znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 255/09-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., a. s., B., zastúpenej advokátkou JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní   vedenom   Krajským   súdom v Bratislave pod sp. zn. 58 Cb 58/1999 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Obo 33/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti S., a. s., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. júna 2009 doručená   sťažnosť   spoločnosti   S.,   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   v konaní   vedenom   Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 58 Cb 58/1999 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 4 Obo 33/2009. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 4. júna 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že v súdnom konaní vedenom sťažovateľkou ako žalobkyňou proti   žalovanej   E.   o zaplatenie   1   813   217,78   eur   (54   625   000   Sk)   s prísl.   uznesením krajského súdu č. k. 58 Cb 58/1999-714 z 24. februára 2009 vyhláseným na pojednávaní bola   pripustená   zmena   žaloby   v zmysle   návrhu   sťažovateľky   zo   6.   októbra   2003.   Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka 3. marca 2009 odvolanie. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 33/2009 z 21. apríla 2009 bolo odvolanie odmietnuté ako neprípustné.

Podľa   názoru   sťažovateľky   postup   a rozhodnutia   všeobecných   súdov   boli neakceptovateľné. Krajský súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, a to aj napriek tomu, že   zmenu   žaloby   pripustil   bez   návrhu   sťažovateľky   ako   žalobkyne.   Zároveň   účastníkov konania   poučil,   že   proti   uzneseniu   nie   je   prípustný   opravný   prostriedok.   Sťažovateľka napriek takémuto poučeniu podala proti uzneseniu odvolanie s poukazom na ustanovenie § 201   Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   účastník   konania   môže   napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Nie je totiž možné neprípustnosť odvolania v zmysle § 202 ods. 3 písm. f) a j) Občianskeho súdneho poriadku vzťahovať na daný prípad. Je to tak z dôvodu, že všeobecné súdy môžu rozhodnúť v zmysle § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o pripustení zmeny návrhu na začatie konania iba na základe návrhu žalobcu. Sťažovateľka však predtým výslovne uviedla, že na svojom návrhu vyplývajúcom z vyjadrenia zo 6. októbra 2003 netrvá a že zotrváva na pôvodnej žalobe z 27. decembra 1999 vrátane jej skutkového základu. Najvyšší súd svojím uznesením sp.   zn.   4   Obo   33/2009   z 21.   apríla   2009   odvolanie   odmietol   s odôvodnením,   že   proti rozhodnutiu   o pripustení   zmeny   návrhu   nie   je   odvolanie   prípustné,   a ďalšími   dôvodmi podaného odvolania sa vôbec nezaoberal.

Sťažovateľka je presvedčená, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označeného práva v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 58 Cb 58/1999 a najvyšším súdom pod sp. zn. 4 Obo 33/2009 s tým, aby boli uznesenia krajského súdu z 24. februára 2009 a najvyššieho súdu z 21. apríla 2009 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie krajskému súdu. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia od najvyššieho súdu v sume 292,38 eur.

Z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 33/2009 z 21. apríla 2009 vyplýva, že ním   bolo   odmietnuté   odvolanie   sťažovateľky   proti   uzneseniu   krajského   súdu   č.   k. 58 Cb 58/1999-714 z 24. februára 2009. Podľa názoru najvyššieho súdu v predmetnej veci sťažovateľka podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým krajský súd pripustil zmenu návrhu podľa   §   95   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku,   za   ktorú   bolo   považované   podanie sťažovateľky   zo   6.   októbra   2003.   Podľa   §   202   ods.   3   písm.   f)   Občianskeho   súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena   návrhu.   Neprípustnosť   odvolania   znamená,   že   zákon   výslovne   vylučuje   možnosť rozhodnutie   súdu   napadnúť   riadnym   opravným   prostriedkom.   Ako   to   vyplýva   z výpočtu prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, ide o taxatívny výpočet. Vzhľadom na uvedené   skutočnosti   podľa   §   218   ods.   1   písm.   c)   Občianskeho   súdneho   poriadku   bolo potrebné   odvolanie   odmietnuť.   Uznesenie   najvyššieho   súdu   nadobudlo   právoplatnosť 30. apríla 2009.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 33/2009 z 21. apríla 2009 dovolanie.

II.

Podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   ústavný   súd   rozhoduje o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu vedenému krajským súdom pod sp. zn. 58 Cb 58/1999 treba považovať za oneskorene podanú.

Uznesenie krajského súdu z 24. februára 2009 bolo vyhlásené priamo na pojednávaní v prítomnosti účastníkov konania a zrejme nebolo doručované jeho písomné vyhotovenie. Sťažovateľka podala proti uzneseniu odvolanie 3. marca 2009. Je preto celkom nepochybné, že najneskôr v čase podania odvolania už o uznesení vedela. Vzhľadom na to sťažnosť ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu až 4. júna 2009, je oneskorená.Odlišná   je   situácia   vo   vzťahu   k tej   časti   sťažnosti,   ktorá   smeruje   proti   konaniu vedenému   najvyšším   súdom   pod   sp.   zn.   4   Obo 33/2009.   Túto   časť   sťažnosti   považuje ústavný súd za neprípustnú.

V rozpore   s poučením   krajského   súdu   ústne   daným   na   pojednávaní   po   vyhlásení uznesenia z 24. februára 2009, podľa ktorého proti uzneseniu o pripustení zmeny návrhu nie je   odvolanie   prípustné,   sťažovateľka   dospela   k právnemu   názoru,   že   toto   poučenie   je nesprávne a že v skutočnosti je odvolanie vzhľadom na ustanovenie § 201 Občianskeho súdneho poriadku prípustné, keďže sťažovateľka ako žalobkyňa o zmenu návrhu nežiadala. Rovnaký názor zaujíma sťažovateľka aj vo vzťahu k následnému uzneseniu najvyššieho súdu,   ktorý   sa   stotožnil   s názorom   krajského   súdu   o neprípustnosti   odvolania   v danom prípade.

Sťažovateľka vlastne tvrdí, že postupom najvyššieho súdu, ktorý odmietol meritórne konať o jej odvolaní, bola sťažovateľke v rozpore so zákonom odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Možno urobiť záver, že na základe skutočností tvrdených sťažovateľkou mohla táto podať proti uzneseniu najvyššieho súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý ústavný súd považuje za účinný opravný prostriedok na ochranu základných práv alebo slobôd. Nepodanie dovolania zakladá neprípustnosť sťažnosti.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka netvrdila a nepreukázala, že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, neprichádzal ani do úvahy zo strany ústavného súdu postup podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2009