znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 255/03-28

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 17.   decembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť PaedDr. Z. Š. v mene maloletého O. Š., ako aj R. Š., všetci bytom Č. r., vo veci porušenia ich základných práv a slobôd podľa čl. 11 ods. 1, čl. 32 ods. 1, 3 a 5 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 18 ods. 1 a 2, čl. 26 ods. 1 a 2 a čl. 27 ods. 1 až 4 Dohovoru o právach dieťaťa postupom Okresného súdu Košice - okolie v konaniach sp. zn. E 341/98, E 222/00 a E 185/01 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť PaedDr. Z. Š. a R. Š. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. septembra 2003 doručené podanie PaedDr. Z. Š. v mene maloletého O. Š., ako aj R. Š. (ďalej len „sťažovatelia“), všetci bytom Č. r., označené ako „Stížnost k Ústavnímu soudu Slovenské republiky   pro   nedodržování   a porušování   Listiny   základních   práv   a svobod   a Úmluvy o právech dítětě (Sbírka zákonů č. 104/1991 Zb.) ze strany Slovenské republiky v souladu s čl. 127 Ústavy Slovenské republiky“ s pripojenými prílohami. Z jeho obsahu vyplynulo, že   sťažnosť   sťažovateľov   smeruje   proti   postupu   Okresného   súdu   Košice   -   okolie v konaniach,   v ktorých   bol   J.   Š.,   naposledy   bytom   C.,   t.   č.   nebohý,   uznesením   sp.   zn. E 341/98 zo 14. septembra 1998 nariadený výkon rozhodnutia Okresného súdu v Náchode sp.   zn.   P 274/95   z 26.   augusta   1996   na   uspokojenie   pohľadávky   -   zaplatenie   dlžného výživného v celkovej čiastke 49 575 Kč odpísaním uplatnenej pohľadávky z účtu povinného vedeného   vo   Všeobecnej   úverovej   banke,   a.   s.,   pobočke   Košice   -   centrum,   expozitúre Moldava nad Bodvou, ďalej na základe toho istého vykonateľného rozsudku uznesením sp. zn. E 222/00 z 26. júla 2000 nariadený výkon rozhodnutia na uspokojenie pohľadávky - zaplatenie dlžného výživného za obdobie od 1. septembra 1996 do 31. júla 2000 v celkovej čiastke   50 600   Kč   odpísaním   uplatnenej   pohľadávky   z účtu   povinného   vedeného   vo Všeobecnej   úverovej   banke,   a.   s.,   pobočke   Košice   -   centrum,   expozitúre   Moldava   nad Bodvou,   a následne   na   základe   toho   istého   vykonateľného   rozsudku   uznesením   sp.   zn. E 185/01   z 18.   júna   2001   nariadený   výkon   rozhodnutia   na   uspokojenie   pohľadávky   - zaplatenie dlžného výživného v celkovej čiastke 122 175 Kč predajom hnuteľných vecí.

Za porušenie označených základných práv a slobôd sťažovatelia označili nasledovné skutočnosti:

„Rozsudkem Okresního soudu v Náchodě, ČR sp. zn. P 274/95 měl J. Š., otec výše jmenovaných R. a O. platit řádné výživné, které řádně nikdy neplatil. Z tohoto důvodu proti němu bylo 6 x podáno trestní oznámení a vydána následující usnesení:

Usnesením Okresního soudu Košice - okolie sp. zn. E 341/98-9 mu bylo nařízeno... zaplatit výživné, proti kterému sa neúspěšně odvolal... Vznikl mu dluh k 31. 08. 1998 ve výši celkem 49.575 Kč, který doposud řádně nesplatil.

Uznesením Okresního soudu Košice - okolie E 222/00-5 měl dále zaplatit dlužné výživné za období 9/1998 - 7/2000, což opět řádně neuhradil.

Trestním rozkazem Okresního soudu v Košicích - okolie č. k. 2 T 401/00-92... byl J. Š. podmínečně odsouzen se zkušební lhůtou a podmínkou splacení dlužné částky. Dlužnou částku 50.600 Kč nikdy nesplatil, výkon trestu nenastoupil! Kdyby výkon trestu nastoupil, byl by pravděpodobně ještě živ!

Usnesením Okresního soudu Košice - okolie sp. zn. E 185/01-3 měl J. Š. opět zaplatiť částku 49.575 Kč a dlužné výživné od 8/2000 do současnosti.

Bylo   podáno   opětovně   trestní   oznámení   Okresní   prokuratuře   Košice   -   okolie a Košice II, výkony rozhodnutí u Okresního soudu Košice - okolie..., ale splacení dluhu výživného uskutečněno nebylo. Ani příslušné orgány nereagovaly, ač jsem dne 05. 08. 2002 navštívila tajemnici soudu pí Š. i Okresní prokuraturu Košice II JUDr. B. osobně, protože syn R. nabyl 18. let. Za celý rok jsem já ani syn nebyli informováni o stavu věci ani o tom, že dne 15. 12. 2002 J. Š. tragicky zemřel!

Dovolujeme si konstatovat, že příslušný okresní soud i okresní prokuratura záležitost výživného vůbec neřešily a pokud řešily, tak se značnými průtahy.“

Na základe uvedeného sťažovatelia od ústavného súdu žiadali, aby:„- dlužné výživné bylo splaceno v plné výši včetně úroků z pozůstalosti J. Š.,

- Slovenský stát uhradil náhradu škody za psychosociální a ekonomickou újmu v období neplacení sirotčího důchodu, kdy nezaopatření synové neměli žádný příjem z otcovy strany, a bylo to v období prázdnin a nástupu do školy, kdy jsou výdaje nejvyšší a to ve výši 10.000 Kč za každý započatý měsíc od úmrtí otce,

- Slovenský stát uhradil náhradu škody za celkové průtahy a nesprávný úřední postup od roku   1998   ve   výši   50.000   Kč   za   každý   započatý   rok   dle   Listiny   základních   práv a svobod čl. 36, odst. 3.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s účinnosťou od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ktorými   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Na   overenie   dôvodnosti   tvrdení   sťažovateľov   (a   pre   potreby   predbežného prerokovania ich sťažnosti) ústavný súd preto preskúmal postup Okresného súdu Košice - okolie   v označených   konaniach   o výkon   právoplatného   rozhodnutia   cudzozemského (českého) súdu a zistil nasledovné skutočnosti.

Návrh   na   nariadenie   výkonu   rozhodnutia   podal   11.   mája   1998   splnomocnený zástupca matky maloletých detí (a vzhľadom na výkon rozhodnutia súdu cudzieho štátu), t. j. Centrum pre medzinárodnú a právnu ochranu detí a mládeže v Bratislave Okresnému súdu   v Považskej   Bystrici.   Na   základe   miestnej   príslušnosti   bol   spis   20.   mája   1998 postúpený Okresnému súdu Košice - okolie a bol zaregistrovaný pod sp. zn. E 341/98. Už pri   zabezpečovaní   výkonu   rozhodnutia   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   E 341/98   žiadal splnomocnený   zástupca   nariadiť   výkon   rozhodnutia   na   zaplatenie   dlžného   výživného zrážkami   zo   mzdy   povinného   a zároveň   žiadal   súd   o preverenie   ďalších   skutočností   - zamestnávateľa povinného, existencie účtu v peňažnom ústave a vlastníctva k majetku. Na zistenie   požadovaných   skutočností   vykonal   okresný   súd   viaceré   úkony   (22. mája   1998, 18. júna 1998, 20. augusta 1998, 4. septembra 1998, 14. septembra 1998) pred vydaním uznesenia sp. zn. E 341/98 zo 14. septembra 1998, následne konal o podanom odvolaní povinného proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia. V ďalšom období vykonával súd úkony na zabezpečenie úhrady pohľadávky, avšak Všeobecná úverová banka Košice - centrum súdu oznámila, že pre nedodržanie obchodných podmienok zo strany klienta - žalovaného a jeho dlhodobú nesolventnosť došlo 29. septembra 2000 k zrušeniu jeho účtu. Výkon rozhodnutia v tejto veci bol preto nariadený neúspešne, pretože aj keď povinný mal založený účet v peňažnom ústave, bol trvale insolventný.

Súd konal a rozhodol aj o ďalšom návrhu matky detí z 27. júna 2000 na nariadenie výkonu rozhodnutia sp. zn. E 222/00 pre výživné odpísaním z účtu povinného a tento bol nariadený   uznesením   z 26.   júla   2000.   Následne   vo   veci   vykonával   ďalšie   úkony   na zabezpečenie výkonu rozhodnutia, ale keďže jeho šetrením bolo zistené, že účet povinného v banke bol zrušený, tieto úkony nemohli byť efektívne. Matka detí, sťažovateľka pred ústavným   súdom,   bola   o tejto   skutočnosti   informovaná.   Návrh   na   nariadenie   výkonu rozhodnutia   predajom   hnuteľných   vecí   podala   sťažovateľka   22. mája   2001   a uznesením sp. zn. E 185/01 z 18. júna 2001 bol nariadený jeho výkon. Následne súd zabezpečoval jeho výkon úkonmi súdneho vykonávateľa (9. augusta 2001, 25. októbra 2001, 13. marca 2002) tak   v mieste   posledného   trvalého   bydliska,   ako   aj   v mieste   prechodného   bydliska povinného,   pričom   ale   bolo   zistené,   že   povinný   15.   decembra   2002   zomrel.   O tejto skutočnosti informoval súd matku, ako aj Centrum pre medzinárodnú a právnu ochranu detí a mládeže v Bratislave.

Tak postup označeného súdu na základe podaných návrhov Centra pre medzinárodnú a právnu ochranu detí a mládeže v Bratislave, ako aj samotnej sťažovateľky v rokoch 1998 až   2002   preto   zásadne   smeroval   k výkonu   označeného   právoplatného   cudzozemského súdneho rozhodnutia. Ústavný súd však preskúmal postup Okresného súdu Košice - okolie v označených konaniach aj z toho hľadiska, či signalizuje možnosť zbytočných prieťahov v súdnom   konaní,   reálnosť   ktorej   by   bolo   potrebné   preveriť   po   prijatí   sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie, ale zistil, že tomu tak nie je. Okresný súd na základe podaných   návrhov   na   výkon   súdneho   rozhodnutia   sústreďoval   svoj   postup   na   zistenie údajov   o účte   povinného,   z ktorého   by   bolo   možné   zabezpečiť   výkon   rozhodnutia odpísaním z účtu povinného, a následne súpis hnuteľného majetku, predajom ktorého by mohol byť zabezpečený výkon právoplatného rozhodnutia, pričom na všetky podané návrhy reagoval v primeraných lehotách a v takýchto lehotách tiež vykonával potrebné úkony na zabezpečenie   podkladov   pre   rozhodnutie.   Nemôže   ísť   na   vrub   súdu,   že   k vymoženiu pohľadávok reálne nedošlo, keďže povinný nemal dostatočné finančné prostriedky ani na svojom účte v peňažnom ústave a ani žiadny hnuteľný majetok, speňaženie ktorého by prichádzalo do úvahy.

V okolnostiach prípadu preto ústavný súd uzavrel, že úlohou súdov a iných orgánov Slovenskej   republiky   bolo   zabezpečenie   výkonu   právoplatného   súdneho   rozhodnutia cudzieho štátu vo veci starostlivosti o maloletých, čo sa v danom prípade aj stalo, pričom postup   označených   orgánov   nesignalizoval   takú   možnosť   porušenia   základných   práv sťažovateľov,   reálnosť   ktorej   by   bolo   potrebné   preveriť   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie konanie. Na ťarchu Slovenskej republiky a ani jej orgánov ale nemôže ísť to (ako to tvrdila sťažovateľka),   že   výsledkom   týchto   konaní   nebola   aj   reálna   vymožiteľnosť   finančných pohľadávok sťažovateľov, a to vzhľadom na celkové finančné a materiálne postavenie otca maloletých detí.

Z uvedených   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľov   odmietnuť už po   jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2003