SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 254/2010-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010predbežne prerokoval sťažnosťzastúpeného advokátkou ⬛⬛⬛⬛ vo vecinamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikya práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdrozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 23 P 254/03 zo 4. decembra 2008 a rozsudkomKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 8 CoP 27/2009 z 27. februára 2009 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosťo d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2010doručená sťažnosť(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalejlen „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.23 P 254/03 zo 4. decembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len„krajský súd“) sp. zn. 8 CoP 27/2009 z 27. februára 2009.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že označenými rozhodnutiami mu súdyzakázali stretávať sa s maloletou dcérou, pričom vychádzali z jej vyjadrení, ako ajzo znaleckého posudku.
Podľa názoru sťažovateľa postupom znalkyne a súdu mu bola odňatá možnosť konaťpred súdom, čoho následkom bolo nespravodlivé rozhodnutie. V priebehu konania nemaltotiž možnosť zúčastniť sa znaleckého dokazovania, takže mu súdom bola odňatá možnosťkonať pred súdom, ako to má na mysli ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdnehoporiadku (ďalej aj „OSP“).
Na základe podnetu sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania Krajskáprokuratúra v Košiciach z poverenia generálneho prokurátora Slovenskej republikysťažovateľovi listom z 5. februára 2010 oznámila, že nezistila podmienky na podaniemimoriadneho dovolania, a podnet odložila.
Vzhľadom na to, že došlo k porušeniu jeho práv, sťažovateľ navrhol, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:
„Navrhujem, aby Ústavný súd vydal Nález, ktorým rozhodne, že rozsudok Okresného súdu Košice 2 č. 23P 254/03 zo dňa 04. 12. 2008 a rozsudok Krajského súdu Košice č. 8 CoP 27/2009 sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a že týmito rozhodnutiami bolo porušené moje základné právo - právo na spravodlivú súdnu, alebo inú ochranu. Navrhujem, aby Ústavný súd nariadil Okresnému súdu Košice 2 a Krajskému súdu Košice, aby vo veci konali a znova rozhodli v zmysle nálezu Ústavného súdu SR.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného právapodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím okresného súdusp. zn. 23 P 254/03 zo 4. decembra 2008 a rozhodnutím krajského súdu sp. zn.8 CoP 27/2009 z 27. februára 2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 26. marca 2009.
Ústavný súd považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že sťažovateľom namietanéporušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s rozhodnutiamiokresného súdu, ako aj krajského súdu bolo už predmetom skúmania v konaní vedenom podsp. zn. II. ÚS 209/09.
Podľa ustanovenia § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, aksa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol (prekážka res iudicata), okrem prípadov,v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienkykonania boli splnené.
Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľ mu v minulosti (9. apríla 2009)doručil podanie, ktoré sa týkalo toho istého konania, ktoré už posudzoval ústavný súd pripredbežnom prerokovaní sťažnosti, pričom uznesením č. k. II. ÚS 209/09-12 z 27. mája2009 sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci.
Ten istý nárok na ochranu ústavnosti uplatnil sťažovateľ aj v tomto konaní. Tvrdí,že boli porušené jeho práva zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovorurozhodnutím okresného súdu sp. zn. 23 P 254/03 zo 4. decembra 2008 a rozhodnutímkrajského súdu sp. zn. 8 CoP 27/2009 z 27. februára 2009.
Keďže v tejto veci sa sťažovateľ už predtým obrátil na ústavný súd a jeho sťažnosťuž bola predmetom skúmania pred ústavným súdom, ktorý už o nej rozhodol (v konanívedenom pod sp. zn. II. ÚS 209/09), nemal inú možnosť, ako jeho sťažnosť odmietnuťpodľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde pre jej neprípustnosť.
Okrem uvedeného sťažnosť bolo treba považovať už aj za oneskorene podanú.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatiasťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehotedvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým malo byť spôsobené namietanéporušenie základného práva.
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začína plynúť dňom, keďnadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým malo byť spôsobené namietané porušeniezákladného práva, t. j. v danom prípade od 26. marca 2009. Predmetná sťažnosť bolapodaná až 11. mája 2010, teda jednoznačne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenejzákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. mája 2010