znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 256/2015-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo vecinamietaného   porušenia   jej   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom   a   uznesením   Krajského   súdu   v Košiciach   sp.   zn.   13   CoE   313/2013zo 17. decembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a   ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2014doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.   (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesenímKrajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   13   CoE   313/2013zo 17. decembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľkou nesprávne uvedeniedátumu   napadnutého   uznesenia „31.1.2014“ v petite   sťažnosti   ústavný   súd   považovalza zrejmú nesprávnosť a, vychádzajúc z príloh sťažnosti, uviedol v záhlaví aj v odôvodnenítohto rozhodnutia správny dátum napadnutého uznesenia.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnostizaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov. Sťažovateľka   poskytla   nazáklade zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, ktorý bol tento povinný splatiť podľapodmienok   dojednaných   v   úverovej   zmluve.   Po   zročnosti   pohľadávky   a   v   nadväznostina rozhodcovskú   doložku   v   úverovej   zmluve   bolo   sťažovateľkou   začaté   rozhodcovskékonanie pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok tohto súdu bolexekučným   titulom   na   vykonanie   exekúcie. Následne   bolo   na základe   rozhodcovskéhorozsudku   začaté   exekučné   konanie.   V priebehu   exekučného   konania   bolo   uznesenímOkresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 20 Er 388/2010 z 25. júna 2012rozhodnuté   o zastavení   prebiehajúceho   exekučného   konania.   Krajský   súd   napadnutýmuznesením rozhodol o odvolaní sťažovateľky tak, že ho odmietol.

Podľa tvrdenia sťažovateľky krajský súd porušil jej označené práva tým, že „svoje rozhodnutie   formuloval   na   základe   nesprávneho   právneho   posúdenia   veci   a s použitím chybnej   aplikácie   a interpretácie   práva“. Sťažovateľka   v odôvodnení   sťažnosti   ďalejuviedla:

„Porušovateľ   vo   veci   ignoroval   ust.   §45   ods.3   ZoRK   a po   podaní   odvolaniasťažovateľom postupoval tak, ako by odvolanie nebolo vo veci prípustné. Konštatovanieporušovateľa   uvedené   v odôvodnení   napadnutého   uznesenia,   že   proti   tomuto   uzneseniuodvolanie nie je prípustné a to ani s poukazom na prípustnosť odvolania podľa §45 ods. 3ZoRK je v priamom rozpore s... citovanou zákonnou úpravou!

Porušovateľ tým, že: svojvoľne   a bez   existencie   zákonných   predpokladov   vylúčil   devolutívnya suspenzívny účinok odvolania;

vec neprejednal a nerozhodol o nej na základe argumentov a návrhov sťažovateľav rámci zverenej právomoci a vecnej pôsobnosti;

porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl.46 ods. 1 Ústavy SR, ako ajjeho právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl.6 ods. 1 Dohovoru.“

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, žepostupom a napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené jej základné právo podľačl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uznesenie krajskéhosúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal finančné zadosťučinenie aúhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie základného práva podľačl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajskéhosúdu, ktorým podľa sťažovateľky bolo odmietnuté jej odvolanie proti uzneseniu okresnéhosúdu o zastavení exekúcie ako neprípustné.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietanýmpostupom   orgánu štátu nemohlo   vôbec   dôjsť k   porušeniu toho   základného práva   aleboslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislostimedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušeniektorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh pretomožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnumožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by moholposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Z príloh pripojených k sťažnosti ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením sp. zn.20 Er 388/2010 z 25. júna 2012 rozhodol o vylúčení súdneho exekútora JUDr. RudolfaKrutého z vykonávania exekúcie, teda nie o zastavení prebiehajúcej exekúcie, ako to tvrdísťažovateľka. Navyše   z odôvodnenia   napadnutého   uznesenia   vyplýva,   že   sťažovateľkoupodané odvolanie krajský súd odmietol nie z dôvodu jeho neprípustnosti, ako to tvrdilasťažovateľka, ale z dôvodu jeho oneskoreného podania.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:

„Odvolanie proti uzneseniu podal aj oprávnený. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávnenému doručené dňa 23.7.2012. Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania preto začala plynúť dňa 24.7.2012 a posledným dňom 15-dňovej lehoty bol deň 7.8.2012. Najneskôr v tento deň bolo potrebné urobiť úkon – teda podať odvolanie – na súde alebo podanie odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O. s. p.). Odvolanie proti uzneseniu oprávnený podal elektronickými prostriedkami dňa 8.8.2012, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Preto nebolo možné napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolacom konaní meritórne preskúmať.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa po uplynutí lehoty určenej zákonom na jeho podanie, súd odmietol aj odvolanie oprávneného.“

Ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie sťažnosti, ktorú sťažovateľka koncipovalaprostredníctvom kvalifikovaného zástupcu a v ktorej sťažovateľka brojí proti odmietnutiu jejodvolania   proti   zastaveniu   exekúcie   z dôvodu   neprípustnosti,   zjavne   nekorešpondujes dôvodmi napadnutého uznesenia, ktorým krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľkyproti vylúčeniu súdneho exekútora z vykonávania exekúcie ako oneskorene podané. Tentorozpor neumožňuje ústavnému súdu preskúmať napadnuté uznesenie vo väzbe na sťažnostnénámietky   a obsah   použitej   právnej   argumentácie,   v dôsledku   čoho   je   sťažnosťnepreskúmateľná.

Keďže nepreskúmateľnosť sťažnosti neumožňuje ústavnému súdu dospieť k záveruo príčinnej súvislosti medzi označenými právami podľa ústavy a dohovoru na jednej stranea napadnutým   uznesením   na   strane   druhej   (m. m. III. ÚS 263/03,   II. ÚS 98/06,III. ÚS 299/07, I. ÚS 256/08), ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde už pri jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 22. apríla 2015