znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 255/2013-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   septembra   2013 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa   prerokoval   prijatú   sťažnosť   J.   K.,   Č.,   zastúpeného   opatrovníčkou   J.   K.,   Č., právne zastúpeného advokátom JUDr. C. S., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 404/2007 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp.   zn. 27 C 404/2007 p o r u š i l základné právo J. K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 27 C 404/2007 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   zaplatiť   mu do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. K. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť   eur   a   päťdesiatosem   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   C.   S.,   Č.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 255/2013-13 z 30. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   K.,   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného opatrovníčkou [podľa uznesenia Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)   sp.   zn.   Nc   30/01   z 27.   februára   2001],   J.   K.   (ďalej   aj   „opatrovníčka“),   právne zastúpeného advokátom JUDr. C. S., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 27 C 404/2007 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ   v   podstatnej   časti   sťažnosti   uviedol,   že   sa   návrhom   zo   4.   júna 2007 podaným   na   okresnom   súde   domáhal   vydania   platobného   rozkazu   na   zaplatenie   sumy 213 723   Sk   s   príslušenstvom   proti   odporkyni   S.   T..   Okresný   súd   14.   júna   2007   vydal platobný   rozkaz   sp.   zn.   27   Ro/227/07.   Odporkyňa   7.   septembra   2007   podala   proti platobnému rozkazu odpor, v dôsledku čoho bol tento zrušený a vo veci boli vykonávané pojednávania.

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 27 C 404/2007 z 26. októbra 2009 bol jeho návrh zamietnutý s odôvodnením, že v konaní nebolo preukázané uzavretie kúpnej zmluvy medzi účastníkmi, nebolo preukázané odovzdanie a prevzatie tovaru, a tak odporkyni nevznikla povinnosť zaplatiť mu žalovanú sumu.

Uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 Co 371/2009 z 15. apríla 2010 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie okresnému súdu.

Okresný súd nariadil vo veci pojednávania, pojednávania nariadené na 27. október 2010 a 8. december 2010 sa neuskutočnili. Dňa 27. mája 2011 bolo uskutočnené posledné pojednávanie, pričom uznesením z 10. júna 2011 okresný súd uložil účastníkom povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania – každému po 200 €, a 7. júna 2012 okresný   súd   uznesením   nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom   z   odboru   písomníctva. Sťažovateľ v ďalšom uviedol, že je toho názoru, že „nečinnosťou OS Žilina bolo porušené moje základné právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48 ods. 2) Ústavy SR,   aby   moja   vec   pred   OS   sa   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov.   Ja   som   návrh na vydanie platobného rozkazu podal ešte dňa 4. 6. 2007. Predmetom konania je zaplatenie finančnej sumy z občianskoprávneho vzťahu, pričom typ takéhoto konania tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a preto vec nemožno posúdiť ako právne zložitú.   Naposledy   sa   konalo   pojednávanie   na   OS   Žilina   dňa   27.   5.   2011,   nariadené znalecké   dokazovanie   bolo   až   dňa   27.   6.   2012,   teda   po   13   mesiacoch   od   posledného pojednávania, pričom celá vec sa ťahá od roku 2007, čo je už takmer 6 rokov a nie je ani nádej, že by v blízkej budúcnosti bola právoplatne skončená. OS Žilina vo veci riadne nekoná, vo veci sú spôsobené prieťahy a je nečinný. Svojou nečinnosťou súd porušuje moje základné právo, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.“.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné   právo   J.   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa článku 48 ods.   2)   Ústavy   SR   postupom   Okresného   súdu Žilina   v konaní vedenom pod spisovou značkou 27 C/404/2007 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Žilina prikazuje, aby v konaní vedenom pod spisovou značkou 27 C/404/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. K. priznáva finančné zadosťučinenie 8.000,- eur, ktoré mu je Okresný súd Žilina povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný J. K. uhradiť trovy konania v sume 331,12 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. C. S... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   upustil   v   danej   veci od ústneho pojednávania, pretože aj po vyjadrení účastníkov dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Na výzvu ústavného súdu sa k veci 3. júla 2013 vyjadril okresný súd, ktorý, citujúc zákonnú sudkyňu, uviedol:

„Spis sa nachádza u znalkyne, dňa 5. 4. 2013 pod 1 SprS 122/13 bol predložený Ústavnému súdu a po vrátení 6. 5. bol opätovne odoslaný znalkyni na podanie posudku. Znalkyňa   doposiaľ   nepodala   posudok   pre   problémy   so   zabezpečením   porovnávacieho materiálu (úlohou je skúmanie pravosti podpisu), požiadala o súčinnosť súd, boli robené dopyty   na   svedka,   ktorého   podpis   je   predmetom   dokazovania,   aby   predložil   listiny s podpisom a dostavil sa na súd, za účelom vytvorenia podpisov.“

Poverený   predseda   okresného   súdu   ďalej   uviedol,   že „Keďže   spis   momentálne nie je k dispozícii zákonnej sudkyni, nie je možné podať podrobnejšie vyjadrenie.“.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z   obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 27 C 404/2007:

Dňa 12. júna 2007 podal sťažovateľ na okresnom súde návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporkyni S. T. o zaplatenie sumy 213 723 Sk.

Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. Ro 222/07.

Dňa 14. júna 2007 okresný súd vydal platobný rozkaz.Dňa 7. augusta 2007 okresný súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru K. (ďalej   len   „polícia“)   o   vykonanie   šetrenia   pobytu   a   doručenie   súdnej   zásielky pre odporkyňu.

Dňa 28. augusta 2007 polícia oznámila, že zásielku odporkyni doručila na adrese v K.Dňa 10. septembra 2007 odporkyňa doručila odpor proti platobnému rozkazu.Dňa 14.   septembra 2007   bol   spis prevedený   do   oddelenia   Občianskoprávne   veci a bola mu pridelená sp. zn. 27 C 404/2007.

Dňa   20.   septembra   2007   okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   27   C   404/2007   uložil odporkyni zaplatiť 12 822 Sk za odpor.

Dňa   20.   septembra   2007   okresný   súd   zaslal   odpor   sťažovateľovi   s   tým, aby sa k nemu vyjadril v lehote 5 dní.

Dňa   16.   januára   2008   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Účastníci   boli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu „výzvy sťažovateľovi na odstránenie vád návrhu“.

Dňa 18.   februára   2008   JUDr.   S.   doručil   splnomocnenie,   ktorým   ho opatrovníčka sťažovateľa   –   J.   K.,   poverila   zastupovaním   sťažovateľa.   Súčasne   doručil   aj   uznesenie okresného súdu sp. zn. Nc 30/01 z 27. februára 2001, ktorým bola sťažovateľovi ustanovená opatrovníčka J. K. – manželka sťažovateľa.

Dňa 26.   februára   2008 okresný   súd   uznesením   vyzval sťažovateľa,   aby v lehote 10 dní odstránil nedostatky podania (právoplatnosť nadobudlo 28. februára 2008).Dňa   25.   februára   2008   okresný   súd   požiadal   Okresný   súd   Čadca   o   informáciu, či tamojší   súd   rozhodol   o   pozbavení   alebo   obmedzení   spôsobilosti   na   právne   úkony sťažovateľa.

Dňa 7. marca 2008 Okresný súd Čadca oznámil, že nevedie označené konania. Bolo vedené len konanie (Nc 30/01), ktorým bola sťažovateľovi ustanovená za opatrovníčku jeho manželka J. K.

Dňa   10.   marca   2008   JUDr.   S.   doručil   plnú   moc,   ktorou   ho   J.   K.   poverila zastupovaním v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 404/2007.

Dňa 10. apríla 2008 okresný súd vyzval JUDr. B., právneho zástupcu odporkyne, aby oznámil adresu svedka, R. J., ktorého navrhol vypočuť.

Dňa 21. apríla 2008 JUDr. B. oznámil adresu svedka.Dňa 3. júna 2008 okresný súd vyzval J. K., aby do termínu pojednávania predložila všetky dodacie listy, prípadne iné doklady.

Dňa 11. júna 2008 právny zástupca sťažovateľa doručil fotokópie dodacích listov.Dňa 2. júla 2008 sa uskutočnilo pojednávanie. Opatrovníčka sťažovateľa s právnym zástupcom, ako aj právny zástupca odporkyne boli prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 8.   október   2008   s   tým,   že   budú   predvolaní   svedkovia.   Sťažovateľovi   bolo   uložené, aby v lehote 7 dní oznámil adresu svedkyne A. K., a aby v tejto lehote predložil zmluvu uzavretú medzi ním a S. K.

Dňa 31. júla 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie adresy svedkyne K.Dňa 19. septembra 2008 JUDr. S. oznámil adresu svedkyne. Dňa   29.   septembra   2008   právny   zástupca   odporkyne   požiadal   o   odročenie pojednávania nariadeného na 8. október 2008 z dôvodu práceneschopnosti odporkyne.Dňa 1. októbra 2008 konajúca sudkyňa požiadala MUDr. G. o oznámenie, dokedy bude odporkyňa práceneschopná.

Dňa 13. októbra 2008 MUDr. G. oznámil, že koncom októbra predpokladá ukončenie práceneschopnosti.

Dňa   10.   novembra   2008   MUDr.   G.   oznámil,   že   práceneschopnosť   odporkyne bola ukončená 13. októbra 2008.

Dňa   12.   decembra   2008   okresný   súd   požiadal   políciu   o   doručenie   predvolania svedkom S. G. a A. K.

Dňa 14. januára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľ ani jeho opatrovníčka neboli prítomní. Za sťažovateľa bol prítomný advokát Mgr. S. podľa substitučnej plnej moci.   Odporkyňa   aj   jej   právny   zástupca   boli   prítomní.   Pojednávanie   bolo   odročené na neurčilo na účely oznámenia presnej adresy svedkyne K. sťažovateľom, ako aj doplnenie návrhov na doplnenie dokazovania. Odporkyni okresný súd uložil, aby predložila presné znenie otázok znalcovi, ako aj odbor a odvetvie znalca.

Dňa 19. januára 2009 polícia oznámila, že zásielka nebola doručená, lebo osoby sa nezdržiavajú na uvedených adresách. Nová adresa nebola zistená.

Dňa 26. januára 2009 právny zástupca žalovanej doručil otázky pre znalca.Dňa 6. februára 2009 konajúca sudkyňa vyzvala právnych zástupcov účastníkov, aby v lehote 10 dní oznámili návrhy na dokazovanie.

Dňa 20. februára 2009 právny zástupca žalovanej doručil návrhy na dokazovanie.Dňa   3. marca 2009   okresný   súd   požiadal   políciu   o   doručenie   predvolania na pojednávanie svedkom J. a K.

Dňa 8. apríla 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Za sťažovateľa bol prítomný len substitučný   právny   zástupca   (opatrovníčka   nebola   prítomná).   Žalovaná   bola   osobne prítomná spolu s právnym zástupcom. Pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely zhodnotenia vykonaného dokazovania.

Dňa 16. apríla 2009 polícia oznámila, že doručila zásielky J. a K.Dňa 5. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Za sťažovateľa bol prítomný len substitučný   právny   zástupca   (opatrovníčka   nebola   prítomná).   Žalovaná   bola   osobne prítomná aj s právnym zástupcom. Pojednávanie bolo odročené na 26. október 2009.Dňa 26. októbra 2009 sa uskutočnilo pojednávanie. Za sťažovateľa bola prítomná opatrovníčka. Žalovaná bola prítomná aj s právnym zástupcom. Bol vyhlásený rozsudok. Okresný súd návrh zamietol.

Dňa 11. novembra 2009 sťažovateľ doručil odvolanie proti rozsudku.Dňa 26. novembra 2009 okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby v lehote 3 dní   po   nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia   zaplatil   súdny   poplatok   za   odvolanie vo výške 425,50 €.

Dňa 30. novembra 2009 okresný súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k odvolaniu v lehote 10 dní.

Dňa 3. decembra 2009 odporkyňa doručila vyjadrenie k odvolaniu.Dňa 28. decembra 2009 bol spis doručený krajskému súdu, kde mu bola pridelená sp. zn. 10 Co 371/2009.

Dňa   28.   mája   2010   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s   uznesením   sp.   zn. 10 Co 371/2009 z 15. apríla 2010, ktorým krajský súd zrušil „uznesenie“ okresného súdu sp. zn. 27 C 404/2007 zo 16. októbra 2009 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Dňa 10. júna 2010 bol spis doručený krajskému súdu s tým, že krajský súd omylom v uznesení   z   15.   apríla   2010   uviedol   „uznesenie“   Okresného   súdu   Žilina   namiesto „rozsudok“. Na krajskom súde bola veci pridelená sp. zn. 10 Co 371/2009.

Dňa   25.   júna   2010   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s   uznesením   sp.   zn. 10 Co 371/2009 zo 17. júna 2010, ktorým opravil výrok rozhodnutia z 15. apríla 2010.Dňa 13. júla 2010 okresný súd vyzval právnych zástupcov účastníkov, aby v lehote 20 dní oznámili návrhy na dokazovanie.

Dňa   12.   augusta   2010   odporkyňa   požiadala   o   predĺženie   lehoty   na   doplnenie dokazovania.

Dňa 26. augusta 2010 JUDr. B. oznámil, že vypovedal plnú moc odporkyni.Dňa 26. októbra 2010 JUDr. P., nová advokátka odporkyne oznámila, že sa neskoro dozvedela o pojednávaní nariadenom na 27. október 2010, preto žiada o odročenie tohto pojednávania.

Dňa 27. októbra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Za sťažovateľa bol prítomný substitučný právny zástupca, za odporcu nebol prítomný nikto. Pojednávanie bolo odročené na 8. december 2010.

Dňa   29.   októbra   2010   sudkyňa   vyzvala   JUDr.   P.,   aby   do   termínu   pojednávania predložila plnú moc na zastupovanie odporkyne.

Dňa 10. novembra 2010 právna zástupkyňa odporkyne doručila splnomocnenie.Dňa 8. decembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie. Za sťažovateľa bol prítomný substitučný   právny   zástupca   a   tiež   odporkyňa   s   právnou   zástupkyňou.   Bolo   odročené na neurčito   s   tým,   aby   sa   zistilo,   kde   je   umiestnený   svedok   S.   G.   vo   výkone   trestu. Na zabezpečenie účasti svedka na pojednávanie okresný súd nariadil eskortu.

Dňa   10.   decembra   2010   bol   spísaný   úradný   záznam: „Bolo   zistené,   že   S.   G. je vo výkone trestu..., ale z dôvodu vyšetrovacích úkonov sa toho času sa nachádza v Ústave na výkon väzby...“

Dňa   15.   decembra   2010   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   a   jeho   právny zástupca   bol   prítomný,   odporkyňa   prítomná   nebola.   Bolo   odročené   na   26.   január 2011 s tým, že „z OS TT bude žiadaný aktuálny výpis z registra odporcu...“.

Dňa 16. decembra   2010 okresný   súd   požiadal ÚVTOS...   o eskortu   svedka   S. G. na pojednávanie nariadené na 26. január 2011.

Dňa   22.   decembra   2010   právna   zástupkyňa   odporkyne   ospravedlnila   neúčasť na pojednávaní nariadenom na 26. január 2011.

Dňa 18. januára 2011 okresný súd upovedomil účastníkov konania, že pojednávanie, nariadené   na   26.   január   2011   bude   odročené   na   23.   február   2011.   Zároveň   ÚVTOS... oznámil, že ruší eskortu pre svedka. Eskorta bola potom žiadaná na 23. február 2011.Dňa 23. februára 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Za sťažovateľa bol prítomný právny zástupca. Odporkyňa aj právna zástupkyňa boli taktiež prítomné. Bolo odročené na neurčito s tým, že okresný súd uložil sťažovateľovi, aby v lehote 10 dní predložil návrhy na dokazovanie (zmluvu so S. K. a pod.).

Dňa 8. marca 2011 právny zástupca sťažovateľa oznámil, že nie je schopný zmluvu zabezpečiť, navrhol, aby si ju zabezpečil okresný súd.

Dňa   4.   apríla   2011   okresný   súd   vyzval   S.   K.,   aby   doložil   zmluvu   uzavretú so sťažovateľom.

Dňa 14. mája 2011 S. K. oznámil, že všetky písomnosti už odovzdal sťažovateľovi ešte pred začatím konania.

Dňa   27.   mája   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie.   Za   sťažovateľa   bol   prítomný substitučný   právny   zástupca.   Odporkyňa   s   právnou   zástupkyňou   bola   prítomná. Pojednávanie   bolo   odročené   z   dôvodu   znaleckého   dokazovania   znalcom   z   odboru písmoznalectva.

Dňa 10. júna 2011 okresný súd uznesením sp. zn. 27 C 404/2007 uložil sťažovateľovi aj odporkyni, aby do 3 dní zložili preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 27. júna 2012 okresný súd uznesením sp. zn. 27 C 404/2007 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva a ustanovil znalkyňu PhDr. PaedDr. E. S., ktorej úlohou bolo v lehote 90 dní zistiť, či podpisy svedka S. G. na dodacích listoch sú jeho (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 10. júla 2012).

Dňa 2. septembra 2012 bol spis zaslaný znalkyni.Dňa 3. januára 2013 znalkyňa požiadala o poskytnutie súčinnosti S. G. Dňa 8. marca 2013 sudkyňa požiadala znalkyňu o vrátenie spisu.Dňa   27.   marca   2013   znalkyňa   oznámila   okresnému   súdu   stav   rozpracovanosti posudku.

Dňa 14. augusta 2013 sa spis stále nachádzal u znalkyne.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 C 404/2007 dochádza k porušovaniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   ústavných   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vychádza   zo   svojej   ustálenej   judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (m. m. I. ÚS 41/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo   nebolo   porušené   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci,   ústavný súd konštatuje, doterajšia dĺžka posudzovaného konania nebola závislá od právnej zložitosti veci. Predmetom napadnutého konania   je   zaplatenie   finančnej   čiastky   213 723   Sk.   Ide   o   bežnú   agendu   prerokúvanú všeobecnými súdmi. Vec nie ani skutkovo zložitá, neargumentuje ňou ani okresný súd. Podľa ústavného súdu však potreba nariadiť znalecké dokazovanie do istej miery prispieva ku skutkovej zložitosti a v namietanom konaní bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu, resp. na ťarchu jeho opatrovníčky, pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom období k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľovi, resp. jeho opatrovníčke,   možno   ale   vytknúť   to,   že   z   desiatich   pojednávaní   sa   sťažovateľ   alebo opatrovníčka osobne zúčastnili len troch. Taktiež na výzvu okresného súdu, aby sťažovateľ oznámil   adresu   svedkyne,   reagoval   až   po   viac   ako   mesiaci.   Údaj   (adresu   svedkyne) následne ešte dopĺňal, čo spôsobilo predĺženie konania o ďalšie 4 mesiace.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd v namietanom konaní od podania žaloby v júni 2007 priebežne vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu veci. Meritórne rozhodol dva roky po podaní žaloby (26. októbra 2009). Skutočnosť, že krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu, svedčí o „neefektivite“ postupu okresného súdu. (Od 28. decembra 2009 do 25. júna 2010 sa vec z dôvodu odvolania sťažovateľa nachádzala na krajskom súde.) Aj v ďalšom období konal   okresný   súd   priebežne,   v   postupe   mu   však   opäť   možno   vytknúť   neefektívnosť, pretože   poriadkovými   opatreniami   nijako   nesankcionoval   odporkyňu,   ktorá   žiadala o predĺženie   lehoty   na   doplnenie   dokazovania,   ako   aj   odročenie   pojednávania,   pretože jej právna   zástupkyňa   sa „neskoro   dozvedela   o   pojednávaní“.   Dňa   15.   decembra   2010 sa bezdôvodne nezúčastnila na nariadenom pojednávaní.

Okresný   súd   uznesením   z   27.   júna 2012   nariadil   znalecké   dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectva. Znalkyňa mala v lehote 90 dní vypracovať znalecký posudok. Spis bol znalkyni doručený 2. septembra 2012. Podľa zistenia ústavného súdu znalecký posudok nebol do augusta 2013 vypracovaný. V období 11 mesiacov (od septembra 2012 do augusta   2013)   bol   teda   okresný   súd   nečinný,   resp.   nekonal   efektívne.   Ústavný   súd konštatuje, že hoci na vypracovanie a predloženie znaleckého posudku bola určená lehota 90 dní, táto zo strany znalkyne nebola dodržaná a okresný súd nevyužil voči   znalkyni poriadkové opatrenie v zmysle § 53 Občianskeho súdneho poriadku, preto je to potrebné vyhodnotiť ako neefektívnosť a nesústredenosť jeho postupu v napadnutom konaní.

Uvedené   obdobia   nečinnosti,   resp.   neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   treba považovať   za   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   ktoré   sú   z   ústavnoprávneho   aspektu netolerovateľné, pretože k uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľa, ale predovšetkým v dôsledku nečinnosti okresného súdu.   Ústavný   súd   pritom   už   opakovane   uviedol,   že   ústava   v   čl.   48   ods.   2   zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

V   nadväznosti   na   uvedený   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ navrhol priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € „ako náhradu nemajetkovej ujmy“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   nie   je dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľa.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti   a s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného porušenia   práv   sťažovateľa,   najmä   na   význam   rozhodnutia   pre   sťažovateľa   považuje za primerané vo výške 1 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume trikrát po 130,16 € a režijný paušál trikrát po 7,81 € v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v   znení   neskorších   predpisov,   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 269,58 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2013