SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 255/2023-33
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky obchodnej spoločnosti KRC partners s. r. o., Pod Habrovou 490/B, Hlubočepy, Praha 5, Česká republika, IČO 24 147 591, právne zastúpenej LEGAL ART, s. r. o., Nám. SNP 19, Bratislava, IČO 36 289 302, v mene ktorej koná advokát Mgr. Peter Mertl, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č. k. 23 Cb 77/2020-609 z 23. januára 2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. marca 2023 domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k. 23 Cb 77/2020-609 z 23. januára 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
2. Na okresnom súde je pod sp. zn. 23 Cb 77/2020 vedené konanie sťažovateľky v procesnom postavení žalobkyne o zaplatenie sumy 37 804 eur s príslušenstvom. Sťažovateľka navrhla výsluch svedka, ktorého identifikovala, pričom bydlisko svedka je v Českej republike.
Okresný súd uznesením č. k. 23 Cb 77/2020 z 26. novembra 2021 uložil sťažovateľke povinnosť zložiť na účet súdu preddavok na trovy výpovede svedka v sume 500 eur. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka sťažnosť, v ktorej namietala neopodstatnenosť stanoveného preddavku. Okresný súd tejto sťažnosti čiastočne vyhovel a uznesením č. k. 23 Cb 77/2020 z 27. decembra 2021 znížil preddavok na trovy dôkazu na sumu 300 eur. Sťažovateľka súdom uloženú povinnosť riadne splnila.
3. Výsluch svedka sa uskutočnil na pojednávaní 29. marca 2022 približne o 10.10 h. Okresný súd na základe svedkom vyčíslených nákladov priznal uznesením č. k. 23 Cb 77/2020 z 1. augusta 2022 (ďalej len „uznesenie vyššieho súdneho úradníka“) svedočné v celkovej sume 236,37 eur pozostávajúce z náhrady za prejazdené kilometre v sume 140,50 eur, náhrady pohonných hmôt v sume 53,67 eur a náhrady za ubytovanie v sume 42,20 eur.
4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala sťažovateľka sťažnosť, v ktorej namietala nedostatočné odôvodnenie, arbitrárnosť a rozpor so zásadou hospodárnosti. Podľa sťažovateľky z uznesenia vyššieho súdneho úradníka nebolo zrejmé, či svedok dostatočným spôsobom zdokladoval svoje výdavky a v akej výške si ich uplatnil. Tiež namietala, že v zmysle ustálenej judikatúry platí, že v prípade, ak svedok využije motorové vozidlo, má nárok na cestovné len ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom. V závere sťažovateľka spochybnila nevyhnutnosť prenocovania svedka z dôvodu jeho účasti na pojednávaní, keďže v tom čase bol zamestnaný u žalovanej, ktorej sídlo bolo v Bratislave.
5. Napadnutým uznesením bola sťažnosť sťažovateľky zamietnutá. Okresný súd sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože tvrdenia žalobkyne uvedené v sťažnosti, boli len v rovine jej domnienok.
II.
Argumentácia sťažovateľky
6. Sťažovateľka kritizuje napadnuté uznesenie, pretože okresný súd sa nevysporiadal s jej námietkami uvedenými v sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
7. Ťažiskom ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré okresný súd spôsobil nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia.
8. Ústavný súd opakovane považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za integrálnu súčasť civilného súdneho procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. Ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08, II. ÚS 495/2018).
9. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie okresného súdu, ústavný súd uvádza, že v danom prípade nejde o rozhodovanie o samotnej povinnosti uhradiť trovy konania (ktorá by bola ukladaná jednej či druhej strane sporu), ale ide o rozhodovanie o trovách dôkazu [§ 253 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)], ktoré je neoddeliteľne spojené s procesom dokazovania a vykonávaním dôkazov (§ 185 a nasl. CSP). Ide o oblasť „výsostných vôd“ všeobecného súdnictva, do ktorých ústavný súd nie je oprávnený vstupovať.
10. Rozhodnutím o trovách dôkazu nie je v zásade možné zasiahnuť do sťažovateľkou označených ústavných práv, keďže nejde o rozhodovanie vo veci samej, ale ide o rozhodovanie vyskytujúce sa v procese dokazovania a procesnom priebehu konania, ktoré svojím obsahom a účelom nespadá do rozsahu („scope“) akéhokoľvek hmotného či procesného ústavou alebo dohovorom garantovaného a chráneného práva alebo princípu (II. ÚS 495/2018, II. ÚS 150/2020).
11. V súvislosti so skutočnosťou, že ide o rozhodnutie, ktoré nie je meritórne a konanie ním ani nekončí, ústavný súd poukazuje aj na to, že základné právo na súdnu ochranu (siedmy oddiel ústavy) „je výsledkové“, to znamená, že mu musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 163/05, II. ÚS 155/08, III. ÚS 15/2019).
12. Ústavný súd ešte dodáva, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky „prerábať“ konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj keby k urobeným čiastkovým procesným úkonom príslušného súdu mal výhrady. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť (nie „obyčajnú“ zákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi, preto je jeho povinnosťou rozlišovať medzi prípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu zároveň vyústi do protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď určitý procesný postup, hoci by ho aj bolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť, a to výlučne z formálneho pohľadu, ako postup contra legem, protiústavnosť konania nezaloží.
Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (m. m. II. ÚS 307/06), preto k vyhoveniu ústavnej sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané a relevantné procesné pochybenia zo strany orgánu verejnej moci umožňujú prijatie záveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd nepristupuje k vyhoveniu ústavnej sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi porušením práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemali podstatný dosah (m. m. II. ÚS 193/06, II. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07).
13. Vychádzajúc z uvedeného, je ústavný súd toho názoru, že niet relevantnej spojitosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením označených práv sťažovateľky, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. mája 2023
Ľuboš Szigeti
predseda senátu