znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 255/2014

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu   Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosť   R.   D.,   vo   veci   namietaného porušenia čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Tos 71/2013 z 18. júla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. D.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. novembra 2013 doručená sťažnosť R. D. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 4   Tos   71/2013   z 18.   júla 2013 (ďalej   aj „napadnuté   uznesenie“).   Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 22. novembra 2013.

2.   Zo   sťažnosti   a   z   priložených   listinných   dokladov   vyplýva,   že   rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V (ďalej aj „okresný súd“) sp. zn. 5 Nt 3/2013 z 10. apríla 2013 bola povolená obnova konania v trestnej veci sťažovateľa, ktorý bol odsúdený rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 38/11 z 3. júla 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 To 103/12 zo 4. októbra 2012 pre pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 189 ods. 1, § 41 ods. 2 a § 38 ods. 7 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov.

3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V podal proti rozhodnutiu okresného súdu   sp.   zn.   5   Nt   3/2013   z   10.   apríla   2013   sťažnosť,   na základe   ktorej   krajský   súd napadnutým   uznesením   sp.   zn.   4   Tos   71/2013   z 18.   júla   2013   uvedené   rozhodnutie o povolení   obnovy   konania   (v prospech   sťažovateľa)   zrušil   a návrh   sťažovateľa „na povolenie   obnovy   konania   v trestnej   veci   Okresného   súdu   Bratislava   V sp. zn. 2T/38/2011, ako nedôvodný“ zamietol.  

4. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že konanie „o obnovení konania sa začalo dňa 10. 04. 2013 a právoplatné rozhodnutie bolo vydané dňa 18. 07. 2013, čo je viac než tri mesiace“, preto je presvedčený o tom, že v danom prípade došlo k porušeniu jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, a domáha sa aj finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €. Podľa názoru sťažovateľa tiež „Krajský súd v Bratislave pri svojom rozhodovaní o prijatí   obnovy   konania   pochybil   a nerešpektoval   Ústavu.   Podľa   §   41b   ods.   1   zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu SR, ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu,   ktorý neskôr stratil   účinnosť v zmysle článku 125 Ústavy rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takéhoto právneho predpisu je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku. Taktiež sa obvinený (pozn. sťažovateľ) domnieva, že prokurátor Okresnej prokuratúry nerešpektoval ustanovenie § 396 ods. 4 Tr. Por., čím vopred vyjadril svoj nesúhlas k povoleniu obnovy konania. (...)“. Aj z uvedeného dôvodu si sťažovateľ „uplatňuje nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 Euro“.

6. Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd jeho   sťažnosť   prijal   na   ďalšie   konanie   a aby „vydal   UZNESENIE,   ktorým   zruší UZNESENIE   sp.   zn.   4Tos/71/2013   a nariadil   prijať   Návrh   R.   D.   na   povolenie   obnovy konania v prospech obvineného zo dňa 04. 02. 2013“. Sťažovateľ tiež navrhol, aby mu ústavný súd priznal „nemajetkovú ujmu“ v sume 2 x 10 000 €, a požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných   práv   alebo   slobôd   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podaná   sťažnosť   smeruje   proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp.   zn. 4 Tos 71/2013   z 18.   júla   2013.   Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sťažovateľ   napadnuté uznesenie prevzal 6. augusta 2013. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu v čase (22. novembra 2013), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014