znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 256/04-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 22. marca 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti Doprastav, a. s., Bratislava, Drieňová 27, zastúpenej advokátom JUDr. D. K., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ct 12/03 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Doprastav, a. s., Bratislava, Drieňová 27, na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu   Bratislava I v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   7 Ct   12/03 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby vo veci 7 Ct 12/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Doprastavu, a. s., Bratislava, Drieňová 27,   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 20 000   Sk   (slovom   dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Doprastavu, a. s., Bratislava, Drieňová 27, p r i z n á v a   úhradu trov konania 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. D. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. novembra 2004 doručená sťažnosť Doprastav, a. s., Bratislava, Drieňová 27, zastúpenej advokátom JUDr. D. K., B., (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 7 Ct 12/03.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza, že 26. júna 2002 podala žalobu o ochranu jej dobrého mena a náhradu nemajetkovej ujmy. Konanie o žalobe sa vedie na okresnom súde pod sp. zn. 7 Ct 12/03 a podľa sťažovateľky okresný súd vo veci samej dosiaľ neurobil jediný   procesný   úkon   s výnimkou   rozhodnutia   o navrhovanom   predbežnom   opatrení. Po podaní   žaloby   okresný   súd   až   7.   októbra   2003   vyzval   sťažovateľku   na   zaplatenie súdneho poplatku 500 000 Sk. Sťažovateľka bola toho názoru, že ide o nesprávne určenú sumu   súdneho   poplatku   a z toho   dôvodu   niekoľkokrát   telefonátmi   a následne   písomne upozornila na túto skutočnosť vyššiu súdnu úradníčku. Okresný súd však konanie o žalobe sťažovateľky 12. decembra 2003 zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľka sa 19. decembra 2003 proti tomuto rozhodnutiu odvolala, avšak o odvolaní po desiatich mesiacoch nebolo rozhodnuté. Sťažovateľka namieta absenciu akýchkoľvek úkonov vo veci samej za vyše dva a pol roka (s výnimkou úkonov spojených s rozhodovaním o predbežnom opatrení. Sťažovateľka využila aj sťažnosť na prieťahy v konaní podaním 17. júna 2004, na ktorú podpredsedníčka okresného súdu prípisom č. Spr. 2106/04 z 12. júla 2004 reagovala tak, že sa za vzniknutú situáciu ospravedlnila. Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu sa však vo veci nekonalo.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava I. vo veci vedenej pod sp. zn. 7 Ct 12/03 porušil právo sťažovateľa, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Okresnému súdu Bratislava I. sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ct 12/03 konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie skončená.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto nálezu.

Okresný súd Bratislava I. je povinný sťažovateľovi uhradiť trovy konania vo výške 16.099,- Sk do 3 dní od právoplatnosti tohoto nálezu.“.

Ústavný súd sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal 1. decembra 2004 v časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ct 12/03 na ďalšie konanie.

Okresný súd zaujal k sťažnosti toto stanovisko:

„Dňa   26.   6.   2002   bol   Krajskému   súdu   v Bratislave   doručený   návrh   na   začatie konania vo veci ochrany dobrého mena a náhrady vo forme primeraného zadosťučinenia zároveň s návrhom na vydanie predbežného opatrenia.

Krajský súd v Bratislave vydal dňa 08. 07. 2002 uznesenie č. k. 28 Cb 59/2002-22, ktorým odporcovi zakázal uvádzať nepravdivé tvrdenia o navrhovateľovi. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal dňa 24.   07.   2002 odvolanie odporca, ktorým žiadal napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu.

Dňa 18. 9. 2002 doručil právny zástupca navrhovateľa Krajskému súdu v Bratislave žiadosť o úpravu petitu, z dôvodu, že odporca napriek vydanému predbežnému opatreniu nerešpektuje   toto   rozhodnutie   a naďalej   vytvára   nepriaznivú   verejnú   mienku o navrhovateľovi.

Spis č. k. 28 Cb 59/2002-38 bol dňa 7. 10. 2002 predložený na Najvyšší súdu SR. Najvyšší   súd   SR   uznesením   č.   k.   4   Obo   177/02-38   zo   dňa   21.   11.   2002   rozhodnutie Krajského   súdu   v Bratislave   zrušil   a vec   vrátil   na   ďalšie   konanie   s poukázaním,   že predmetom sporu je ochrana dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b Občianskeho zákonníka a nie právo na ochranu obchodného mena podľa § 12 Obchodného zákonníka. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že vo veci konal vecne nepríslušný súd. Uznesenie č. k. 4 Obo 177/02-38 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené dňa 13. 1.   2003.   Dňa   5.   5.   2003   dala   predsedkyňa   senátu   spisovej   kancelárii   pokyn   na postúpenie spisu sp. zn. 28 Cb 59/2002 v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR. Vec   bola   dňa   26.   5.   2003   prijatá   Okresným   súdom   Bratislava   I pod   sp.   zn. 7 Ct 12/03. Spis bol pridelený na konanie a rozhodovanie zákonnej sudkyni Mgr. E. S. Dňa 26. 6. 2003 vyzval konajúci súd navrhovateľa na odstránenie vád návrhu pod hrozbou zatavenia konania, navrhovateľovi bola výzva doručená dňa 4. 7. 2003. Právny zástupca   navrhovateľa   dňa   15.   7.   2003   doručil   konajúcemu   súdu   žiadosť   o vytýčenie termínu pojednávania,   pričom v časti   návrhu na   vydanie   predbežného opatrenia zobral návrh   späť.   Dňa   27.   8.   2003   požiadal   právny   zástupca   navrhovateľa   konajúci   súd o informáciu vo veci a vytýčenie termínu pojednávania.

Dňa 6. 10. 2003 zákonný sudca uznesením č. k. 7 Ct 12/03-51 konanie o vydanie predbežného opatrenia zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu zo dňa 26. 6. 2002. Toho istého dňa   vyzvala   vyššia   súdna   úradníčka   uznesením   č.   k.   7   Ct   12/03-52   navrhovateľa   na odstránenie vád návrhu zo dňa 26. 6. 2002.

Okresný súd Bratislava I dňa 7. 10. 2003 vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku   vo   výške   500   000,-Sk.   Na   výzvu   konajúceho   súdu   reagoval   právny   zástupca navrhovateľa listom doručeným dňa 23. 10. 2003, v ktorom nesúhlasil s výškou vyrubeného súdneho poplatku a požiadal o správne určenie výšky súdneho poplatku.

Dňa   28.   10.   2003   bolo   konajúcemu   súdu   doručené   podania   právneho   zástupcu navrhovateľa, v ktorom opätovne namietol výšku vyrubeného súdneho poplatku, na margo špecifikácie   žalobného   návrhu   uviedol,   že   zotrváva   na   pôvodnom   petite,   ktorý   upravil a rozšíril.

Dňa 10. 11. 2003 predložila vyššia súdna úradníčka spis zákonnému sudcovi na rozhodnutie   o odvolaní   navrhovateľa   zo   dňa   28.   10.   2003.   Zákonný   sudca   dal   dňa 24. 11. 2003   pokyn   vyššej   súdnej   úradníčke   na   vydanie   uznesenia   o zastavení   konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

Dňa 12. 12. 2003 konajúci súd uznesením č. k. 7 Ct 12/03-65 konanie zastavil. Proti uzneseniu   o zastavení   konania   podal   dňa   22.   12.   2003   odvolanie   navrhovateľ.   V spise založil záznam o zaplatení súdneho poplatku vo výške požadovanej súdom.

Dňa   12.   1.   2004   vyššia   súdna   úradníčka   predložila   spis   zákonnému   sudcovi   na rozhodnutie o odvolaní podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ dňa 17. 3. 2004 požiadal listom konajúci súd o informáciu vo veci a vytýčenie termínu pojednávania.

Dňa 29. 12. 2004 dal zákonný sudca pokyn na predloženie spisu po 1. 1. 2005.“.

Ďalej okresný súd upozornil na skutočnosť, že vzhľadom na neúmerne vysoké stavy vecí v pridelených oddeleniach súd konal podľa jeho názoru bez zbytočných prieťahov. Po odchode zákonnej sudkyne Mgr. E. S. do starobného dôchodku v marci 2004 prebrala zastupujúcu   agendu   v oddelení   7   C (cca   623   vecí)   JUDr.   E.   T.,   ktorá   sa   snažila popri priemernom mesačnom nápade nových vecí konať bez zbytočných prieťahov. Subjektívne zavinenie konajúcich sudkýň zistené nebolo.

Okresný   súd   navrhol,   aby   v prípade,   že   ústavný   súd   dospeje   k záveru,   že   bolo porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   nepriznal sťažovateľke   finančné   zadosťučinenie   z dôvodu   pretrvávajúceho   nedostatočného personálneho   obsadenia   okresného   súdu   sudcami   vzniknutého   po   odchode   sudkýň   do dôchodku   a na   Krajský   súd   v Bratislave,   ako   i neúmerne   vysokého   nápadu   vecí   na občianskoprávnom úseku.

Súčasne   ústavnému   súdu   oznámil,   že   súhlasí,   aby   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 7 Ct 12/03 ústavný súd zistil tie isté skutočnosti, aké boli uvedené vo vyjadrení okresného súdu.

Sťažovateľka   ústavnému   súdu   oznámila,   že   žiada,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie.

V nadväznosti na túto požiadavku ústavný súd nariadil verejné ústne pojednávanie na 22. marec 2005. Na ústnom pojednávaní sa zúčastnil ako právny zástupca sťažovateľky advokát   JUDr.   R.   O.   na základe   substitučného   splnomocnenia   zo   17. marca   2005.   Za okresný súd sa nezúčastnil nikto. Na ústnom pojednávaní podľa názoru ústavného súdu neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli relevantné pre ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím. K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu“ (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania pred okresným súdom   ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého spisu a z vyjadrenia okresného súdu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 7 Ct   12/03   ide   o ochranu   dobrej   povesti   právnickej   osoby   podľa   §   19b   Občianskeho zákonníka.   Vzhľadom na to, že dosiaľ sa vo veci samej nekonalo, nemožno posudzovať skutkovú a právnu zložitosť veci. Predseda okresného súdu na právnu a faktickú zložitosť veci vo svojom vyjadrení ani nepoukázal.

2. Ústavný súd po posúdení správania sťažovateľky ako účastníčky konania dospel k záveru, že sťažovateľka čiastočne prispela k celkovej dĺžke konania, keď ju okresný súd po prijatí veci 26. mája 2003 vyzval 26. júna 2003 a opakovane 6. októbra 2003 na odstránenie vád návrhu. Okresný súd vyzýval sťažovateľku od 7. októbra 2003 na zaplatenie súdneho poplatku,   ktorá   (sťažovateľka)   namietala   jeho   výšku,   čo   tiež   malo   vplyv   na   dĺžku namietaného konania.

3.   Postup   okresného   súdu   hodnotil   ústavný   súd   z hľadiska   kritérií   nečinnosti a neefektívnej činnosti v dvoch etapách.

V prvej etape - od doručenia žaloby okresnému súdu 26. mája 2003 do   podania odvolania   sťažovateľky   z 22.   decembra   2003   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k. 7 Ct 12/03-6 z 12. decembra 2003 o zastavení konania - bol podľa názoru ústavného súdu postup   okresného   súdu   plynulý,   aj   keď   v tomto   období   okresný   súd   rozhodoval   len o procesných   otázkach   súvisiacich   s odstraňovaním   vád   podania,   zaplatení   súdneho poplatku   a zastavení   konania   o predbežnom   opatrení,   z ktorých   najmä   prvé   dve   otázky tvoria predpoklad ďalšieho konania vo veci.

V druhej   etape   -   od   podania   odvolania,   resp.   predloženia   veci   vyššou   súdnou úradníčkou 12. januára 2004 zákonnému sudcovi až do vyjadrenia predsedu okresného súdu k sťažnosti   vo   februári   2005   -   neurobil   okresný   súd   žiaden   procesný   úkon   s výnimkou pokynu zákonného sudcu z 29. decembra 2004 na predloženie spisu po 1. januári 2005. Toto   obdobie   nečinnosti   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   obdobím,   v ktorom   došlo k zbytočným prieťahom v konaní a k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V súlade   so   svojou   doterajšou   rozhodovacou   činnosťou   ústavný   súd   uvádza,   že nedostatočné   personálne   obsadenie   súdu   a neúmerne   vysoký   počet   vecí   nie   sú ospravedlnením   nečinnosti   súdu   vo   vzťahu   k účastníkom   konania   a obdobie   nečinnosti okresného súdu z tohto dôvodu nemôže ísť na vrub účastníka konania.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu základného práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň   na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Ct 12/03 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 200 000   Sk   z dôvodu   trvajúceho   stavu   právnej   neistoty.   Keďže   ústavný   súd   rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj   žiadosťou   sťažovateľky   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   a dospel k záveru, že v danom prípade suma 20 000 Sk zodpovedá ujme, ktorú sťažovateľka utrpela z dôvodu   nečinnosti   okresného   súdu.   Takýto   postup   je   aj   v súlade   s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu.

Ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom JUDr. D. K. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich určil sumou 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) spolu za dva úkony právnej služby podľa § 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   (vypočítanou   zo   základu   nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 002 Sk, t. j. 4 530 Sk za jeden úkon a 140 Sk režijný paušál, pretože išlo o úkony urobené v roku 2004), ktoré považoval za účelne vynaložené náklady právnej pomoci. Uplatnenú úhradu trov konania vzniknutých z dôvodu ústneho pojednávania ústavný súd nepriznal, pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené náklady právnej pomoci. Na ústnom pojednávaní právny zástupca sťažovateľky neuviedol žiadne nové skutočnosti ani nenavrhol nové dôkazy, ktoré by boli relevantné pre rozhodovanie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2005