znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 254/09-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. Ď., t. č. vo výkone väzby, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 94/09 z 1. apríla 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. Ď. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2009 doručená   sťažnosť   Ing.   P.   Ď.,   t.   č.   vo   výkone   väzby   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 94/09 z 1. apríla 2009.

V   podstatnej   časti   sťažnosti   sťažovateľ   uviedol,   že   ústavný   súd   odmietol   jeho sťažnosť   z   23.   februára   2009   podanú   ústavnému   súdu   jeho   právnym   zástupcom   ako oneskorene podanú. Podaním z uvedeného dňa sa však okrem iného domáhal aj toho, aby ústavný   súd   rozhodol   o   jeho   námietke   zaujatosti   voči   sudcovi   JUDr.   J.   M.,   ďalej   aby rozhodol o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby sp. zn. Tp 909/04 z 12. augusta 2004, a namietal aj postup Okresnej prokuratúry B. vo vzťahu k uzneseniu vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-892/1-OVK-2004 z 9. augusta 2004 o začatí trestného stíhania proti jeho osobe. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal aj na to, že v uvedených rozhodnutiach neboli vydané relevantné a konečné rozhodnutia, preto nemohla uplynúť lehota určená zákonom na podanie sťažnosti ústavnému súdu, v dôsledku čoho rozhodnutie tohto súdu bolo v rozpore so zákonom. Z týchto dôvodov navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. 4. 2009, sp. zn. I. ÚS 94/09, porušil právo Ing. P. Ď. podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. 4. 2009, sp. zn. I. ÚS 94/09 a vracia mu vec na nové konanie.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný súd zistil, že vo veci podania sťažovateľa z 19. februára 2009, ktoré bolo doplnené 23. februára 2009, rozhodol ústavný súd uznesením z 1. apríla 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 94/09 tak, že odmietol sťažnosť ako celok pre jej oneskorenosť.

Predmetnou   ústavnou   sťažnosťou   sťažovateľ   napáda   zákonnosť   a   ústavnosť rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 94/09.

Podľa   už   citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde   návrh   na   podanie preskúmania rozhodnutia ústavného súdu nie je možný, preto ani nebolo možné vyhovieť sťažnosti a preskúmavať napadnuté rozhodnutie ústavného súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, nepripadalo už do úvahy rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré uvádza vo svojej sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. c)   zákona   o   ústavnom   súde   tak,   ako   to   je   uvedené   vo   výrokovej   časti   tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2009