znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 257/2012-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť V. C., N., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., Advokátska kancelária JUDr. D. B., s. r. o., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   90/2005   a postupom   Krajského   súdu   v Trenčíne   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 130/2011 (pôvodne pod sp. zn. 19 Co 280/2007) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. C. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2012 doručená sťažnosť V. C., N. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 90/2005 a postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 130/2011 (pôvodne pod sp. zn. 19 Co 280/2007).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „Dňa 27.04.2005 podala sťažovateľka na Okresný súd Trenčín návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom predmetom vyporiadania bola pohľadávka na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.04.2000 uzavretá medzi sťažovateľkou, navrhovateľkou a bývalým manželom, odporcom na strane veriteľa a Obcou B... na strane dlžníka. Konaniu bola pridelená spisová značka 12 C/90/2005....

Dňa   28.10.2005   podal   odporca   prostredníctvom   právneho   zástupcu   Vyjadrenie k žalobe o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva býv. manželov, v ktorom namieta nepríslušnosť (právomoc súdu v SR) Okresného súdu v Trenčíne....

Dňa 30.11.2005 podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie, v ktorom uvádza, že na konanie je miestne príslušný (má právomoc) Okresný súd Trenčín....

Dňa 07.09.2007... súd vydal uznesenie, ktorým na námietku odporcu o nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky neprihliada...

Dňa 02.10.2007 podal odporca... odvolanie proti vyššie uvedenému uzneseniu zo dňa 07.09.2007, podľa ktorého trvá na svojej predchádzajúcej argumentácii, že nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky.

Dňa   15.11.2007   rozhodol   Krajský   súd   v   Trenčíne   o...   odvolaní   odporcu,   pričom zrušil   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   a   v   odôvodnení   sa   stotožnil   so   záverom prvostupňového   súdu,   že   v   predmetnom   konaní   je   daná   právomoc   slovenského   súdu. Zároveň vyslovil, že keďže právomoc súdu je daná, súd bez ďalšieho vo veci koná a vydanie rozhodnutia o tom, že na námietku nedostatku právomoci neprihliada, bolo nadbytočné.... Dňa 21.04.2008 podal odporca... vyjadrenie k žalobe o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva býv. manželov, v ktorom okrem iného opätovne zdôrazňuje, že nie je daná právomoc Okresného súdu v Trenčíne....

Dňa   30.11.2009   bol   Okresným   súdom   Trenčín   vydaný   rozsudok   o   vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov....

Proti rozsudku... dňa 08.12.2009 podala odvolanie navrhovateľka, pričom žiadala, aby odvolací súd vyhovel návrhu navrhovateľky....

Dňa   26.03.   2010   vydal   Krajský   súd   v   Trenčíne   uznesenie,   ktorým   napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.... Dňa   13.12.2011   Okresný   súd   Trenčín   vydal   rozsudok,   ktorým   vyporiadava bezpodielové   spoluvlastníctvo   manželov.   Súčasne   súd   konštatuje,   že   je   daná   právomoc slovenských súdov....

Dňa 24.01.2011 podala navrhovateľka... odvolanie proti vyššie uvedenému rozsudku, v ktorom žiadala, aby jej návrhu bolo vyhovené v plnom rozsahu....

Dňa   27.03.2012   Krajský   súd   v   Trenčíne   uznesením   o   odvolaní   navrhovateľky... rozhodol tak, že... rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a konanie zastavuje. Z odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že napriek tomu, že okresný súd správne skúmal svoju právomoc vo veci rozhodovať, použil správne ustanovenie zákona, dospel k nesprávnemu záveru, že je daná jeho právomoc vo veci rozhodovať. Odvolací súd teda dospel k záveru, že v danej veci nie je v právomoci slovenských súdov konať a rozhodovať.“.

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľka bližšie uviedla: «Sme toho názoru, že súd je povinný skúmať splnenie podmienky konania - právomoc slovenských   súdov   vo   veci   konať,   pričom   s   touto   otázkou   je   potrebné   sa   vysporiadať v počiatočnej fáze konania pred súdom, nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania, ktorá vedie k zastaveniu konania vo veci samej.

Nie   je prípustné,   aby súd vyslovil   nesplnenie   tejto podmienky   v momentne,   kedy súdne konanie prebieha siedmy rok od podania návrhu, keďže jej splnenie bolo rozhodujúce už   v   momente   podania   návrhu   na   začatie   konania.   V   prípade   pochybností   ohľadom skutkových   okolností   prípadu   a   ich   vplyvu   na   posúdenie   právomoci   súd   disponuje prostriedkami, ako vyzvať účastníkov na ich odstránenie. Súčasne... si dovolíme zdôrazniť, že odporca vo svojich písomných vyjadreniach niekoľko krát na otázku právomoci súdu poukazoval a súd sa touto otázkou dostatočne zaoberal... Prekvapivé a nečakané je potom rozhodnutie   Krajského   súdu   v   Trenčíne   o   zastavení   konania   zo   dňa   27.03.2012 sp. zn. 5 Co/130/2011-170,   ktorým   súd   zastavil   predmetné   konanie   bez   možnosti navrhovateľky tieto účinky zvrátiť opravným prostriedkom.

Sme   toho   názoru,   že   postup   súdu   v   namietanom   konaní   nie   je   ústavne akceptovateľný, a preto ním došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa... podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva... podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účastníci   konania   sú   počas   celej   tejto   doby   v   neistote   ohľadom   ich   právneho postavenia, najmä vzhľadom k zmluve o pôžičke uzatvorenej medzi účastníkmi konania ako veriteľmi a obcou B., Č. ako dlžníkom zo dňa 18.04.2000 vo výške 245.958 Kč, pričom doposiaľ nie je v ich veci... právoplatne rozhodnuté.

Súčasne   poukazujeme   na   zásadu   rímskeho   práva   „iura   novit   curia“   (súd   pozná právo),   podľa   ktorej   právne   predpisy   nie   sú   predmetom   dokazovania,   dokazujú   sa   len relevantné skutočnosti....

Podľa nášho názoru predmetné konanie ani zo skutkového, ani z právneho hľadiska nevykazuje črty mimoriadnej náročnosti a právnej zložitosti. Predmetom vyporiadania BSM účastníkov bola jediná pohľadávka, ktorá bola nesporná a jednoznačne identifikovateľná.... Domnievame sa, že neexistujú také skutočnosti v správaní sťažovateľa, ktoré by... bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu.

Podľa nášho názoru, samotný postup súdu vo veci nemožno považovať za dostatočne plynulý, sústredený a efektívny....

Právna neistota, ktorá je dôvodom podania návrhu navrhovateľky vo veci samej, doposiaľ pretrváva....

Sťažovateľ   využil   možnosť   podľa   §   62   a   nasl.   zák.   č.   757/2004   Z.   z..   a   dňa 22.05.2012 podal sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní predsedovi Okresného súdu v Trenčíne....

Domnievame sa, že skutočnosť, že došlo k prieťahom v konaní, sa stala zrejmá až v dôsledku   vydania   uznesenia   Krajského   súdu   v   Trenčíne   o   zastavení   konania   zo   dňa 27.03.2012... Do tohto momentu bolo totiž z konania ako i rozhodovacej činnosti Okresného súdu   Trenčín   ako   i   Krajského   súdu   v   Trenčíne   zrejmé,   že   je   daná   právomoc   súdov Slovenskej   republiky   a   teda,   že   predmetné   konanie   o   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva   manželov   bude   právoplatne   skončené   rozhodnutím   vo   veci   samej. Domnievame sa, že sa jedná o špecifickú situáciu, kedy účastník konania nemal dôvod podávať sťažnosť na prieťahy v konaní alebo sa iným spôsobom domáhať svojho práva, pretože nemohol predpokladať, že konečným rozhodnutím Krajského súdu bude zastavené konanie bez rozhodnutia vo veci samej a teda bez rozhodnutia, ktorým by sa odstránil stav právnej   neistoty   účastníkov   konania.   Sme   toho   názoru,   že   sa   jedná   o   dôvod   hodný osobitného zreteľa.»

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáha   priznania primeraného   finančného zadosťučinenia   v   sume   7   000   €   (1 000   €   za   jeden   rok   prieťahov) „S   prihliadnutím na nesústredenosť   a   neefektívnosť   postupu   súdu   v   doterajšom   priebehu   namietaného konania, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do podania sťažnosti na ústavný súd právoplatne skončené“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:

„Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd,   bolo   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Trenčín sp. zn. 12 C/90/2005   a   v   konaní   vedenom   na   Krajskom   súde   Trenčín   pod sp. zn. 19 Co/280/2007 porušené.

Súd priznáva sťažovateľovi podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy SR finančné zadosťučinenie vo výške 7.000,- €.

Súd   priznáva   odmenu   a   náhradu   hotových   výdavkov   právnemu   zástupcovi sťažovateľa... vo výške 320,46 €.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   90/2005   a postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 5 Co 130/2011 (pôvodne pod sp. zn. 19 Co 280/2007).

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ako   možno   z doterajšej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   vyvodiť,   zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   (II.   ÚS   184/06),   a   preto   už   k   namietanému   porušovaniu   označeného   práva nečinnosťou tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06). Obdobný záver platí aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a cieľom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty. Ústavný   súd   preto   poskytuje   ochranu   tomuto   základnému   právu   len   vtedy,   ak   bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z obsahu súvisiaceho spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 90/2005 vyplýva, že vo veci rozhodol   rozsudkom   z 13.   decembra   2010,   ktorým   vyporiadal   bezpodielové spoluvlastníctvo   účastníkov   konania.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podala   sťažovateľka odvolanie,   o ktorom   krajský   súd   ako   odvolací   súd   uznesením   sp.   zn.   5   Co   130/2011 z 27. marca 2012 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu vo veci samej zrušil a konanie zastavil, keďže   dospel   k záveru, že v danej   veci   nie   je v právomoci   slovenských   súdov konať a rozhodnúť. Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 30. apríla 2012. Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou doručenou 25. mája 2012 (podanou na poštovú prepravu 23. mája 2012), t. j. v čase, keď porušenie označeného   základného   práva   na   všeobecných   súdoch,   ktoré   označila   za účastníkov konania,   už netrvalo a   konanie o   jej   sťažnosti   pred   ústavným súdom   nebolo spôsobilé naplniť   účel   ochrany,   ktorý   ústavný   súd   poskytuje   vo vzťahu   k   základnému   právu zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a právu zaručenému v čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom   na uvedené   skutočnosti,   a   pretože   sťažovateľka   sa   v   predmetnej   veci domáhala ochrany svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom, ako aj pred krajským súdom namietané porušenie základného práva už netrvalo, pripadalo do úvahy odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vo   vzťahu   k namietanému   porušeniu   práv   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov alebo na konanie v primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   rozhodnutím   krajského   súdu   o zastavení   konania   o žalobe   sťažovateľky   treba uviesť, že k porušeniu týchto práv sťažovateľky iba samotným rozhodnutím krajského súdu dôjsť nemohlo (mutatis mutandis III. ÚS 143/05, IV. ÚS 11/08).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012