znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 257/2013-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Ťahanovce vedenom pod sp. zn. ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008,   v konaní   Okresnej   prokuratúry   Košice   I vedenom   pod sp. zn.   3   Pv   955/08,   v konaní   Krajskej   prokuratúry   v Košiciach   vedenom   pod   sp.   zn. 1/1 KPt 685/09 a v konaniach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vedených pod sp.   zn.   IV/4   GPt   3/10,   sp.   zn.   IV/1   Gn   350/09,   sp.   zn.   IV/6 GPt 148/09   a   sp.   zn. IV/3 GPt 198/10 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2012   doručená   a 2.   júla 2012   doplnená sťažnosť J.   B. (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) v konaní Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Ťahanovce (ďalej aj „obvodné oddelenie“)   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008,   v konaní   Okresnej prokuratúry Košice I   (ďalej aj „okresná prokuratúra“) vedenom pod sp. zn. 3 Pv 955/08, v konaní Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej aj „krajská prokuratúra“) vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 685/09 a v konaniach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej aj „generálna prokuratúra“) vedených pod sp. zn. IV/4 GPt 3/10, sp. zn. IV/1 Gn 350/09, sp. zn. IV/6 GPt 148/09 a sp. zn. IV/3 GPt 198/10.

2.   Sťažovateľ   súčasne   s podaním   sťažnosti   požiadal   aj   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, svoju žiadosť podrobne odôvodnil a zdokladoval.

3. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva najmä, že sťažovateľ podal 27. septembra 2008 na obvodnom oddelení «ústne trestné oznámenie a jeho ústne doplnenie, v ktorom boli oznámené skutočnosti nasvedčujúce tomu,   že ohľadom bytu   č.   27 na A.   č.   17 v K.   bol spáchaný trestný čin krádeže v súbehu s porušovaním domovej slobody, ako čiastkové útoky trestného   činu   nátlaku,   ktorých   sa   mali   v tom   čase   dopustiť   M.   P.,   O. B.   z K.   a nimi poverené,   na   účely   úspešného   dokonania   skutkov   pribrané,   ďalšie   osoby   tým,   že   po svojom(...)   „nevydarenom“   pokuse   krádeže   zo   dňa   18.   9.   2008,   ale   tentoraz   v presne nezistenom čase od 18.30 hod. dňa 20. 9. 2008 do 19.00 hod. dňa 21. 9. 2008 vnikli do uvedeného bytu,   aby majetok   J.   B.,   v hodnote   cca.   v tom čase 500 000 Sk,   odviezli   na neznáme miesto».

4.   Dňa   15.   januára   2009   bolo   sťažovateľovi   doručené   uznesenie   obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 z 2. januára 2009, «ktorým vyšetrovateľ PZ trestné   stíhanie   pre   prečin   krádeže   prerušil,   lebo   podľa   neho   sa   „nepodarilo“   zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonanie trestného stíhania voči „konkrétnej osobe“».

5.   Proti   uzneseniu   obvodného   oddelenia   sp.   zn.   ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008 z 2. januára 2009 podal sťažovateľ sťažnosť.

6.   Vyšetrovateľovi   obvodného   oddelenia   bolo   10.   februára   2009   doručené usmernenie dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 955/08-7 z 9. februára 2009, «ktorým bol uvedený vyšetrovateľ „usmernený“ asi v tom smere, že podľa uvedeného prokurátora, po preštudovaní vyšetrovacieho spisu, tento dospel k záveru, že predmetný skutok, pre ktorý začalo trestné stíhanie, „nepreukazuje“ pojmové znaky trestného činu, že ide skôr o „občiansko-právny spor“, a teda že z toho dôvodu sa mu javí ďalší postup asi taký, že je síce potrebné pokračovať v trestnom stíhaní, ale až následne je potrebné trestné stíhanie   zastaviť   podľa   §   215   ods.   1   Trestného   poriadku   a uvedené   procesné   úkony   je potrebné   vykonať   v lehote   do   28.   2.   2009». Dňa   20.   marca   2009   bol   vyšetrovateľovi obvodného oddelenia «doručený pokyn dozorujúceho prokurátora(...) č. k. 3 Pv 955/08-9, ktorým   bol   uvedený   vyšetrovateľ   „upriamený“   na   už   tu   uvedené   usmernenie   zo   dňa 9. februára   2009,   teda   ohľadne   pokračovania   v trestnom   stíhaní   a následnom   zastavení z dôvodov podľa § 215 ods. 1 Trestného poriadku».

7. Dňa 28. marca 2009 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie obvodného oddelenia sp.   zn.   ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008   z 18.   marca   2009, «ktorým   vyšetrovateľ   PZ „zapokračoval“ v uvedenom trestnom stíhaní, lebo v tom čase už podľa neho nebol dôvod na   prerušenie,   teda   že do vtedajšej   doby   vo veci vyplynula   potreba   vykonania   ďalších úkonov súvisiacich so skráteným vyšetrovaním tejto veci».

8. Sťažovateľovi bolo 4. mája 2009 doručené uznesenie okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 955/08-13 z 24. apríla 2009, «ktorým dozorujúci prokurátor uvedenú sťažnosť J. B. zo dňa 19. 1. 2009 „nejako oneskorene“ odmietol ako nedôvodnú s tým, že nakoľko podľa neho poverený príslušník PZ   po „vykonanom dokazovaní“ dospel k názoru,   že zaistené svedecké vyjadrenia a listinné dôkazy nepreukázali také skutočnosti, ktoré by oprávňovali vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe, bolo z jeho strany potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uvedeného uznesenia».

9. Dňa 4. júna 2009 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 z 30. mája 2009, «ktorým vyšetrovateľ PZ trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečin krádeže, zastavil, lebo podľa neho ani tento J. B. oznámený skutok nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci, nakoľko sa podľa   neho   jedná   skôr   o „občiansko-právny   spor“   dvoch   strán,   v ktorom   je   možné postupovať podaním na príslušnom súde».

10.   Proti   uzneseniu   obvodného   oddelenia   sp.   zn.   ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008 z 30. mája   2009   podal   sťažovateľ   8.   júna   2009   sťažnosť.   Túto   sťažnosť   však   okresný prokurátor svojím uznesením č. k. 3 Pv 955/08-20 z 10. septembra 2010 ako nedôvodnú zamietol. Sťažovateľovi bolo uvedené uznesenie doručené 23. septembra 2009.

11. Sťažovateľ 23. novembra 2009 podal generálnej prokuratúre „návrh v zmysle § 364 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku na zrušenie uznesenia“ č. k. 3 Pv 955/08-20 z 10. septembra 2010.

12.   Dňa 27.   januára 2010   bolo sťažovateľovi   doručené «vyrozumenie o vybavení opakovaného   podnetu“   Generálnej   prokuratúry   SR   č.   IV/6   GPt   148/09-8   zo   dňa 18. 1. 2010,   dňa   28.   1.   2010   mu   bolo   doručené   „opakovaný   podnet-upovedomenie“ Generálnej prokuratúry SR č. IV/4 GPt 3/10-5 zo dňa 20. 1. 2010 a dňa 5. 2. 2010 mu bol doručený list Generálnej prokuratúry SR č. IV/1 Gn 350/09-7 zo dňa 27. 1. 2010, v ktorých sa trojica prokurátorov Generálnej prokuratúry SR zaoberala skutočnosťami namietanými v tu   uvedenom   návrhu   J.   B.   podaného   dňa   23.   11.   2009,   a v ktorých   títo   zhruba skonštatovali, že zo všetkých uvedených J. B. namietaných skutočností stojí asi za zmienku trestné   konanie   vedené   na   OO   PZ   K.   pod   ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008   a to   len z procesných dôvodov, že len táto vec bola postúpená na nové rozhodnutie, a že ostatné J. B. namietané skutočnosti boli vyhodnotené ako „opakovaný podnet nedôvodný“».

13. Sťažovateľovi bolo 11. februára 2010 doručené uznesenie krajskej prokuratúry č. k. 1/1 KPt 685/09-22 z 1. februára 2010, „ktorým krajský prokurátor zamietol sťažnosť J. B. z 8. 6. 2009 a jej doplnenie z 20. 11. 2009 proti uzneseniu vyšetrovateľa OO PZ K. ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008   z 30.   5.   2009   o zastavení   trestného   stíhania   ako nedôvodnú(...)“ Proti   uvedenému   rozhodnutiu   krajskej   prokuratúry   podal   sťažovateľ 10. marca   2010   generálnej   prokuratúre „podnet   v zmysle   §   31   zák.   č. 153/2001   Z. z. na preskúmanie zákonnosti(...)“.

14.   Dňa   19.   apríla   2010   bolo   sťažovateľovi   doručené «vyrozumenie   o vybavení podnetu“ Generálnej prokuratúry SR č. IV/6 GPt 148/09-15 zo dňa 12. 4. 2010, ktorým bol J. B. vyrozumený asi v tom zmysle, že vo vzťahu k trestnej veci ČVS: ORP-4860/TH-KE- 2008   na   Okresnej   prokuratúre   Košice   I pod   sp.   zn.   3   Pv   955/08,   táto   vec   bola   už preskúmaná na základe predošlého podania J. B. zo dňa 20. 11. 2009 s tým, že o výsledku preskúmania bol J. B. vyrozumený(...)».

15. Dňa 20. mája 2010 sťažovateľ podal na generálnej prokuratúre „podnet v zmysle § 34 zák. č. 153/2001 Z. z. na preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho návrhu podaného v zmysle § 364 ods. 1 písm. c ) Trestného poriadku zo dňa 20. 11. 2009 a na preskúmanie zákonnosti   jeho   podnetu   podaného   v zmysle   §   31   zák.   č.   153/2001   Z.   z.   zo   dňa 8. 3. 2010(...)“.

16.   Sťažovateľovi   bolo   10.   júna   2010 «doručené   „oznámenie“   Generálnej prokuratúry SR č. IV/6 GPt 148/09-22 zo dňa 31. 5. 2010, ktorým bol vyrozumený vedúcim oddelenia majetkovej kriminality, že jeho podanie bolo rozdelené do troch častí, že v prvej časti, týkajúcej sa trestnej veci vedenej na OO PZ K. pod ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008, je toto   podanie   opakovaným   podnetom,   ktorý   bude   vybavený   nadriadeným   prokurátorom Generálnej prokuratúry SR pod samostatnou spisovou značkou, že v druhej časti, v ktorej J. B.   namietal   zaujatosť   prokurátorov   Okresnej   prokuratúry   Košice   I a Krajskej prokuratúry   v Košiciach,   je   toto   podanie   návrhom   na   odňatie   veci,   o ktorom   bude   po preskúmaní potrebných podkladov rozhodnuté Generálnym prokurátorom SR v súlade s § 23 ods. 1 Trestného poriadku, a že toto podanie v tretej časti, týkajúce sa trestnej veci ČVS: ORP-1872/1-OJP-KE2008, je ďalší opakovaný podnet vo vzťahu k predošlému podaniu J. B.   zo dňa   20.   11.   2009(...),   ktoré   bolo   Generálnou   prokuratúrou   SR   vybavené   ako opakovaný podnet, a že o výsledku preskúmania bol J. B. vyrozumený listom sp. zn. IV/6 GPt148/09-8 zo dňa 18. 1. 2010 a následne odkazujúcim listom sp. zn. IV/6 148/09-15 zo dňa 12. 4. 2010 na podanie J. B. zo dňa 8. 3. 2010 v jeho druhej časti, teda že vzhľadom k tomu,   že   v porovnaní   s predchádzajúcimi   vyššie   uvedenými   podaniami   „neobsahuje“ podanie zo dňa 18. 5. 2010 v tejto časti „žiadne nové skutočnosti“, nevznikol dôvod na prijatie prokurátorských opatrení, preto bol J. B. odkázaný aj v súvislosti s týmto podaním na stanovisko prezentované vo vyrozumení sp. zn. IV GPt 148/09-8 zo dňa 18. 1. 2010».

17. Dňa 23. júla 2010 bol sťažovateľovi «doručený list Generálnej prokuratúry SR č. IV/3   GPt   198/10-5   zo   dňa   13.   7.   2010,   ktorým   bol   riaditeľom   trestného   odboru a zástupcom riaditeľa trestného odboru vyrozumený asi v tom zmysle, že v trestnej veci vedenej na OO PZ K. pod ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008, bolo jeho podanie vyhodnotené ako   opakovaný   podnet   vo   veci   vedenej   na   Generálnej   prokuratúre   SR   pod   sp. zn. IV/6 GPt 148/09,   že   v tejto   časti   jeho   podania   tento   nesúhlasí   s postupom   prokurátorky Generálnej prokuratúry SR pri vybavovaní jeho podaní v uvedenej veci, že konkrétne jeho podnet zo dňa 8. 3. 2010 v prvej časti, t. j. k trestnej veci ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 (sp. zn.   3   Pv   955/08)   nemala   vybavovať   prokurátorka   Generálnej   prokuratúry   SR,   ale nadriadený prokurátor, teda v danom prípade riaditeľ, prípadne zástupca trestného odboru Generálnej prokuratúry SR, čím boli porušené ustanovenia § 34 ods. 1, § 35, § 54 ods. 1 zák.   č.   153/2001   Z.   z.   a iné,   prokurátorka   pokynom   k zabezpečeniu   nápravy   a prijatiu potrebných zákonných opatrení vydaným krajskej prokuratúre vlastne uložila zabezpečiť, aby páchatelia skutku mohli uniknúť trestnému stíhaniu a zbagatelizovať výšku škody mu spôsobenej, a že sa tento domáha spojiť veci vedené pod ČVS: ORP-1872/1-OJP.KE-2008 a ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008,   teda   že   preskúmaním   uvedených   spisových   materiálov, buď JUDr. Š. alebo JUDr. Č. zistil, že podania J. B. zo dňa 20. 11. 2009 a zo dňa 8. 3. 2010 v dotknutej   časti   boli   prokurátorkou   Generálnej   prokuratúry   SR   vybavené   „správne a v súlade so zákonom“, že s jej postupom sa „plne stotožnil“, že ďalšia časť podania zo dňa 8. 3. 2010, týkajúca sa súvisiacej veci (ČVS: ORP-1872/1-OJP-KE-2008 a sp. zn. 1 Pn 748/08), bola „správne“ vybavená ako ďalší opakovaný podnet, na ktorého vybavenie bola tiež „príslušná“ prokurátorka Generálnej prokuratúry SR a že keďže sa J. B. domáhal spojenia   veci   ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008   s vecou   ČVS:   ORP-1872/1-OJP-KE-2008, preskúmaním   spisových   materiálov   zistil,   že   aj   v tejto   časti   prokurátorka   Generálnej prokuratúry   SR,   ako   aj   podriadení   prokurátori   a poverený   príslušník   PZ   postupovali „správne a v súlade so zákonom“, nakoľko podľa neho predmetný skutok, nie je „nijakým trestným činom“, nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 pís. b) Trestného zákona a ani alternatívne prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, k bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, preto podľa neho „bolo na mieste“, aby poverený príslušník PZ uznesením „oznámenie J. B. odmietol“, a aby orgány prokuratúry sa s týmto postupom „plne stotožnili“, teda že podľa neho vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona, tak ako to   bolo   J.   B.   „vysvetlené“   listom   sp.   zn.   IV/6   GPt   148/09-8   zo   dňa   18.   1.   2010 a predchádzajúcimi   rozhodnutiami   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   poskytujú trestnoprávnu ochranu „výlučne oprávnenému užívateľovi“, teda „len“ osobe, ktorá má k užívaniu   bytu   nejaký   „platný   právny   titul“,   že   zo   spisového   materiálu   vyplynulo,   že k užívaniu bytu č. 27 na ul. A. č. 17 v K. J. B. v danom čase „nemal žiadny právny titul“, že jeho právo užívať predmetný byt „zaniklo“, teda že v „rovnakom duchu“ je koncipovaný aj judikát R1/1980, na ktorý sa J. B. vo svojom podaní dovolával, a teda že nakoľko tento skutok   „nie   je“   trestným   činom,   „neprichádza   do   úvahy“   ani   spojenie   oboch   vyššie uvedených trestných vecí, ktorého sa J. B. domáhal».

18. Sťažovateľovi bolo 22. júla 2010 «doručené uznesenie Generálnej prokuratúry SR č. IV/6 GPt 148/09-26 zo dňa 13. 7. 2010, ktorým Generálny prokurátor SR rozhodol v tom   zmysle,   že   trestnú   vec   vedenú   na   Krajskej   prokuratúre   v   Košiciach   pod   sp.   zn. 1/1 KPt 685/09   „neodňal“   tejto   prokuratúre   túto   trestnú   vec   s   tým,   že   podľa   neho   po oboznámení   sa   so   spisovým   materiálom,   ako   aj   s   písomným   vyjadrením   všetkých prokurátorov   Krajskej   prokuratúry   v   Košiciach   „zistil“,   že   neexistujú   také   „dôležité dôvody“,   ktoré   by   aspoň   v   „minimálnej   miere“   odôvodňovali   potrebu   zmeny   miestnej príslušnosti orgánov prokuratúry - odňatie veci Krajskej prokuratúre v Košiciach a jej prikázanie inej krajskej prokuratúre, nakoľko podľa neho „nebol“ zistený „žiaden“ pomer dohľad   vykonávajúceho,   ani   iného   prokurátora   Krajskej   prokuratúry   v   Košiciach k uvedenej trestnej veci alebo k osobám, ktorých sa vec priamo týka».

19.   Dňa   25.   septembra   2010   bolo   sťažovateľovi «doručené   uznesenie   Krajskej prokuratúry   v Košiciach   č.   1/1   KPt   685/09-37   zo   dňa   13.   9.   2010,   ktorým   Krajský prokurátor   v Košiciach   rozhodol   v   tom   zmysle,   že   trestnú   vec   vedenú   na   Okresnej prokuratúre Košice I pod sp. zn. 3 Pv 955/08 „neodňal“ tejto prokuratúre s tým, že podľa neho po oboznámení sa so spisovým materiálom, ako aj s písomným vyjadrením všetkých prokurátorov Okresnej prokuratúry Košice I „zistil“, že neexistujú také „dôležité dôvody“, ktoré by aspoň v „minimálnej miere“ odôvodňovali potrebu zmeny miestnej príslušnosti orgánov prokuratúry - odňatie veci Okresnej prokuratúry Košice I a jej prikázanie inej okresnej prokuratúre, nakoľko podľa neho „nebol“ zistený „žiaden“ pomer prokurátora tejto prokuratúry k uvedenej trestnej veci alebo k osobám, ktorých sa vec priamo dotýka».

20. Dňa 28. septembra 2010 «„nová“ dozorujúca prokurátorka pokynom Okresnej prokuratúry Košice I č. 3 Pv 955/08-33 v označenej veci vrátila vyšetrovací spis na OO PZ K. s tým, aby obratom bolo znovu začaté trestné stíhanie vo veci za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 pís. a) Trestného zákona a tiež s tým, že v rámci ďalšieho konania bude potrebné vyzvať poškodeného J. B. k predloženiu dokladov o nadobudnutí vecí, ktorých odcudzenie   udáva,   vypočuť   nezainteresovaných   svedkov   (susedov),   či   títo   videli   alebo počuli o tom, že z bytu sa odnášali veci, ktoré J. B. udáva ako odcudzené, či je pravda, že svedkovia M. P. a V. A. vstupovali do bytu za prítomnosti policajtov alebo v kritickom čase do bytu vchádzali aj sami, resp. s inými osobami, vypočuť policajtov, v ktorých spoločnosti mali svedkovia M. P. a V. A. vstupovať do bytu, títo nech sa vyjadria k tomu, aké veci sa v byte   nachádzali,   resp.   či   v   byte   videli   niektoré   z   vecí   udávané   J. B.   ako   odcudzené, do spisu založiť záznamy hliadok PZ, ktoré boli na miesto privolané a tiež vykonať ďalšie úkony za účelom objektivizácie výšky spôsobenej škody a zistenia páchateľa skutku».

21. Sťažovateľovi bolo 21. októbra 2010 „doručené uznesenie OO PZ K. ČVS: ORP- 4860/TH-KE-2008 zo dňa 12. 10. 2010, ktorým vyšetrovateľ PZ začal trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona“.

22.   Dňa   1.   decembra   2010   bolo   sťažovateľovi «doručené   uznesenie   OO   PZ   K. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 zo dňa 23. 11. 2010, ktorým vyšetrovateľ PZ prerušil trestné stíhanie   z   dôvodu   lebo   sa   „nepodarilo“   zistiť   skutočnosti   oprávňujúce   vykonať   trestné stíhanie voči určitej osobe, a ktoré odôvodnil tým, že v rámci skráteného vyšetrovania boli k veci zápisnične vypočutí svedkovia M. P. z K., V. A. z K., Z. B. z K., svedok -poškodený J. B. z K., P. O. z K., R. F. z K., M. T. z K., Ing. S. S. z K., F. P z K., P. S. z K., M. B. z K. a boli   zabezpečené   potrebné   doklady   k   riadnemu   a „objektívnemu“   rozhodnutiu v predmetnej veci, ale že vzhľadom na to, že doterajším skráteným vyšetrovaním veci ani po vykonaní   všetkých   úkonov   súvisiacich   so skráteným   vyšetrovaním   sa   nepodarilo   zistiť skutočnosti, ktoré by oprávňovali začať trestné stíhanie proti určitej osobe, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uvedeného rozhodnutia».

23. Sťažovateľ podal 6. decembra 2010 a 12. januára 2011 «sťažnosť a jej doplnenie v zmysle § 185 ods. 1 Trestného poriadku proti uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa PZ s jeho stručným zhodnotením vykonaného dokazovania, svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov   a   s   návrhmi   k   jednotlivým   výpovediam,   t.   j.   konfrontáciám   tvárou   v   tvár, predložením identifikačných údajov ďalších svedkov, vypočutím nových svedkov atď., ďalej s návrhmi(...) na vykonanie ďalších dôkazov a s uvedením dôvodov, ktoré nasvedčovali tomu, že J. B. a aj P. B. z doterajšieho priebehu uvedeného trestného konania, majú za to, že tento vyšetrovateľ PZ zámerne sťažuje nazeranie do spisov uvedenej veci a robí sústavne prekážky s tým, aby takto maril vykonania akýchkoľvek J. B. a P. B. navrhnutých dôkazov, a z   toho   dôvodu   aj   s   návrhom   na   vylúčenie   tohto   vyšetrovateľa   z uvedeného   konania, súčasne s týmto a najmä z dôvodu, že doterajšie výpovede niektorých svedkov nápadne pripomínajú akési „klamárske podujatie“, týchto svedkov, teda z ich „najvydarenejšími“ výpoveďami,   podrobiť   skúmaniu na „poligrafe“ a takto   posúdiť   hodnovernosť výpovedí týchto svedkov, a zároveň z dôvodu, že trestné oznámenie J. B. zo dňa 27. 9. 2008 a jeho zápisničné doplnenie zo dňa 7. 11. 2008 obsahujú skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin krádeže   v súbehu   s trestným činom porušovania   domovej slobody,   ako   čiastkové   útoky trestného   činu   nátlaku   a   tiež   z   dôvodu,   že   s   prihliadnutím   na   doterajšiu   judikatúru Najvyššieho a tiež Ústavného súdu bývalej ČSSR, ČSFR a terajšej SR, vydanú ohľadom nedotknuteľnosti obydlia, súkromia atď., mu nijakým hodnoverným spôsobom, výkladom a pod., nebolo vyvrátené jeho „právo bývania“ v byte č. 27 na ul. A. č. 17 v K., teda že na základe tohto došlo k porušeniu nedotknuteľnosti jeho obydlia, t. j. bola tu naplnená skutková podstata § 194 ods. 1 Trestného zákona a aj skutková podstata § 192 ods. 1 Trestného zákona, resp. skôr aj skutková podstata § 189 ods. 1 Trestného zákona, teda z týchto   dôvodov   J.   B.   navrhol,   aby   uvedená   trestná   vec   bola   vedená   v zmysle   cit. ustanovení Trestného zákona k ustanoveniu § 212 ods. 1, ods. 3 pís. a) Trestného zákona, a teda   aby   na   základe   tohto   uvedeného   bolo   uvedené   uznesenie   o prerušení   trestného stíhania zrušené v plnom rozsahu, aby uvedený vyšetrovateľ PZ bol vylúčený z trestného konania o uvedenej trestnej veci, aby následne potom bolo dôkladne prevedené dokazovanie v zmysle ním navrhnutých dôkazov, a aby po ňom následne proti páchateľom „všetkých“ ním   uvedených   skutkov   a   aj   proti   „iným“   podozrivým   osobám   pomáhajúcim   týmto páchateľom „uniknúť“ trestnému stíhaniu, bolo v zmysle jeho návrhu, citovanom v jeho sťažnosti   zo   dňa   19.   1.   2009   proti   uzneseniu   ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008,   vznesené obvinenie».

24.   Dňa   24.   januára   2011   bolo   sťažovateľovi «doručené   uznesenie   Okresnej prokuratúry Košice I č. 3 Pv 955/08-42 zo dňa 13. 1. 2011, ktorým dozorujúci prokurátor uvedenú sťažnosť J. B. zo dňa 8. 6. 2009 odmietol ako nedôvodnú s tým, že podľa neho v tom čase, teda od dňa vyhotovovania uvedeného uznesenia, t. j. od 13. 1. 2011, do dňa doručenia J. B. uvedeného uznesenia, t. j. do 24. 1. 2011, tento od dňa doručenia jeho sťažnosti na Okresnú prokuratúru Košice I, t. j. od 6. 12. 2011, v ktorej uviedol, že túto odôvodní   po   nahliadnutí   do   vyšetrovacieho   spisu,   ktoré   bolo   zrealizované   na   cit. prokuratúre dňa 20. 12. 2010, túto svoju sťažnosť „doposiaľ“ neodôvodnil, a to všetko uvedený prokurátor skonštatoval i napriek tomu, že doplnenie J. B., resp. jeho odôvodnenie tejto jeho sťažnosti tento doručil na cit. prokuratúru dňa 12. 1. 2011, teda na základe toho uvedený   prokurátor   nevydal   pokyn   poverenému   príslušníkovi   PZ   na vykonanie   aspoň niektorého   J.   B.   v jeho   doplnení   sťažnosti   uvedeného   návrhu   dokazovania,   ale   len v uvedenom   uznesení   zhrnul   doposiaľ   vykonané   dôkazy,   ktorých   vykonanie   podľa   neho neprinieslo požadovaný efekt, t. j. nebola zistená konkrétna osoba, ktorá sa mala dopustiť odcudzenia   vecí   uvádzaných   J.   B.,   a   skonštatoval,   že   poverený   príslušník   PZ   rozhodol správne, keď trestné stíhanie vo veci prerušil».

25. Sťažovateľ podal 27. januára 2011 «na Okresnú prokuratúru Košice I podnet v zmysle § 31 zák.   č.   153/2001 Z.   z.   na preskúmanie zákonnosti postupu   a rozhodnutí orgánov činných v uvedenom trestnom konaní, v ktorom uviedol, že len získanie podkladov uznesenia   OO   PZ   K.   ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008   zo   dňa   23.   11.   2010   o prerušení trestného   stíhania   mu   bolo   „značne   komplikované   a sťažované“,   a   že   následne   jeho následná   analýza   vykonaných   dôkazov,   vyhotovovanie   jeho   vyjadrení   sa   k   nim a vyhotovovanie jeho návrhov na vykonanie ďalších dôkazov si vyžadovali dosť „veľa“ jeho času, t. j. do 12. 1. 2011, teda že v porovnaní s uvedeným v uvedenom uznesení uvedeného dozorujúceho   prokurátora   mal   za   to,   že   toto   jej   uznesenie   nevychádza   z   dostatočne zisteného stavu veci, čo sa týka jeho doručenia jeho doplňujúceho odôvodnenia jeho tu cit. sťažnosti   na   Okresnú   prokuratúru   Košice   I,   a   teda   že   na   základe   toho   zároveň   toto uznesenie nevychádza ani zo správneho právneho posúdenia veci, čo sa týka dôvodnosti jeho tu cit. sťažnosti ako celku, a na základe uvedených skutočností navrhol, aby v zmysle § 31 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z. bezprostredne nadriadený prokurátor preskúmal postup a rozhodnutie   vyšetrovateľa   PZ   a   aj   postup   a   rozhodnutie   dozorujúceho   prokurátora v uvedenej   trestnej   veci,   a   aby   následne   potom   vykonal   opatrenia   na   odstránenie porušovanie   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   teda   aby vykonal   opatrenia   smerujúce   k   zrušeniu   oboch   tu   uvedených   uznesení   a   k   následnému dodržiavaniu zákonného postupu v ďalšom konaní o uvedenej trestnej veci».

26.   Dňa   25.   marca   2011   bol   sťažovateľovi «doručený   list   Krajskej   prokuratúry v Košiciach   č.   1/1   KPt   685/09-42   zo   dňa   21.   3.   2011,   v   ktorom   krajský   prokurátor skonštatoval, že zistil, že podnet J. B. „nie je dôvodný“, že rozhodnutie policajta OO PZ K. sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 zo dňa 23. 11. 2010 o prerušení trestného stíhania vo veci trestného činu krádeže „je odôvodnené a zákonné“, že veľmi „správne“ postupoval i prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I, keď sťažnosť J. B. proti vyššie uvedenému rozhodnutiu   policajta   zamietol   uznesením   č.   3   Pv   955/08-42   zo   dňa   13.   1.   2011,   že v odôvodnení   svojho   rozhodnutia   prokurátor   „vecne   správne“   poukázal   na   to,   „akými úvahami“ sa riadil pri svojom rozhodovaní o podanej sťažnosti a hodnotení skutkového stavu veci, na základe čoho sťažnosti J. B. nevyhovel, že s uvedeným právnym záverom vyplývajúcim z rozhodnutí policajta a prokurátora sa „plne stotožňuje“,   ale na druhej strane tento krajský prokurátor k veci „poznamenal“, že k opätovnému začatiu trestného stíhania   došlo   na   základe   pokynu   Generálnej   prokuratúry   SR   a   tvrdení   J. B.,   že   došlo k „odcudzeniu   vecí“   z   bytu,   že   z   úkonov   vyšetrovania   vyplýva,   že   J.   B.   mal   „reálnu možnosť“ si svoje veci z bytu kedykoľvek vypratať, k čomu „nedošlo“ pre jeho „nesprávne právne úvahy“ o svojich nárokoch k uvedenému bytu, ktorý jeho bývalá manželka, ako „výlučná vlastníčka“, predala, že v doterajšom vyšetrovaní nebol zabezpečený „akýkoľvek dôkaz“ o   tom,   že   „bol   spáchaný   trestný čin krádeže“,   resp.   také   skutočnosti,   ktoré   by nasvedčovali záveru o „naplnení“ všetkých „obligatórnych znakov“ tohto trestného činu, že k   záveru   o   spáchaní   trestného   činu   určitou   osobou   síce   stačí   „vyšší“   stupeň pravdepodobnosti, ktorý však „musí byť“ konkrétne zistenými skutočnosťami dostatočne odôvodnený,   že   nestačí   len   všeobecné   podozrenie   z   trestnej   činnosti,   že   zistenými skutočnosťami   sa   rozumejú   skutočnosti   zistené   z   trestného   oznámenia   alebo   po   začatí trestného stíhania z vykonaných úkonov, že také skutočnosti na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku proti konkrétnej osobe z doterajšieho „vyšetrovania“ zistené „neboli“, že pri prerušení trestného stíhania podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku ide o rozhodnutie predbežnej   povahy,   lebo   vec   nie   je   vybavená   „konečným   spôsobom“,   že   podľa   tohto ustanovenia   policajt   preruší   trestné   stíhanie   v   prípadoch,   keď   sa   po   začatí   trestného stíhania nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by „dostatočne odôvodňovali“ záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, že prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku je jedným zo zákonných spôsobov vybavenia veci (hoci na dobu neurčitú) do času, než pominie dôvod prerušenia a v trestnom stíhaní sa bude pokračovať, že zastáva názor, že doposiaľ orgány činné v trestnom konaní (policajt, prokurátor) urobili „všetko“ v rozsahu „nevyhnutnom“ na rozhodnutie, t. j. pre vydanie „zákonného“ rozhodnutia v prípravnom konaní,   ale   že   pokiaľ   by   sa   „malo   vyhovieť“   požiadavkám   J.   B.   uvedeným   v   podnete na vykonanie   ďalších,   či   „opakovanie   už   vykonaných   úkonov“   má   za   to,   že   by   sa   to „vymykalo potrebám a účelu“ trestného konania».

27.   Sťažovateľ   20.   júna   2011   podal «na   Okresnú   prokuratúru   Košice   I   žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle § 14 zák. č. 211/2000 Z. z., v ktorej žiadal o písomnú informáciu o tom v akom štádiu je vyšetrovanie v uvedenej trestnej veci, teda aké konkrétne úkony, resp. dôkazy, t. j. z jeho navrhovaných dôkazov citovaných pod bodom č. 1 až č. 10 v jeho tu už uvedenom doplnení jeho sťažnosti zo dňa 6. 12. 2011, boli vyšetrovateľom PZ vykonané,   aby   bol   zabezpečený   „akýkoľvek   dôkaz   o   tom,   že   bol   spáchaný   trestný   čin krádeže“,   resp.   aby sa podarilo   zistiť skutočnosti,   ktoré by „dostatočne odôvodňovali“ záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, nakoľko od dňa podania jeho tu cit. doplnenia cit. sťažnosti, t. j. od 12. 1. 2011, resp. skôr od dňa doručenia mu tu cit. listu Krajskej prokuratúry v Košiciach o vybavení jeho tu cit. podnetu, t. j. od 25. 3. 2011, tento nemal žiadnu oficiálnu informáciu o stave konania o uvedenej trestnej veci, resp. o dôkazoch, úkonoch a pod. „novo“ vykonaných v uvedenej trestnej veci».

28. Dňa 1. júla 2011 bol sťažovateľovi «doručený list Okresnej prokuratúry Košice I č. 3 Pv 955/08-56 zo dňa 28. 6. 2011, ktorým bol vyrozumený len o tom, že vo veci „trvajú dôvody“   prerušenia   trestného   stíhania,   keďže   „neboli“   zistené   okolnosti,   ktoré   by „odôvodňovali“ pokračovanie v trestnom stíhaní, teda nebol vyrozumený o konkrétnych nových úkonoch, dôkazoch a pod. už vykonaných, resp. práve prebiehajúcich, v uvedenom trestnom konaní, i keď tento o to, vo svojej tu cit. žiadosti, výslovne žiadal».

29. Sťažovateľ podal 16. marca 2012 «na Okresnú prokuratúru Košice I žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle § 14 zák. č. 211/2000 Z. z., v ktorej žiadal o písomnú informáciu o tom v akom štádiu je vyšetrovanie v uvedenej trestnej veci, teda aké konkrétne úkony, resp. dôkazy, t. j. z jeho navrhovaných dôkazov citovaných pod bodom č. 1 až č. 10 v jeho tu už uvedenom doplnení jeho sťažnosti zo dňa 6. 12. 2011, boli vyšetrovateľom PZ vykonané,   aby   bol   zabezpečený   „akýkoľvek   dôkaz   o   tom,   že   bol   spáchaný   trestný   čin krádeže“,   resp.   aby sa podarilo   zistiť skutočnosti,   ktoré by „dostatočne odôvodňovali“ záver, že trestný čin spáchala určitá osoba a v prípade ak od dňa podania jeho tu cit. doplnenia jeho tu cit. sťažnosti boli vyšetrovateľom PZ vykonané niektoré z konkrétne ním navrhovaných dôkazov alebo aj iné úkony, resp. dôkazy, aby bol zabezpečený akýkoľvek dôkaz o tom, že bol spáchaný trestný čin krádeže, resp. aby sa podarilo zistiť skutočnosti, ktoré by dostatočne odôvodňovali záver, že trestný čin spáchala určitá osoba s tým, že zároveň   navrhol,   aby   spolu   so   svojim   splnomocnencom   mohol   nahliadnuť   do   spisu, v ktorom sa nachádza listinný materiál týchto úkonov, resp. dôkazov s tým, aby si následne mohol dať vyhotoviť kópie ním a jeho splnomocnencom vybraných listín z uvedeného spisu a túto svoju žiadosť odôvodnil tým, že k nej dochádza z jeho strany najmä z dôvodu z jeho strany následného posúdenia či orgány činné v uvedenom trestnom konaní, t. j. policajt a dozorujúci   prokurátor,   sa   náhodou   nedali   na   cestu   marenia   spravodlivosti   cit. ustanovením   §   344   ods.   1   pís.   b)   Trestného   zákona,   t.   j.   k   zmareniu   vykonania   mnou navrhnutých dôkazov, úkonov atď., a teda zároveň aj na cestu nadržovania cit. ustanovením § 339 ods. 1 Trestného zákona, t. j. za účelom smerujúcom k úspešnému úniku páchateľov trestnému stíhaniu».

30.   Dňa   19.   apríla   2012   bol   sťažovateľovi «doručený   list   Okresnej   prokuratúry Košice I č. Ei 1/12-4 zo dňa 12. 4. 2012, ktorým bol vyrozumený len o tom, že v uvedenej trestnej veci bolo uznesením policajného orgánu zo dňa 23. 11. 2010 podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie prerušené, že sťažnosť J. B. proti tomuto uzneseniu dozorujúca   prokurátorka   uznesením   sp.   zn.   3Pv   955/08-42   zo   dňa   13.   1.   2011   ako nedôvodnú zamietla, že podnet J. B. vo veci zo dňa 27. 2. 2011 bol tunajšou prokuratúrou odstúpený   na rozhodnutie   Krajskej   prokuratúre   v   Košiciach,   ktorá   ho   odložila   ako   nie dôvodný, a že z uvedeného dôvodu návrhy J. B. na doplnenie skráteného vyšetrovania v ňom uvedené neboli akceptované a v trestnom stíhaní za účelom ich vykonania nebolo pokračované   vo veci,   teda   J.   B.   bol   zasa   vyrozumený   len   o   tom,   podobne   ako   bol vyrozumený už tu spomenutým listom Okresnej prokuratúry Košice I č. 3 Pv 955/08-56 zo dňa 28. 6. 2011, že i naďalej „trvajú dôvody“ prerušenia trestného stíhania, a teda v konečnom   dôsledku   J. B.   nebol   zasa   vyrozumený   o   konkrétnych   nových   úkonoch, dôkazoch a pod. už vykonaných, resp. práve prebiehajúcich, v uvedenom trestnom konaní, i keď tento o to opäť, vo svojej tu cit. žiadosti, výslovne žiadal. (...)».

31. Podľa názoru sťažovateľa na základe «tu uvedených skutočností, resp. na základe doterajšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní vedenom na OO PZ K. pod ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 a na Okresnej prokuratúre Košice I vedenom pod č. 3 Pv 955/08, t. j. vyšetrovateľ uvedeného oddelenia PZ a dozorujúci prokurátor uvedenej prokuratúry, ako aj na základe doterajšieho postupu ich nadriadených orgánov, v konaní o námietkach zaujatosti a v konaní o podnetoch v zmysle zák. č. 153/2001 Z. z. mnou vznesených a mnou podaných   počas   uvedeného   trestného   konania,   t.   j.   OR   PZ   v Košiciach,   Krajskej prokuratúry v Košiciach a Generálnej prokuratúry SR, od dňa 27. 9. 2008, kedy som podal na OO PZ K. trestné oznámenie až po doručenie mi listu Okresnej prokuratúry Košice I č. Ei 1/12-4 zo dňa 12. 4. 2012, teda najmä že vyšetrovateľ PZ, dozorujúci prokurátor, jemu priamo   nadriadený   prokurátor   a týmto   prokurátorom   priamo   nadriadený   prokurátor, i napriek mojim podnetom a návrhom na vykonanie dôkazov v uvedenej trestnej veci, teda nehovoriac o tom, že títo vôbec nezačali, resp. nedali podnet, pokyn, resp. iné nariadenie na to, aby bolo začaté trestné stíhanie pre porušovanie domovej slobody v zmysle § 194 ods. 1 Trestného zákona, ale mali na jednej strane prv jednoznačne za to, že je potrebné uvedené trestné   stíhanie   zastaviť   a   to   z   dôvodu,   že   v   priebehu   vyšetrovania   vznikli   reálne pochybnosti o tom, či vôbec došlo k odcudzeniu vecí z bytu inou osobou, ktorý som údajne v reálnom čase užíval bez právneho dôvodu, že vznikli pochybnosti o reálnosti množstva odcudzených vecí, o tom, či tam vôbec v reálnom čase boli, o ich hodnote, pričom posledný majiteľ   bytu,   veci,   ktoré   zaregistroval,   ohodnotil   ako   bezcenné   a   staré,   čo   dokazuje odôvodnenie   uznesenia   Krajskej   prokuratúry   v Košiciach   č. 1/1   KPt   685/09-22   zo   dňa 1. 2. 2010   o   zamietnutí   mojej   sťažnosti   zo   dňa   8. 6. 2009   a   jej   doplnenia   zo   dňa 20. 11. 2009, potom zasa mali za to, že nie je potrebné vykonať mnou navrhnuté dôkazy cit. v mojej sťažnosti zo dňa 6. 12. 2010 a v jej doplnení zo dňa 12. 1. 2011 podaných proti uzneseniu OO PZ K. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 zo dňa 23. 11. 2010 a to i napriek tomu, že   vykonaným   skráteným   vyšetrovaním   nebola   zistená   konkrétna   osoba,   ktorá   sa   mala dopustiť   odcudzenia   vecí   uvádzaných   mnou,   a   že   v doterajšom   vyšetrovaní   nebol zabezpečený   akýkoľvek   dôkaz   o   tom,   že   bol   spáchaný   trestný   čin   krádeže,   resp.   také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru o naplnení všetkých obligatórnych znakov tohto trestného činu, tak ako vyžaduje Trestný zákon, že prerušenie trestného stíhania podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku je jedným zo zákonných spôsobov vybavenia veci (hoci na neurčitú   dobu)   do   času   než   pominie   dôvod   prerušenia   a   v   trestnom   stíhaní   sa   bude pokračovať,   a   že   keby   sa   malo   vyhovieť   mojim   požiadavkám   uvedeným   v podnete   na vykonanie ďalších, či opakovanie už vykonaných úkonov tak by sa to vymykalo potrebám a účelu   trestného   konania   pre   vydanie   zákonného   rozhodnutia,   čo   nepriamo   dokazuje uznesenie   Okresnej   prokuratúry   Košice   I   č. 3 Pv 955/08-42   zo   dňa   13.   1.   2011   a list Krajskej prokuratúry v Košiciach č. 1/1 KPt 685/09-42 zo dňa 21. 3. 2011, ale i napriek tomu uvedenému na druhej strane a teda celkom nakoniec, na moje žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 20. 6. 2011 a zo dňa 16. 3. 2012, v ktorých som žiadal o sprístupnenie informácií,   teda   najmä   aké   konkrétne   úkony,   resp.   dôkazy,   t.   j.   z   mnou   navrhovaných dôkazov citovaných pod bodom č. 1 až č. 10 v mojom tu už uvedenom doplnení mojej sťažnosti   zo   dňa   6.   12.   2011,   boli   vyšetrovateľom   PZ   vykonané,   aby   bol   zabezpečený „akýkoľvek dôkaz o tom, že bol spáchaný trestný čin krádeže“, resp. aby sa podarilo zistiť skutočnosti, ktoré by „dostatočne odôvodňovali“ záver, že trestný čin spáchala určitá osoba a   v   prípade   ak   od   dňa   podania   môjho   tu   cit.   doplnenia   mojej   tu   cit.   sťažnosti   boli vyšetrovateľom PZ vykonané niektoré z konkrétne mnou navrhovaných dôkazov alebo aj iné úkony, resp. dôkazy, aby bol zabezpečený akýkoľvek dôkaz o tom, že bol spáchaný trestný čin krádeže,   resp.   aby sa podarilo zistiť skutočnosti,   ktoré by dostatočne odôvodňovali záver,   že   trestný   čin   spáchala   určitá   osoba   s tým,   že   zároveň   som   navrhol,   aby   spolu so svojim splnomocnencom som mohol nahliadnuť do spisu, v ktorom sa nachádza listinný materiál   týchto   úkonov,   mi   bolo   odpovedané,   že   vo   veci   „trvajú   dôvody“   prerušenia trestného   stíhania,   keďže   „neboli“   zistené   okolnosti,   ktoré   by   „odôvodňovali“ pokračovanie v trestnom stíhaní, a že v uvedenej trestnej veci bolo uznesením policajného orgánu   zo   dňa   23.   11.   2010   podľa   §   228   ods.   1   Trestného   poriadku   trestné   stíhanie prerušené, že sťažnosť J. B. proti tomuto uzneseniu dozorujúca prokurátorka uznesením sp. zn. 3 Pv 955/08-42 zo dňa 13. 1. 2011 ako nedôvodnú zamietla, že podnet J. B. vo veci zo dňa 27. 2. 2011 bol tunajšou prokuratúrou odstúpený na rozhodnutie Krajskej prokuratúre v Košiciach, ktorá ho odložila ako nie dôvodný, a že z uvedeného dôvodu návrhy J. B. na doplnenie skráteného vyšetrovania v ňom uvedené neboli akceptované a v trestnom stíhaní za   účelom   ich   vykonania   nebolo   pokračované   vo   veci,   teda   nebol   som   vyrozumený   o konkrétnych nových úkonoch, dôkazoch a pod. už vykonaných, resp. práve prebiehajúcich v uvedenom   trestnom konaní a   nebol mi   sprístupnený ani   spis   uvedenej   trestnej veci,   čo dokazuje list Okresnej prokuratúry Košice I č. 3 Pv 955/08-56 zo dňa 28. 6. 2011 a list Okresnej prokuratúry Košice I č. Ei 1/12-4 zo dňa 12. 4. 2012, teda na základe týchto a tu uvedených skutočností je zrejmé, že orgány činné v uvedenom trestnom konaní vo veci oznámenia spáchania trestného činu porušovania domovej slobody v zmysle § 194 ods. 1 Trestného zákona nekonajú vôbec a vo veci oznámenia spáchania trestného činu krádeže v zmysle § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona taktiež nekonajú vôbec, resp. sa dali na   cestu   akejsi   nečinnosti   pod   rúškom   akože   vykonávania   úkonov   v   rámci   prerušenia trestného stíhania, a teda že v konečnom dôsledku tak vlastne potvrdzujú tú skutočnosť, ktorú som spomenul ako jeden z dôvodov podania mojej žiadosti zo dňa 16. 3. 2012, teda že konkrétne   táto   žiadosť   bola   mnou   podaná   najmä   z   dôvodu   z mojej   strany   následného posúdenia   či   orgány   činné   v   uvedenom   trestnom   konaní,   t.   j.   policajt   a   dozorujúci prokurátor, sa náhodou nedali na cestu marenia spravodlivosti cit. ustanovením § 344 ods. 1 pís. b) Trestného zákona, t. j. k zmareniu vykonania mnou navrhnutých dôkazov, úkonov atď., a teda zároveň aj na cestu nadržovania cit. ustanovením § 339 ods. 1 Trestného zákona, t. j. za účelom smerujúcom k úspešnému úniku páchateľov trestnému stíhaniu a zároveň aj k zahladeniu akýchkoľvek stôp po spáchaní uvedeného trestného činu krádeže z dôvodu uplynutia dlhého časového úseku od jeho spáchania a teda aj k akože „neúčelnosti“ vykonávania   ďalších   dôkazov   v uvedenom   trestnom   konaní   a zároveň   aj   k   premlčaniu trestného   činu   porušovania   domovej   slobody,   teda   na   základe   týchto   tu   uvedených skutočností   a   na   základe   doterajšieho   postupu   orgánov   činných   v uvedenom   trestnom konaní,   resp.   na   základe   skutočnosti,   že   tieto   orgány   v   tomto   konaní   prezentujú   akýsi „svojvoľný“   výkon,   resp.   aplikáciu   Trestného   zákona   a Trestného   poriadku,   t.   j.   tento svojvoľný výkon a aplikácia Trestného zákona a Trestného poriadku týchto orgánov, sú hodnotené z mojej strany ako protiprávny a až „zvrátený“ útok orgánov verejnej moci proti mojim subjektívnym právam, teda že tieto orgány konajú akýmsi „neoficiálnym“ spôsobom výkladu jednotlivých ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, a aj jednotlivých článkov Ústavy SR, ktorý je tiež podmienený ako predpokladám aj nepísaným zákonom, t. j. niektorou z foriem korupcie, a teda že tento protiprávny útok orgánov verejnej moci spočíva v   tom,   že   tieto   orgány   svojim   rozhodovaním   „od   brucha“   a svojou   nečinnosťou   mi neoprávnene sťažujú moje postavenie ako poškodeného v uvedenom trestnom konaní, teda že   tento   zásah   verejnej   moci   voči   mojim   právam,   ktorý   je   oficiálnym   rozhodnutím   je zameraný voči mne, tento zásah a jeho dôsledky ďalej pretrvávajú a hrozí do budúcnosti aj opakovanie   tohto   zásahu   a   domáhanie   sa   mojich   práv   cestou   podania   mimoriadnych opravných prostriedkov v zmysle Trestného poriadku alebo ďalších opakovaných podnetov v zmysle zák. č. 153/2001 Z. z. by bolo z mojej strany len akýmsi „chabým“ pokusom o zjednanie spravodlivosti v uvedenom trestnom konaní».

32. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, «aby Ústavný súd SR, v zmysle § 57 zák. č. 38/1993 Z. z., vyhovel tejto mojej sťažnosti a vo svojom náleze vyslovil nasledovné:

1. Ústavný súd SR konštatuje, že postupom orgánov činných v trestnom konaní a tiež činných v konaní o mojich podnetoch vedených na OO PZ K. pod ČVS: ORP-4860/TH-KE- 2008 a na Okresnej prokuratúre vedenom pod č. 3 Pv 955/08, na Krajskej prokuratúre v Košiciach vedenom pod č. 1/1 KPt 685/09 a na Generálnej prokuratúre SR vedenom pod č. IV/6 GPt 148/09, č. IV/4 GPt 3/10, č. IV/1 Gn 350/09, č. IV/3 GPt 198/10 porušili, resp. odopreli sťažovateľovi právo podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a tiež právo na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom povinnosť zdržať sa ďalšieho nezákonného, v zmysle Trestného zákona a Trestného poriadku, porušovania práv sťažovateľa a ukladá im súčasne obnoviť stav pred ich zásahom, resp. pred ich nečinnosťou, t. j. pred vydaním uznesenia   OO   PZ   K.   ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008   zo   dňa   23.   11.   2010   a uznesenia Okresnej   prokuratúry Košice   I   č.   3 Pv 955/08-42   zo dňa 13.   1.   2011,   teda   zrušiť   cit. uznesenia a vec vrátiť späť na ďalšie konanie v zmysle návrhov sťažovateľa na vykonanie dôkazov cit. v jeho sťažnosti zo dňa 6. 12. 2010 a jej doplnenia zo dňa 12. 1. 2011 ním podaných   v   zmysle   §   185   ods.   1   Trestného   poriadku   proti   uvedenému   uzneseniu vyšetrovateľa PZ, teda vykonať „dôkladne“ dokazovanie v uvedenej trestnej veci a následne znova a najmä „zákonne“ rozhodnúť o uvedenej trestnej veci a zároveň s týmto začať aj trestné stíhanie pre porušovanie domovej slobody v zmysle § 194 ods. 1 Trestného zákona.

3.   Ústavný   súd   SR   ukladá   porušovateľom,   aby   vykonali   opatrenia   na   to,   aby v budúcnosti   sa   neopakovali   prípady,   aby   bol   porušovaný   zákonný   procesný   postup v trestnom konaní takým spôsobom ako v tomto konkrétnom prípade, teda s cieľom zmariť vykonanie dôkazov, úkonov atď., navrhnutých sťažovateľom a teda zároveň tak aj nadržať páchateľom,   resp.   skôr im pomôcť uniknúť trestnému stíhaniu,   teda aby boli zo strany porušovateľov vykonané opatrenia na to, aby v budúcnosti neuzreli svetlo sveta uznesenia, rozhodnutia a najmä výklady niektorých ustanovení Trestného zákona obdobného druhu a s obdobným   odôvodnením,   ktoré   svojou   povahou,   sú   vlastne   písomným   schválením trestnej činnosti a súčasne aj písomným návodom na ďalšie páchanie obdobnej trestnej činnosti a zároveň aj akýmsi písomným výsmechom oznamovateľa spáchania uvedenej a aj obdobnej trestnej činnosti.

4. Ústavný súd SR priznáva náhradu trov vynaložených sťažovateľom počas už tu uvedeného   trestného   konania   a   počas   konania   na   Ústavnom   súde   SR   o   tejto   sťažnosti v sume 100 EUR do rúk sťažovateľa do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu. (...)».

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že v konaní   Obvodného   oddelenia Policajného   zboru   K.   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008,   v konaní Okresnej   prokuratúry   Košice   I vedenom   pod   sp.   zn.   3   Pv   955/08,   v konaní   Krajskej prokuratúry v Košiciach vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 685/09 a v konaniach Generálnej prokuratúry   Slovenskej   republiky   vedených   pod   sp.   zn.   IV/4   GPt   3/10,   sp.   zn. IV/1 Gn 350/09, sp. zn. IV/6 GPt 148/09 a sp. zn. IV/3 GPt 198/10 dochádza k porušovaniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1.   Pokiaľ   ide   o namietané   porušenie   základných   práv   sťažovateľa v konaní obvodného   oddelenia   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-4860/TH-KE-2008,   ústavný   súd konštatuje, že toto konanie bolo uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru K. sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 z 23. novembra 2010 prerušené.

Z   čl. 127   ods. 1   ústavy   vyplýva,   že   právomoc   ústavného   súdu   rozhodovať o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc   zaoberať   sa   namietaným   porušením   základného   práva   alebo   slobody za predpokladu,   že   právna   úprava   takémuto   právu   neposkytuje   účinnú   ochranu (m. m. I. ÚS 78/99). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem   iného   aj   opravný   prostriedok,   ktorý   má   fyzická   osoba   alebo   právnická   osoba k dispozícii   vo vzťahu   k základnému   právu   alebo   slobode,   porušenie   ktorých   namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, ktorý považuje za porušenie svojho základného práva alebo slobody (I. ÚS 36/96).

Reflektujúc   na   označený   princíp   subsidiarity,   kvalifikuje   § 53   ods. 1   zákona o ústavnom súde sťažnosť ako neprípustnú, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

V danom prípade proti uzneseniu obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 z 23. novembra 2010 bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok (čo sťažovateľ inak aj využil), a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa   mala   okresná   prokuratúra   v   rámci   opravného   konania.   Tým   je   zároveň vo vzťahu voči obvodnému oddeleniu vylúčená právomoc ústavného súdu.

2. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojich označených základných práv uznesením okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 955/08-42 z 13. januára 2011, ktorým bola jeho sťažnosť proti uzneseniu obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-4860/TH-KE-2008 z 23. novembra 2010 zamietnutá. Uvedené rozhodnutie okresnej prokuratúry bolo sťažovateľovi doručené 24. januára 2011.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť 24.   januára 2011,   keď   bolo   predmetné   uznesenie   okresného   súdu   sťažovateľovi doručené.   Pretože   predmetná   sťažnosť   bola   podaná na ústavnom   súde   v čase   (18.   júna 2012), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd   sa   už   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok   uvedených   v sťažnosti. Z uvedených   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   v tejto   časti   posúdiť   ako   návrh   podaný oneskorene.

3. Sťažovateľ namieta aj „list“ krajskej prokuratúry č. 1/1 KPt 685/09-42 z 21. marca 2011,   z ktorého   vyplýva,   že   krajská   prokuratúra   „podnet“   sťažovateľa   proti   uzneseniu okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 955/08-42 z 13. januára 2011 považuje za nedôvodný. Rovnako   však   aj   vo   vzťahu   k tomuto   opatreniu   treba   považovať   sťažnosť sťažovateľa za oneskorene podanú.

4.   Pokiaľ   sa   sťažovateľ   domáhal   porušenia   svojich   označených   základných   práv v konaniach   generálnej   prokuratúry   vedených   pod   sp.   zn.   IV/4   GPt   3/10,   sp.   zn. IV/1 Gn 350/09, sp. zn. IV/6 GPt 148/09 a sp. zn. IV/3 GPt 198/10, okrem oneskorenosti jeho sťažnosti, pretože lehotu na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odvíjať od žiadostí sťažovateľa (a odpovedí na tieto žiadosti) „o sprístupnenie informácií v zmysle § 14 zák. č. 211/2000 Z. z.“, sťažnosť treba považovať v tejto časti aj za neprípustnú.  

Podľa   § 31   ods. 1   zákona   č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Sťažovateľ   teda   mal   možnosť   domáhať   sa   preskúmania   uznesenia   okresnej prokuratúry č. k. 3 Pv 955/08-42 a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu prostredníctvom podnetu podľa citovaného § 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre.

Vzhľadom na to sťažovateľ disponoval dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného porušenia svojich základných práv (pozri obdobne III. ÚS 214/07). V prípade zistenia nezákonnosti v zmysle námietok sťažovateľa vo vzťahu k rozhodovaniu okresnej prokuratúry o opravnom prostriedku proti uzneseniu obvodného oddelenia mal príslušný prokurátor   pri   vybavení   podnetu   oprávnenie   záväzným   pokynom   nariadiť   dosiahnutie nápravy, čím by sa   poskytnutá ochrana základných práv sťažovateľa mohla premietnuť aj do roviny obnovenia stavu pred ich porušením.

Podľa   § 34   ods. 1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa   § 34   ods. 2   zákona   o prokuratúre   ďalší   opakovaný   podnet   v   tej   istej   veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako neprípustnú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch nastolených sťažovateľom, čomu bráni nemožnosť konania vo veci samej.

Obdobne   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   žiadosťou   sťažovateľa o ustanovenie   právneho   zástupcu   na   jeho   zastupovanie   v   konaní pred   ústavným súdom a odkazovať ho na Centrum právnej pomoci (ďalej len „centrum“), ktoré bolo zriadené na sprístupnenie   právnej   pomoci   osobám   v   hmotnej   núdzi   zákonom   č. 327/2005   Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003   Z. z.   o   advokácii   a   o   zmene   a   doplnení   zákona   č. 455/1991   Zb. o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   v   znení zákona č. 8/2005 Z. z. (pričom s účinnosťou od 1. januára 2012 sa systém sprístupňovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom centra vzťahuje aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy).

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2013