znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 256/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr.   M.   Š.,   Advokátska   kancelária,   B.,   pre namietané   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 22 C 92/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2012 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   D.,   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 92/2007, ktorou sťažovateľ žiadal vydať nález:

„1/ Základné právo obchodnej spoločnosti D., s. r. o. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní vedenom pod spis. zn. 22 C 92/2007 na Okresnom súde Bratislava I porušené bolo. 2/   Okresnému   súdu   Bratislava   I   prikazuje   v konaní   vedenom   pod   spis.   zn. 22 C 92/2007, aby konal bez zbytočných prieťahov.

3/   D.,   s.   r.   o.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   3.   500,-Eur,   ktoré   je Okresný súd v Bratislave I povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4/ Ústavný súd SR priznáva obchodnej spoločnosti D., s. r. o. úhradu trov konania sumou 338,62 Eur vrátane DPH, ktoré je povinná kancelária Ústavného súdu SR zaplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. Š., advokáta, B., č. ú.... vedený..., do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako z podanej sťažnosti a obsahu spisu sp. zn. 22 C 92/2007 okresného súdu, ktorý si ústavný súd pripojil pre účely rozhodovania o podanej sťažnosti vyplýva, okresnému súdu bola 24. mája 2007 podaná sťažovateľom žaloba o úhradu nákladov za revitalizáciu a rekonštrukciu   priestorov   vo   vnútri   budovy   amfiteátra   na  ...   v B.   Sťažovateľ   súčasne uhradil súdny poplatok kolkovou známkou v hodnote 500 Sk a vec bola pridelená sudkyni okresného súdu JUDr. E. H.. Následne sťažovateľ doručil 9. júla 2007 okresnému súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia a uhradil súdny poplatok za tento návrh. Ďalší priebeh konania bol takýto:

-   19.   júla   2007   okresný   súd   uznesením   č.   k.   22   C   92/07-54   návrh   sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia zamietol,

- 13. augusta 2007 podal sťažovateľ proti tomuto uzneseniu odvolanie,

-   18.   augusta   2007   okresný   súd   zaslal   sťažovateľovo   odvolanie   na   vyjadrenie žalovanému,   zároveň   vyzval   sťažovateľa   na   upresnenie   petitu   jeho   žaloby   a zaplatenie doplatku súdneho poplatku za návrh vo výške 113 500 Sk,

-   8.   októbra   2007   sťažovateľ   požiadal   o oslobodenie   od   povinnosti   platiť   súdny poplatok a zároveň upravil petit žaloby,

- 4. decembra 2007 priznal okresný súd sťažovateľovi oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok,

-   10.   januára   2008   okresný   súd   predložil   spis   Krajskému   súdu   v Bratislave na rozhodnutie o sťažovateľom podanom odvolaní proti uzneseniu č. k. 22 C 92/2007-54 z 19. júla 2007,

- 31. marca 2008 Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 9 Co 8/2008-11 napadnuté uznesenie potvrdil,

- 26. júna 2008 bol vrátený spis odvolacím súdom okresnému súdu,

-   4.   júla   2008   nadobudlo   uznesenie   č.   k.   22   C   92/2007-54   z 19.   júla   2007 právoplatnosť,

- 11. decembra 2008 sťažovateľ doručil okresnému súdu doplnenie žaloby,

- 3. júla 2009 zaslal okresný súd doplnenie žaloby na vyjadrenie žalovanému, ktorý 24. augusta   2009   okresnému   súdu   oznámil,   že   v konaní   sa   nechal   zastúpiť   advokátom, prostredníctvom ktorého sa 8. septembra 2009 vyjadril k podaniu sťažovateľa,

- 15. marca 2010 vyzval okresný súd sťažovateľa, aby odstránil nedostatky doplnenia žaloby,

- 10. mája 2010 okresný súd uznesením č. k. 22 C 92/2007-154 pripustil zmenu petitu v zmysle podaní sťažovateľa (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. júna 2011),

- 24. mája 2010 bol spis na okresnom súde pridelený sudkyni JUDr. A. K.,

-   27.   mája   2010   žalovaný   súdu   oznámil,   že   odvolal   splnomocnenie   udelené advokátovi na zastupovanie v tomto konaní a 30. augusta 2010 žiadal o vyhotovenie kópii súdneho spisu, ktorá mu bola doručená 14. decembra 2011,

- 14. júna 2012 podal sťažovateľ ústavnému súdu sťažnosť,

- 21. júna 2012 okresný súd nariadil termín pojednávania na 8. október 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, ktorou namietal porušenie svojho základného práva postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 92/2007, uviedol, že okresný súd bol nečinný v obdobiach od 24. mája 2007 do 18. septembra 2007, od 19. septembra 2007 do 4. decembra 2007, od 5. decembra 2007 do 15. marca 2010, od 16. marca 2010 do 10. mája 2011 a od 11. mája 2011 do podania sťažnosti ústavnému súdu. Od podania žaloby sťažovateľom okresnému súdu po prvý úkon súdu uplynulo 117 dní,   celkovo   prieťahy v konaní trvajú 1795 dní,   vo veci dosiaľ nebol nariadený   termín pojednávania, a to napriek tomu, že ide o vec nie príliš zložitú a sťažovateľ k prieťahom neprispel. V dôsledku zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu vzniká sťažovateľovi majetková ujma a problémy v podnikateľskej oblasti.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy, návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   jej   predmetnom   je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 92/2007.

Ústavný   súd   so   zreteľom   na §   53 ods.   1 zákona o   ústavnom   súde   v   danej   veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

Podľa   §   62   ods.   1   druhej   vety   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o súdoch   a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o súdoch“) účastník konania alebo strana v konaní môže podať sťažnosť na postup súdu, ktorá „môže smerovať proti porušovaniu práva   na verejné prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov alebo porušovaniu   zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   preto   o   sťažnosti,   ktorou   je   namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal   k   dispozícii   podľa   zákona   o   súdoch,   alebo   ak   sa   preukáže,   že   sťažovateľ   túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl.   zákona   o súdoch   zásadne   považuje   za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako   aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV.   ÚS   153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy   v   konaní...“.   V   zmysle   prvej   vety   druhého   odseku   citovaného   zákonného ustanovenia   „Orgán,   ktorý   vybavuje   sťažnosť,   je   povinný   na   účel   zistenia   stavu   veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon,   podľa   tretieho   odseku   predmetného   zákonného   ustanovenia   „Ak   orgán poverený   vybavovaním   sťažnosti   zistí,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   prijme   a   zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí   za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   použitie   ktorých   je   oprávnený   podľa   osobitných predpisov,   je   jedným   z   atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy a podmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ   v   prerokúvanej   veci   nepreukázal,   že   splnil   požiadavku   namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov, ani neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, na ktoré by mohol ústavný súd prihliadnuť a nevyžadovať splnenie tejto podmienky sťažovateľom.

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a ani z pripojeného spisu okresného súdu nezistil,   že   by   sťažovateľ   podal   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v predmetnom   konaní   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu,   a   ani   z   jej   obsahu nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom   súde   zo   strany   sťažovateľa   došlo   z   dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa, odmietol jeho sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2012