znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 257/2014-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Bc. Ing. P. Ď., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu   Bratislava   I sp.   zn.   12   C   80/2011   z 13. apríla   2012   a rozsudkom   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 8 Co 262/2012 z 22. októbra 2013, ako aj konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Bc.   Ing.   P.   Ď.   o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára 2014   prostredníctvom   elektronickej   pošty   doručená   sťažnosť   Bc.   Ing.   P.   Ď.   (ďalej   len „sťažovateľ“) bez podpísania tohto podania zaručeným elektronickým podpisom, ktorou namietal   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 C 80/2011 z 13. apríla 2012 (ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 262/2012 z 22. októbra 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“), ako aj konaním, ktoré predchádzalo ich vydaniu.

2. Sťažovateľ v úvode sťažnosti poukázal na dodržanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu. Keďže sťažnosť neobsahuje odôvodnenie, navrhované dôkazy ani prílohy, sťažovateľ uviedol, že sťažnosť do 3 dní od elektronického podania písomne doplní. Ďalej sťažovateľ   požiadal   o ustanovenie   advokáta   na   zastupovanie   pred   ústavným   súdom. Sťažovateľ v závere navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práv garantovaných čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru Najvyšším súdom Slovenskej republiky (správne má   byť   krajským   súdom,   pozn.),   zrušil   napadnutý   rozsudok   krajského   súdu,   uložil krajskému súdu povinnosť uhradiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ako aj trovy konania a právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 20 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa   §   25 ods.   1 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

Podľa   §   42   ods.   1   OSP   podanie   možno   urobiť   písomne,   ústne   do   zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   ktoré   bolo   urobené   elektronickými prostriedkami,   treba   doplniť   písomne   alebo ústne   do   zápisnice   najneskôr   do   troch   dní; podanie,   ktoré   bolo   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom,   doplniť   netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

III.

Predmetom sťažnosti je porušenie sťažovateľových práv garantovaných čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru konaním a napadnutým rozsudkom okresného súdu, ako aj konaním a napadnutým rozsudkom krajského súdu (ďalej spolu len „napadnuté rozsudky“). Sťažnosť bola podaná ústavnému súdu elektronickou poštou (elektronickými prostriedkami) 27.   januára   2014   bez   jej   podpísania   zaručeným   elektronickým   podpisom.   Sťažovateľ sťažnosť písomne nedoplnil. Sťažnosť ďalej neobsahuje odôvodnenie a sťažovateľ k nej nepriložil napadnuté rozsudky.

V úvode ústavný súd v súlade so svojím už v minulosti vysloveným názorom (porov. II.   ÚS   51/09)   konštatuje,   že   už   citované   ustanovenie   Občianskeho   súdneho   poriadku zaviedlo do súdnej praxe možnosť elektronickej komunikácie medzi účastníkom súdneho konania   a   súdom.   Avšak   problémom,   ktorý   tento   nový   spôsob   komunikácie   so   sebou priniesol,   je   tzv.   fenomén   virtuálnej   identity   prejavujúci   sa   značnou   mierou   neistoty týkajúcej sa pričítateľnosti (privlastnenia) virtuálneho konania konkrétnemu subjektu práva. Vzhľadom   na   uvedené   bolo   nevyhnutné   vytvoriť   kombinovaný   právne-technický inštrument,   prostredníctvom   ktorého   by   sa   takáto   istota   dala   zabezpečiť.   Ako   jeden z takýchto inštrumentov bol vytvorený zaručený elektronický podpis, ktorý v právnej praxi zaznamenal   okamžitú   pozitívnu   reakciu   v   otázke   riešenia   autentickosti   a   pričítateľnosti právne   relevantného konania realizovaného prostredníctvom   elektronických   prostriedkov konkrétnemu subjektu práva.

Nadväzujúc   na   uvedené,   ak   je   dokument   označený   zaručeným   elektronickým podpisom, je možné nielen de iure preukázať jeho pôvodcu, ale je možné tiež s relatívne vysokou mierou spoľahlivosti určiť pravosť jeho obsahu. Vo všetkých ostatných prípadoch, keď účastník konania komunikuje so súdom prostredníctvom elektronických prostriedkov a jeho právne relevantné prejavy nie sú opatrené zaručeným elektronickým prostriedkom, je nevyhnutné postupovať podľa citovaného ustanovenia § 42 ods. 1 OSP, a takto urobené podanie   je   nevyhnutné   doplniť   v   jeho   písomnej   podobe   do   troch   dní   od   jeho   podania v elektronickej podobe.

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu elektronickou poštou 27. januára 2014 bez jej podpísania zaručeným elektronickým podpisom a sťažnosť do 3 dní (resp. ani do dňa predbežného prerokovania sťažnosti) písomne nedoplnil. Z tohto dôvodu sťažnosť nespĺňa zákonom   predpísanú   náležitosť   písomného   podávania   sťažností   ústavnému   súdu vyplývajúcu zo zákona o ústavnom súde, resp. náležitosti návrhu podávaného elektronickou formou v súlade s § 42 ods. 1 OSP.

Ďalej ústavný súd uvádza, že sťažnosť nespĺňa i ďalšie zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti, keďže neobsahuje odôvodnenie (náležitosť sťažnosti upravená v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a rovnako nie sú k sťažnosti pripojené napadnuté rozsudky okresného   súdu   a krajského   súdu   (náležitosť   sťažnosti   upravená   v   §   50   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Vychádzajúc   z obsahu   sťažnosti,   už   uvedených   skutočností   a ustanovení   zákona o ústavnom súde v spojení s § 42 ods. 1 OSP, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť nemá zákonom   predpísané náležitosti,   a preto ju podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014