SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 254/2016-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Antolom,Advokátska kancelária, Hlavná 108, Košice, vo veci namietaného porušenia základnýchpráv podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a čl. 28Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Daňového riaditeľstva Slovenskej republikya Daňového úradu Košice IV v konaní vedenom bez označenia spisovej značky a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára2016 osobne do podateľne doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 2 a čl. 28Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomDaňového riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľstvo“), resp. Daňovéhoúradu Košice IV (ďalej len „úrad“) v konaní vedenom bez označenia spisovej značky.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bolv inkriminovanom čase predsedom predstavenstva spoločnosti DELTA WORK, a. s. (ďalejlen „daňový subjekt“). V marci roku 2009 bol v priebehu opakovanej daňovej kontrolypodľa presvedčenia sťažovateľa pravdepodobne účelovo uvedený do omylu v tom zmysle,že daňovú kontrolu vykonávajú pracovníci miestne príslušného úradu, hoci v skutočnostiišlo o pracovníkov miestne nepríslušného Daňového úradu Košice V, ktorí používalihlavičkový papier a pečiatky úradu. Túto skutočnosť môže potvrdiť Ing., ekonómdaňového subjektu, ktorý je zároveň aj súdnym znalcom.
Z nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 118/08 z 10. decembra 2009 vyplýva, že jeprávom účastníka daňového konania, aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane.Skutočnosť, že sa tak nestalo, bola zistená až 3. apríla 2013, a to z výpovede svedkyne nahlavom pojednávaní v konaní vedenom Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresnýsúd“) pod sp. zn. 5 T 11/2012 v trestnej veci, v ktorej je sťažovateľ jedným z obžalovaných.
Sťažovateľ sa opakovane sťažoval na ústavnom súde, pričom naposledy mu„šalamúnsky“odmietli sťažnosť pre neprípustnosť, ale zároveň uznali procesnú chybu prizjavnom porušení zákona, pričom údajne právomoc všeobecného súdu na preskúmanieoznačeného zásahu orgánu verejnej moci nemohla zaniknúť.
Sťažovateľ si uvedomuje, že opravné prostriedky cestou príslušného krajského súdua Najvyššieho súdu Slovenskej republiky už nie sú z časového hľadiska možné. Zdôrazňujetiež, že táto sťažnosť sa podstatne líši od sťažnosti vedenej pod sp. zn. III. ÚS 591/2015,pričom poukazuje na ústavno-právne relevantný nový dôkaz, ako aj na terajší sťažnostnýpetit.
Podľa zistenia ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 591/2015 bol sťažovateľomdaňový subjekt, ktorý napádal postup úradu.
Sťažovateľ ďalej zo skutkového hľadiska poukazuje na to, že listom úraduč. 698/320/69997/2008/Dem.Ber. z 23. septembra 2008 bolo oznámené začatie výkonuopakovanej daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za mesiac október 2006. Listomriaditeľstva č. VI/320/116/1640/2009 z 9. marca 2009 boli poverení vykonaním daňovejkontroly Ing.a p.. Následne potom opakovanú daňovú kontrolu vykonaliIng., pracovníčka úradu, v čase od 27. októbra 2008 do 8. marca 2009,Ing., pracovníčka úradu, v čase od 27. októbra 2008 do 8. marca 2009,Ing., pracovníčka Daňového úradu Košice V, v čase od 9. marca 2009 do7. septembra 2009 a p., pracovník Daňového úradu Košice V, v čase od 9. marca2009 do 7. septembra 2009. Pritom obaja pracovníci Daňového úradu Košice V sa po celýčas vydávali za pracovníkov úradu, používali jeho hlavičkový papier, tlačivá a pečiatky.
Sťažovateľ na hlavnom pojednávaní okresného súdu 3. apríla 2013 v trestnej vecivedenej proti nemu sa z výpovede svedkyne Ing.dozvedel, kto a ako vykonávaldaňovú kontrolu. Tento postup bol v priamom rozpore s ustanovením § 3 a § 24 zákonač. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančnýchorgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“).
Daňové procesné právoako na to poukázal sťažovateľje v slovenskom právnomporiadku komplexne upravené v zákone o správe daní a poplatkov. Podobne ako iné orgányverejnej moci aj orgány daňovej správy vydávajú pri vykonávaní svojej činnosti daňovo-právne akty, ktorými sa uskutočňuje nariaďovacia a výkonná činnosť iných príslušnýchorgánov, v uvedenom prípade Policajného zboru a následne príslušného súdu.
Uvedené postupy správcu dane sú podľa sťažovateľa v rozpore so zásadamidaňového konania a s ústavnými zásadami. Pri posudzovaní správnosti a úplnosti, resp.platnosti takto vydaných aktov správcu dane je potrebné ich posudzovať aj z hľadiskazákladného problému, teda existencie nedostatkov, ktoré môžu mať za následok nulitnosť,nezákonnosť alebo neplatnosť takéhoto postupu či rozhodnutia. Zákon o správe danía poplatkov sa týmito otázkami nezaoberá, preto pri výklade týchto pojmov je nevyhnutnévychádzať z právnej teórie a judikatúry. Nezákonný postup správcu dane zasiahol doústavne chránených práv sťažovateľa. Formálne síce konal miestne príslušný úrad, avšakv skutočnosti to boli zamestnanci iného daňového úradu, hoci miestne príslušní zamestnancineboli z daňového konania vylúčení a nebol oznámený ani špecifikovaný dôvod zmenykontrolórov.
Z dôvodu, že opakovanú daňovú kontrolu vykonávali nekompetentní zamestnancia nekompetentný správca dane, príslušné rozhodnutia z nej vyplývajúce treba podľasťažovateľa považovať za nulitné. Ide o záverečný protokol o kontrole a výmeryč. 698/230/26683/08/pav z 30. októbra 2009, č. 698/230/80588/09/pav z 10. februára 2010,č. 698/230/26677/09/pav z 30. októbra 2009 a č. 698/230/21180/10/pav zo 16. marca 2010.Uvedené rozhodnutia sa dostávajú do evidentnej konfrontácie s právnou istotou.
Sťažovateľ žiada vydať tento nález:„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a čl. 28 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v rozpore s ust. § 3 a ostatnými zákona č. 511/1990 Zb. v platnom znení porušené bolo.
II. Konanie správcu dane bolo v rozpore s platnými právnymi predpismi a vydanie daňovo-právnych aktov je nulitné.
III. Daňový úrad Košice IV. je povinný zaplatiť advokátovi sťažovateľa náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti nálezu vo výške 331,13 EUR, a to advokátskej kancelárii JUDr. Dušan Antol(...) najneskôr do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvochmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inomzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Podľa údajov sťažovateľa opakovanú daňovú kontrolu v čase od 9. marca 2009 do7. septembra 2009 vykonávali protiprávne pracovníci miestne nepríslušného Daňovéhoúradu Košice V Ing.a p.. Daňovo-právne akty, vyslovenia nulitnostiktorých sa sťažovateľ domáha, boli vydané v období od 30. októbra 2009 do 16. marca2010. O skutočnosti, že opakovanej daňovej kontroly sa zúčastnili dvaja pracovníci miestnenepríslušného Daňového úradu Košice V, sa sťažovateľ dozvedel na hlavnom pojednávaníokresného súdu v trestnej veci sp. zn. 5 T 11/2012, v ktorej je sťažovateľ jednýmz obžalovaných, a to 3. apríla 2013.
Z uvedených údajov jednoznačne vyplýva, že sa sťažovateľ o tvrdenom porušeníoznačených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru dozvedel ešte 3. apríla 2013. Zákonnádvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde preto skončila 3. júna 2013(pracovný pondelok). Znamená to, že sťažnosť podanú osobne do podateľne ústavného súdu26. februára 2016 treba považovať za oneskorenú.
Nad rámec dosiaľ uvedeného považuje ústavný súd za potrebné poukázať aj na to, žesťažovateľa treba považovať aj za osobu zjavne neoprávnenú, ktorá nemá aktívnu vecnúlegitimáciu na podanie tejto sťažnosti. Opakovaná daňová kontrola sa totiž nevykonávalau sťažovateľa ako u fyzickej osoby, ale u daňového subjektu ako právnickej osoby, ktorejbol sťažovateľ v inkriminovanom čase štatutárnym orgánom. Obdobne ani daňovo-právneakty, vyslovenia nulitnosti ktorých sa sťažovateľ domáha, nesmerovali voči sťažovateľoviako voči fyzickej osobe, ale voči daňovému subjektu ako právnickej osobe.
Napokon ústavný súd ešte poznamenáva, že zo skutkového stavu uvedenéhov sťažnosti nevyplýva ani len náznakom akákoľvek možnosť porušenia práva sťažovateľana osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 ústavy, čl. 8 ods. 2 listiny a čl. 5 dohovoru, resp. jehopráva na spravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky podľa čl. 28listiny, a to či už v rámci výkonu opakovanej daňovej kontroly pracovníkmi miestnenepríslušného daňového úradu, alebo vydaním údajne nulitných právnych aktov.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2016