na   funkciu   sudcu   nenavrhnúť   na   vymenovanie   prezidentom   Slovenskej   republiky. Nerovnosť   podmienok   oproti   ostatným   kandidátom   na   funkciu   sudcu   vidí   sťažovateľka v tom, „že iní úspešní absolventi výberových konaní boli schválení Súdnou radou SR na vymenovanie na funkciu sudcu prezidentom SR. Tým sa dostali do výhody oproti mne.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti prijal nasledovný nález:

„Konaním a uznesením Súdnej rady SR č. 182 zo dňa 9. júna 2003 pri rozhodovaní o predložení návrhu kandidáta na funkciu sudcu Okresného súdu Trenčín prezidentovi SR boli porušené základné práva JUDr. S. M. zakotvené v čl. 30 ods. 4 vo vzťahu k čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a v čl. 25 písm. c) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach tým, že jej nevytvorila rovnaké podmienky prístupu kandidátov na funkciu sudcu.

Ústavný súd zrušuje uznesenie   Súdnej rady SR č. 182 zo dňa 9. júna 2003 v časti týkajúcej   sa rozhodovania o predložení návrhu   JUDr.   S.   M.   na   sudcu   na   Okresný   súd Trenčín prezidentovi SR.

Ústavný   súd   prikazuje   Súdnej   rade   SR,   aby   bol   obnovený   stav   pred   porušením základného práva JUDr. S. M.

Ústavný   súd   prikazuje   Súdnej   rade   SR   zakotviť   do   rokovacieho   poriadku   také procesné pravidlá pri rozhodovaní o úspešných absolventov výberových konaní na funkciu sudcu,   ktoré   by   taxatívne   určili,   v ktorých   prípadoch   Súdna   rada   SR   nepodá   návrh   na vymenovanie na funkciu sudcu prezidentovi SR.“.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   návrh   na   začatie   konania   predbežne   prerokuje   bez   prítomnosti   navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uvádza,   že   „...doručením   oznámenia   Krajského   súdu v Trenčíne, ktoré bolo neúplné a bolo len konštatovaním stavu hlasovania na menovanie sudcu na Okresný súd v Trenčíne nenastal okamih opodstatnenosti podania sťažnosti. Až vyjadrením podpredsedu Súdnej rady SR JUDr. H., kedy som sa dozvedela, že rozhodnutie Súdnej rady SR bolo zahrnuté do uznesenia č. 182 a že v tejto veci sa rozhodovalo dňa 9. 6. 2003, nastal okamih opodstatnenosti podania sťažnosti.“.

Z dikcie citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyplýva, že dvojmesačná   lehota   na   podanie   sťažnosti   začína   plynúť   pri   rozhodnutí   odo   dňa nadobudnutia   jeho   právoplatnosti   a pri   opatrení   alebo   inom   zásahu   odo   dňa,   keď   sa sťažovateľ mohol o nich dozvedieť.

Podľa názoru ústavného súdu lehota na podanie sťažnosti začala sťažovateľke plynúť doručením   listu   krajského   súdu   z 1.   júla   2003,   v ktorom   jej   bolo   oznámené,   že   na vymenovanie na funkciu sudcu bez časového obmedzenia nezískala v súdnej rade potrebný počet hlasov. Od tohto dňa sa totiž sťažovateľka v súlade s dikciou § 53 ods. 3 druhou vetou zákona o ústavnom súde mohla dozvedieť o namietanom uznesení súdnej rady.

Keďže lehotu uvedenú v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nemožno odpustiť, pričom   sťažovateľke   táto   lehota   do   dňa   doručenia   jej   sťažnosti   ústavnému   súdu preukázateľne uplynula, ústavný súd odmietol   sťažnosť sťažovateľky   z dôvodu,   že bola podaná oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 17. decembra 2003