znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 257/07-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. decembra 2007 predbežne   prerokoval   návrh   na   začatie   konania   pre   porušenie   práv,   ako   aj   žiadosť o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   Ústavným   súdom   Slovenskej   republiky A. P., K., a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. P.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. apríla 2007 doručené podanie A. P. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť pre porušenie základných ľudských práv a slobôd, návrh na odškodnenie, žiadosť o ustanovenie advokáta v konaní pred Ústavným súdom SR“.

Sťažovateľ najmä uviedol:

„Týmto ja – A. P. - podávam sťažnosť pre porušenie základných ľudských práv a slobôd, ktoré mi boli porušené tým, že vznikli prieťahy   v konaní pred Okresným súdom v Prešove, sp. zn. 3 T 55/04 a to tak, že Okresný súd v Prešove neprijal môj písomný sľub, resp. ani sa vecou vôbec nezaoberal, aj keď som ho podal na Okresnej prokuratúre   v P.   prostredníctvom   svojho   obhajcu   JUDr.   P.   Č.   Na   základe   tohto pochybenia mi bol obmedzený voľný pohyb na slobode v trvaní 16 mesiacov a 2 dni. Na základe tejto skutočnosti vidím pochybenie tak ako Okresného súdu v Prešove, ako aj Okresnej prokuratúry v P.   a týmto mi boli porušené moje základné ľudské práva a slobody. Ďalej chcem uviesť, že boli na mňa podané dve obžaloby pre totožný skutok, čím   bola   porušená   zásada nebis   in   idem.   Jednu   obžalobu   na   mňa   podal prokurátor   Okresnej prokuratúry v P. - JUDr. B. dňa 23. 4. 2004 a jednu okresný prokurátor v P. JUDr. G. dňa 29. 4. 2004. (...)

Keďže   v   konaní   pred Ústavným   súdom   SR   musím   byť   zastúpený   advokátom a moja súčasná situácia mi nedovoľuje zaplatiť služby advokáta, žiadam Ústavný súd SR, aby mi bol pridelený zástupca z radov advokátov. (...)

Na základe vyššie uvedeného – po vykonanom dokazovaní navrhujem, aby Ústavný súd SR vydal toto uznesenie:

V konaní   pred   Okresným   súdom   v   Prešove,   sp.   zn.   3   T   55/04,   sp. zn. NtV 117/03 boli porušené základné ľudské práva a slobody A. P., bytom K..

V   konaní   pred   Okresnou   prokuratúrou   v P.,   sp.   zn.   1   PV   1270/03   boli porušené základné ľudské práva a slobody A. P., bytom K.

V konaní pred Krajským súdom v Prešove, sp. zn. 2 Tpo 62/03   a sp. zn. 3 Tpo 17/03 boli porušené základné ľudské práva a slobody A. P., bytom K.. A.   P.,   bytom   K., sa   priznáva   náhrada   za   prieťahy   v   konaní   pred   Okresným súdom v Prešove, sp. zn. NtV 117/03 vo výške 500 000,- Sk.

A.   P.,   bytom   K., sa priznáva   náhrada   za   nezákonný   postup   Okresnej prokuratúry v P., sp. zn. 1 PV 1270/03 vo výške 500 000,- Sk.“

II.

Podľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 30 ods. 1 a 2 a § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej alebo právnickej osobe právneho zástupcu, advokáta, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

Tieto tri predpoklady na ustanovenie zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

III.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   v rámci   skúmania   podmienok   konania   konštatuje,   že   sťažovateľ   si uplatňuje nárok na ochranu ústavnosti sťažnosťou, ktorá však nespĺňa predpoklady na jej prijatie ani na predbežnom prerokovaní. Z toho dôvodu ho možno považovať za zrejme bezúspešné   uplatňovanie nároku   na ochranu ústavnosti   fyzickou   osobou   pred ústavným súdom,   pretože   vo   vzťahu   k tvrdenému   porušeniu   základného   ľudského   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) vedenom pod sp. zn. 3 T 55/04 a tiež v ostatných namietaných skutočnostiach sťažovateľ ničím nepreukázal, že by sa pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ochrany svojich práv domáhal inými zákonnými prostriedkami nápravy.

Zo skutočnosti, že sťažovateľ nevyužil všetky prostriedky nápravy na odstránenie potencionálnych zásahov do jeho základných práv, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade ide u sťažovateľa o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, preto   jeho   žiadosti   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v konaní   pred   ústavným   súdom nevyhovel.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o neprípustnosť.

Podľa   ustanovenia   §   62   ods.   1   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva   na verejné prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov alebo porušovaniu   zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa   ustanovenia   §   63   ods.   1   zákona   o súdoch   sťažnosti   vybavuje   predseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Obdobnú možnosť ako zákon o súdoch poskytoval s účinnosťou do 31. marca 2005 v ustanovení   §   17   a nasl.   zákon   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe súdov“).

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ sa v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 3 T 55/04 mohol domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v podobe sťažnosti na prieťahy v konaní okresného súdu adresovanej   jeho   predsedovi.   Práve   využitím   tejto   sťažnosti   mohol   sťažovateľ   docieliť nápravu,   pretože   ako   stanovuje   už   citované   ustanovenie   §   62   ods. 1   zákona   o súdoch, sťažnosť na postup súdu môže smerovať aj proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd konštatuje, že uvedený postup podľa príslušných ustanovení zákona o súdoch, prípadne do 31. marca 2005 zákona o štátnej správe súdov, možno považovať za účinný   prostriedok   nápravy,   ktorý   zákon   poskytuje   sťažovateľovi   na   ochranu   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Sťažovateľ   však v prípade   namietania   prieťahov   v konaní   okresného   súdu   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 3 T 55/04 tento účinný prostriedok nápravy nevyužil.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal všetky opravné prostriedky alebo iné prostriedky, ktoré mu zákon na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie   ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V časti,   v ktorej   sťažovateľ   namietal   podanie   dvoch   obžalôb   za   ten   istý   skutok, ústavný súd z doložených listinných dôkazov zistil, že na sťažovateľovu námietku sa v tejto veci   vyjadril   okresný   prokurátor   ešte   21.   októbra   2004.   V prípade   ďalších   nejasností sťažovateľa   odkázal   na   jeho   právneho   zástupcu.   Sťažovateľ   ničím   nepreukázal,   že   by po 21. októbri   2004   on   sám   alebo   jeho   právny   zástupca   využili   akýkoľvek   prostriedok nápravy na odstránenie namietanej skutočnosti.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje   zákon   o   ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nedovoľuje.

Rozhodnutie o odmietnutí návrhu na začatie konania pre jeho oneskorené podanie je rozhodnutím   „o   podmienkach   konania“,   ktoré   má   na   mysli   citované   ustanovenie   §   24 zákona o ústavnom súde. Nejde však o podmienku konania, ktorú možno dodatočne splniť v ďalšom návrhu, ktorým sa napáda rovnaké právoplatné rozhodnutie, aké bolo napadnuté v predchádzajúcom návrhu, ktorý bol odmietnutý ako oneskorene podaný.

Lehotu dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti, t. j. v danej veci od oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti sťažovateľa na to, že v jeho prípade boli podané dve obžaloby za ten istý skutok okresným prokurátorom listom z 21. októbra 2004, ktorú pre podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ustanovuje § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, nemožno odpustiť ani predĺžiť.

Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2007