znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 255/04-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti   Ing.   K.   K.,   bytom   K.,   zastúpenej   advokátkou   JUDr.   M.   Š.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a porušenia   jej   práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 171/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. K. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Košice   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 C   171/99   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 171/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   K.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   40   000   Sk   (slovom štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   jej   je   Okresný   súd   Košice   I   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Ing.   K.   K. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   9   342   Sk   (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   M.   Š.,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 25. októbra 2004   doručená   sťažnosť   Ing.   K.   K.,   bytom   K.,   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.   M. Š., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   porušenia   jej   práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 171/99, ktorého predmetom je určenie výživného od manžela.

Sťažovateľka podala žalobu okresnému súdu 18. februára 1999 a do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Podľa vyjadrenia sťažovateľky „súdne konanie vo veci   takmer   neprebieha“, hoci   opakovane   žiadala   prostredníctvom   svojej   právnej zástupkyne o nariadenie pojednávania. Využila aj inštitút   podania sťažnosti   podľa   §   17 ods. 1   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažnosti a o voľbách prísediacich (zákon   o štátnej   správe súdov)   v znení neskorších   predpisov   a predseda   okresného   súdu uznal jej sťažnosť za dôvodnú.

Sťažovateľka uvádza, že je ťažko zdravotne postihnutá (bola uznaná za invalidnú a je poberateľka invalidného dôchodku), jej zdravotný stav sa jej aj z dôvodu pretrvávajúceho stresu zhoršuje, navyše je na ňu výživou odkázaná jej dcéra, t. č. vysokoškoláčka (konanie o výživné pre dcéru taktiež nie je ešte právoplatne skončené).

Sťažovateľka preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 171/99 porušil právo Ing. K. K., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Košice I, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 171/99 konal bez zbytočných prieťahov.

Ing. K. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu. Ing. K. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný súd Košice I povinný   vyplatiť   jej   právnej   zástupkyni   do   jedného   mesiaca   od   dňa   doručenia   tohto nálezu.“.

Ústavný súd sťažnosť po predbežnom prerokovaní 1. decembra 2004 uznesením č. k. II. ÚS 255/04-11 prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   právna   zástupkyňa   sťažovateľky,   ako   aj okresný súd na výzvu ústavného súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril nasledovne: „Predmetný návrh na určenie výživného na manželku bol podaný na tunajšom súde 18. 2. 1999.

Súd zabezpečil prípravu pojednávania podľa ust. § 114 O. s. p. a to tým, že dňa 9. 3. 1999 doručil návrh na vyjadrenie odporcovi a vyzval Daňový úrad Košice I o zaslanie daňového priznania účastníkov za rok 1998.

Prvé pojednávanie bolo vytýčené na deň 12. 4. 2000. Po vypočutí účastníkov bolo odročené na neurčito. Ďalšie malo byť vytýčené po vypracovaní znaleckého posudku vo veci Nc 1028/98 (úprava práv a povinností k mal. dcére).

Na deň 14. 12. 2000 bolo vytýčené druhé pojednávanie. Navrhovateľka ani odporca sa   ho   nezúčastnili.   Právna   zástupkyňa   ospravedlnila   navrhovateľku,   odporca   nemal vykázané   doručenie   predvolania.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   za   účelom zisťovania adresy, na ktorej sa zdržiava odporca.

Ďalšie   pojednávanie   bolo   vytýčené   na   deň   1.   2.   2001.   Navrhovateľka   sa   ho nezúčastnila   z dôvodu   úrazu.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že   bude nariadené   po   predložení   účtovných   dokladov   odporcu,   resp.   po   doplnení   znaleckého dokazovania vo veci Nc 1028/98.

Dňa   6.   3.   2001   bolo   zistené   zo   spisu   Nc   1028/98,   že   znalecký   posudok   nebol dopracovaný.

Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 11. 9. 2002, zároveň bol Daňový úrad Košice   I vyzvaný   na   predloženie   daňových   priznaní   účastníkov   za   roky   2000,   2001. Pojednávanie bolo preročené z dôvodu plánovanej dovolenky odporcu na deň 6. 11. 2002 s tým,   že Daňový úrad Košice I bol vyzvaný na predloženie daňového priznania (výkaz o príjmoch a výdavkoch, výkaz o majetku a záväzkoch + aj za spoločnosť PULDIS, s. r. o.) účastníkov konania za rok 2000 a zo spisu Nc 1028/98 mal byť pripojený znalecký posudok. Daňový úrad Košice I doložil požadované doklady dňa 18. 10. 2002. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že právna zástupkyňa navrhovateľky mala zaslať pripomienky k vykonanému   znaleckému   dokazovaniu   a malo   byť   nariadené   znalecké   dokazovanie   na preukázanie príjmov navrhovateľky aj odporcu za roky 2000 a 2001, prípadne 2002. Ďalšie   pojednávanie   bolo   vytýčené   na   deň   27.   1.   2004.   Zároveň   bol   požiadaný Daňový   úrad   Košice   I o zaslanie   priznania   k dani   z príjmu   odporcu   za   rok   1997 a spoločnosti PULDIS, s. r. o. za roky 1997, 1998, 1999.

Daňový úrad Košice I zaslal doklady 16. 1. 2004, odporca zaslal vyjadrenie na súd dňa   21.   1.   2004   aj   s prílohami   (približne   190   strán).   Pojednávania   sa   nezúčastnila navrhovateľka.   Právna zástupkyňa navrhovateľky a odporca požiadali súd o poskytnutie lehoty na mimosúdne urovnanie sporu.

Právna zástupkyňa navrhovateľky podaním zo dňa 9. 2. 2004 oznámila, že k dohode medzi účastníkmi nedošlo a trvá na ďalšom pojednávaní.

Ďalšie   pojednávanie   bolo   vytýčené   na   deň   5.   3.   2004.   Odporca   sa   ho   bez ospravedlnenia nezúčastnil. Bola mu uložená poriadková pokuta 10.000,- Sk. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom zabezpečenia listinných dokladov na vypracovanie znaleckého posudku a zistenia čistého príjmu odporcu za rozhodné obdobie.

Dňa   15.   7.   2004   bola   navrhovateľka   vyzvaná   na   predloženie   dokladu   o výške invalidného dôchodku do dňa rozvodu manželstva. Daňový úrad Košice I bol vyzvaný na predloženie daňového priznania odporcu za roky 2001, 2002, 2003 a spoločnosti PULDIS, s. r. o. za roky 2002, 2003.

Navrhovateľka   predložila   požadované   doklady   dňa   2.   8.   2004,   Daňový   úrad Košice I dňa 30. 7. 2004.

Dňa   27.   10.   2004   súd   vyzval   Záručnú   a rozvojovú   banku   o zaslanie   informácie o príjmoch, ktorými odporca deklaroval majetkové schopnosti k poskytnutiu úveru zo dňa 28. 10. 2002 a k úveru, ktorý mu bol poskytnutý na kúpu nehnuteľnosti v kat. území Košice – Sever,   Tomášikova   4,   Košice.   Zároveň   mali   oznámiť,   akým   spôsobom   bol   v uvedených zmluvách   dohodnutý   spôsob   splácania,   výška   splátok   a či   odporca   riadne   úver   spláca. Taktiež bola vyzvaná VÚB, a. s. na oznámenie, či bol odporcom vyplatený záručný vklad za úver,   ktorý   mu   bol   poskytnutý   v októbri   1997,   odporca   mal   doložiť   do   spisu   peňažné denníky za rok 1999-2003.

VÚB a. s. požiadala dňa 7. 12. 2004 súd o bližšiu špecifikáciu odporcu (IČO, číslo úverového účtu) pre identifikáciu poskytnutého úveru. Následne dňa 5. 1. 2005 súd vyzval odporcu doplniť požadované údaje.

Predmetom posudzovaného konania je návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia vyživovacej povinnosti zo strany odporcu podľa ust. § 91 Zákona o rodine. Z obsahu spisu som nezistil skutočnosti, ktoré by svedčili o osobitnej skutkovej alebo právnej zložitosti veci.

K predĺženiu   konania   prispeli   predovšetkým   účastníci   konania,   ktorí   sa   viackrát nezúčastnili   vytýčených   pojednávaní   a súd   následne   po   uplynutí   určitej   doby   musel opätovne zabezpečiť dôkazy, aby zistil skutkový stav veci, na základe ktorého by mohol vo veci rozhodnúť.

Mám za to, že súd postupoval vo veci bez zbytočných prieťahov.“.

II.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľka zároveň namietala porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť právoplatným... rozhodnutím alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu“ (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahov v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania pred okresným súdom ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   pri   rozhodovaní   o výživnom   manželky   nejde o právne   a fakticky   zložitú   vec;   ide   o   súčasť   bežnej   rozhodovacej   činnosti   všeobecných súdov. Aj predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že nezistil skutočnosti, ktoré by svedčili o osobitnej skutkovej alebo právnej zložitosti veci. Čo sa týka povahy veci, podľa názoru ústavného súdu táto by mala byť v danom prípade rozhodujúca pri postupe súdu,   pretože   rozhodovanie   o výživnom   je   spojené   so   zabezpečovaním   každodenných potrieb fyzických osôb a všeobecné súdy by mali k týmto konaniam pristupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   171/99,   je   správanie   sťažovateľky   ako účastníčky tohto konania. Ústavný súd hodnotí prístup sťažovateľky ako aktívny, hoci sa osobne   na   niektorých   pojednávaniach   nezúčastnila,   avšak   jej   právna   zástupkyňa   sa v zásade   na   nariadených   pojednávaniach   zúčastňovala.   Žiadosť   o poskytnutie   lehoty   na mimosúdne urovnanie sporu medzi dvoma pojednávaniami v roku 2004 neovplyvnila podľa názoru ústavného súdu podstatným spôsobom celkovú dĺžku konania, ktorá začala v roku 1999. Od roku 1999 sa sťažovateľka opakovane dožadovala aktívnejšieho prístupu súdu pri rozhodovaní o jej návrhu podávaním žiadostí o nariadenie pojednávania.

3. Posledným kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval zbytočné prieťahy v konaní sp. zn. 12 C 171/99, bol postup okresného súdu.

Na   základe   sťažnosti,   spisu   a vyjadrenia   okresného   súdu   ústavný   súd   zhodnotil postup súdu nasledovne:

Od podania návrhu na určenie výživného na manželku, t. j. od 18. februára 1999, okresný súd do nariadenia prvého pojednávania zisťoval príjmovú situáciu sťažovateľky a vyjadrenie odporcu.

Z celkovo   siedmich   nariadených   a šiestich   uskutočnených   pojednávaní   sa   prvé pojednávanie uskutočnilo 12. apríla 2000, t. j. po 14 mesiacoch od podania návrhu. Toto bolo   odročené   na   neurčito   v súvislosti   s vykonávaným   znaleckým   dokazovaním   vo   veci sp. zn.   Nc   1028/98   (úprava   práv   a povinností   k mal.   dieťaťu).   Ďalšie   pojednávania nariadené na 14. december 2001, 11. september 2002 a 5. marec 2004 sa neuskutočnili z dôvodu   neprítomnosti   odporcu   (nedoručenie   predvolania   z dôvodu   jeho   neznámeho pobytu,   z dôvodu   dovolenky   a   v poslednom   prípade   z dôvodu   jeho   neospravedlnenej absencie,   za   čo   mu   bola   uložená   poriadková   pokuta).   V poradí   tretie   pojednávanie 1. februára 2001, ktoré sa uskutočnilo po dvoch mesiacoch po druhom pojednávaní bez akéhokoľvek   procesného   úkonu   vo   veci,   bolo   odročené   z dôvodu   dopĺňania   účtovných dokladov odporcu. Od 1. februára 2001 do 6. novembra 2002, keď sa uskutočnilo v poradí štvrté   pojednávanie,   okresný   súd   zisťoval   podklady   pre   rozhodnutie   vo   veci.   Toto pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   získania   vyjadrenia   k znaleckému   dokazovaniu a nariadenia znaleckého dokazovania na preskúmanie príjmov účastníkov konania. Ďalšie – v poradí piate pojednávanie sa však uskutočnilo až 27. januára 2004, t. j. po viac ako 13 mesiacoch,   a bolo   odročené   z dôvodu   žiadosti   účastníkov   na   poskytnutie   lehoty   na mimosúdne urovnanie sporu, ku ktorému však nedošlo. Zatiaľ ostatné pojednávanie bolo nariadené na 5. marec 2004 a bolo odročené na neurčito za účelom zabezpečenia listinných dôkazov, ktoré požadovala navrhovateľka a vypracovania znaleckého posudku na zistenie čistého   príjmu   odporcu   v   rozhodnom   období.   Na   tomto   pojednávaní   bola   odporcovi z dôvodu   jeho   neospravedlnenej   absencie   uložená   poriadková   pokuta   10   000   Sk.   Od pojednávania v marci 2004 okresný súd zabezpečoval opakovane doklady pre rozhodnutie vo veci samej.

Pri   hodnotení   celého   konania   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   konanie   je poznamenané tak čiastočnou nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou spočívajúcou v opakovanom zisťovaní príjmov účastníkov ako nevyhnutného predpokladu rozhodnutia vo veci   samej   bez vyhodnotenia   skutočnosti,   že   návrh na   určenie výživného manželky bol podaný po rozvode manželstva.

V nadväznosti   na   tento   záver ústavný súd   rozhodol   o porušení   základného   práva sťažovateľky upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 171/99 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   o tom,   že   bolo   porušené   základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 12 C 171/99 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné k tomu, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosť sťažovateľky priznať jej primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   žiadala,   aby   jej   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 400 000 Sk z dôvodu dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty pôsobiacej negatívne aj na jej zdravotný stav. Vzhľadom na okolnosti prípadu a doterajšiu dĺžku konania, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade suma 40 000 Sk zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľky za ujmu, ktorú utrpela. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. M. Š. v konaní pred ústavným súdom, ktoré sťažovateľka nevyčíslila   konkrétnou   sumou.   Ústavný   súd   ich   podľa   príslušných   ustanovení   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   vyčíslil   sumou   9   342   Sk   (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva   slovenských   korún)   spolu   za   dva   úkony   právnej   pomoci realizované v roku 2004 – prevzatie zastupovania a spísanie sťažnosti, ktoré považoval za účelne vynaložené náklady   služby právnej   pomoci   (vypočítanou   zo základu   nominálnej mesačnej mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej   republiky, ktorá v prvom   polroku 2003 bola 13 002 Sk, t. j. 4 534 Sk za jeden úkon a 136 Sk režijný paušál).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2005