znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 254/08-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   septembra   2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa   prerokoval prijatú sťažnosť   M.   O.,   R.,   a A.   F.,   S.,   zastúpených   advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 188/97, a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Prešov   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9 C 188/97   p   o r   u š   i   l základné právo M. O. a A. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. M. O. finančné zadosťučinenie   n e p r i z n á v a.

3. A. F.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Prešov p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. M. O. a A. F.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 12 475 Sk (slovom   dvanásťtisícštyristosedemdesiatpäť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd Prešov   p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. januára 2008 doručená sťažnosť M. O., R. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), a A. F., S. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu len „sťažovateľky“), v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 188/97.

Zo sťažnosti vyplýva, že navrhovateľka R. Ž. sa žalobou z 30. mája 1997 domáhala voči   žalovanému   Ing.   J.   Ž.   určenia   neplatnosti   kúpnopredajnej   zmluvy.   Vec   bola   na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 9 C 188/97. Sťažovateľky sú z titulu právneho nástupníctva účastníčky tohto konania. Uviedli, že konanie nie je ani po viac ako desiatich rokoch   právoplatne   ukončené,   a   preto   sa   domnievajú,   že   v ňom   dochádza   k prieťahom v konaní.

O porušení   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k sťažovateľke v 1. rade rozhodol už ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 14/06 z 24. mája 2006. Ním vyslovil, že jej základné právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 188/97 bolo porušené. Okresnému súdu prikázal, aby v tomto konaní konal bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke v 1. rade priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 25 000 Sk a priznal jej tiež náhradu trov konania.

Podľa   názoru   sťažovateliek   však   aj   naďalej   dochádza   v označenom   konaní, ktorého   sú   účastníčkami,   k prieťahom,   a tým   k porušovaniu   ich   základného   práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Návrh na začatie konania podala už ich nebohá sestra ešte 30. mája 1997 a dosiaľ, po takmer desiatich rokoch a ôsmich mesiacoch, konanie nie je právoplatne skončené. Sťažovateľky sú presvedčené o tom, že konanie okresného súdu nesmeruje k odstráneniu ich právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale okresný   súd   svojím   postupom   a   rozhodnutiami   naopak   konanie   nedôvodne   predlžuje a odďaľuje   tým   poskytnutie   právnej   istoty rozhodnutej   veci   sťažovateľkám. V   postupe okresného súdu   sú   obdobia,   keď   nevykonával   žiadnu   aktivitu   smerujúcu   ku   skončeniu konania. Vzhľadom na dĺžku konania, aj obdobia nečinnosti dva až tri mesiace, ktoré by samé   osebe neprispeli   významne   k   neprimeranosti   dĺžky   konania,   vo svojom   súhrne spôsobili,   že   konanie   nie   je   dosiaľ   právoplatne   skončené. Vec   je   súčasťou   štandardnej agendy všeobecných súdov a podľa názoru sťažovateliek nie je právne ani skutkovo zložitá. Určité komplikácie a spomalenie postupu konania možno pričítať okolnosti, že pôvodná navrhovateľka   zomrela.   Vzhľadom   na   charakter   sporu   však   ani   táto   okolnosť nemôže ospravedlniť   čas,   v   priebehu   ktorého   okresný   súd   vo   veci   právoplatne   nerozhodol. Sťažovateľky   sa   nedomnievajú,   že   by   ony   alebo   ich   právna   predchodkyňa   prispeli k neprimeranej dĺžke konania.

Navrhli, aby ústavný súd v ich veci rozhodol týmto nálezom:„Právo sťažovateľky M. O. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu v Prešove vo veci sp. zn. 9 C 188/97 porušené.

Právo sťažovateľky A. F. na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods.   1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu v Prešove vo veci sp. zn. 9 C 188/97 porušené.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje,   aby   Okresný   súd   v Prešove   konal vo veci vedenej na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 9 C 188/97 bez prieťahov. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu v Prešove pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateliek.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   M.   O.   finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľke   A.   F.   finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke M. O. všetky trovy tohto konania. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke A. F. všetky trovy tohto konania.“

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   254/08-32   z   10.   júna   2008   prijal   sťažnosť vo vzťahu k sťažovateľke v 1. rade na ďalšie konanie pre obdobie po náleze ústavného súdu z 24. mája 2006 sp. zn. II. ÚS 14/06 a vo vzťahu k sťažovateľke v 2. rade jej sťažnosť na ďalšie konanie prijal ako celok.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda okresného súdu listom sp. zn. SprU 3003/08, 1 SprO 382/08 z 26. júna 2008, v ktorom uviedol:„Vo   veci   9   C   188/97   vec   napadla   2.6.1997   ešte   navrhovateľkou   –   právnou predchodkyňou   sťažovateľky   R.   Ž.,   ktorá   v priebehu   konania   pred   Okresným   súdom v Prešove bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Toto konanie prebiehalo pred OS Košice – okolie pod sp. zn. Nc 759/98 a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14. 8. 1999. Následne bola ustanovená sťažovateľka M. O. za opatrovateľku pozbavenej R. Ž. Vzhľadom na takto zmenenú procesnú situáciu bola vyzývaná opatrovníčka či trvá na podanej žalobe aj   naďalej.   Na   návrh   žalovanej   strany   do   konania   boli   pribratí   znalcovia   z odboru psychiatrie, ktorí sa mali vyjadriť či navrhovateľka v čase podpísania zmlúv v prospech žalovaného bola spôsobilá na právne úkony, teda žiadal súd zistiť stav k 2. júnu 1997. Po prvom znaleckom posudku bol do konania pribratý kontrolný znalec, ktorý mal za úlohu opakovane zistiť spôsobilosť na právne úkony u R. Ž. Znalecký posudok bol doručený súdu   5.   2.   2002   a následne   bolo   oznámené,   že   navrhovateľka   zastúpená   opatrovníčkou zomrela 10. 10. 2002. Po zistení okruhu dedičov boli títo vyzývaní či vstupujú do konania na strane žalobcu. Doručenie týchto odpovedí, z ktorých len niektorí dedičia vstúpili do konania,   bol   nariadený   termín   pojednávania,   na   ktorom   bolo   konanie   zastavené   pre nedostatok   procesných   podmienok.   V dôsledku   odvolania   vo   veci   bolo   rozhodnutie Okresného   súdu   v   Prešove   zrušené   uznesením   Krajského   súdu   v Prešove   2 Co 155/04 a vrátené   na   ďalšie   konanie.   V dôsledku   zmeny   zákonného   sudcu   bola   vec   pridelená novokonajúcej   sudkyni   dňom   1.   3.   2005   a následne   konanie   prerušené   na   dobu   do skončenia   dedičského   konania   1   D   1536/02   pred   Okresným   súdom   Košice   –   okolie. V dôsledku odvolania voči tomuto konaniu o prerušenie konania, bola vec predložená na Krajský súd v Prešove a uznesením z 8.6.2006 bolo rozhodnuté,   že sa zrušilo uznesenie Okresného   súdu   v Prešove   o prerušení   konania   a vec   bola   vrátená   na   ďalšie   konanie. Vo veci následne vykonala konajúca sudkyňa ďalšie úkony týkajúce sa výsluchu účastníkov konania,   ktorí   pristúpili   do   konania   a opakovane   prerušil   OS   v Prešove   konanie do právoplatného skončenia sporu o neplatnosť závete medzi dedičmi, ktoré prebiehalo pod sp. zn.   10   C   57/2006   pred   OS   Košice   II.   V dôsledku   odvolania   voči   tomuto   uzneseniu opakovane Krajský súd v Prešove zrušil uznesenie OS v Prešove uznesením 13 Co 30/2007 z 4. 12. 2007 a vrátil vec na ďalšie konanie.

Po   prokutných   úkonoch   vo   veci   týkajúce   sa   zistenia   stavu   dedičského   konania a stanoviska jednotlivých dedičov rozhodol Okresný súd v Prešove rozsudkom 9 C 188/97- 348 z 17. 3. 2008 tak, že žalobe vyhovel v celom rozsahu. Voči tomuto rozhodnutiu bolo podané   5.   5.   2008   odvolanie,   o ktorom   ešte   doteraz   nebolo   rozhodnuté.   Ako   vyplýva z obsahu spisu, išlo o zložitú vec predovšetkým po procesnej stránke vzhľadom na otázku spôsobilosti pôvodnej žalobkyni na právne úkony, ktorá sa zisťovala v čase podpisu kúpnej zmluvy   i v čase   podania   žaloby   na   súd   prostredníctvom   dvoch   znaleckých   posudkov. Po doriešení   okruhu   účastníkov,   po   zistení   kto   vstupuje   do   konania   namiesto   pôvodne označenej žalobkyni, vo veci bolo rozhodnuté.

V predmetnej veci máme za to, že nedošlo k zbytočným prieťahom pri prejednávaní vecí   9   C   188/97   a preto   navrhujem   vysloviť,   že   nedošlo   k porušeniu   ústavného   práva sťažovateľky M. O. a A. F. zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň oznamujem, že netrvám na ústnom prejednaní v predmetnej veci.“

Na základe žiadosti ústavného súdu uviedli sťažovateľky listom z 30. júna 2008, že takisto netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a súhlasia s tým, aby ústavný súd od ústneho pojednávania upustil.

3.   Ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu   sťažnosti,   k nej   pripojených   listín   a z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu okresného súdu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 188/97:

Konanie   začalo   na   základe   žaloby   navrhovateľky   R.   Ž.   2. júna   1997.   Jeho predmetom   bolo   určenie   neplatnosti   zmluvy   uzatvorenej   14.   januára   1997   medzi navrhovateľkou   ako   prevodkyňou   a odporcom   ako   nadobúdateľom   nehnuteľnosti (dvojizbového bytu v P.). Od podania návrhu sa prvé pojednávanie uskutočnilo 9. apríla 1998 (po troch nariadených pojednávaniach, ktoré sa neuskutočnili) a bolo odročené za účelom výsluchu navrhovateľky a zistenia jej zdravotného stavu. Dňa 11. septembra 1999 právna zástupkyňa navrhovateľky oznámila okresnému súdu, že navrhovateľka bola 8. júla 1998 pozbavená spôsobilosti na právne úkony a sťažovateľka v 1. rade bola ustanovená za opatrovníčku   navrhovateľky   (rozhodnutie   o pozbavení   spôsobilosti   na   právne   úkony nadobudlo   právoplatnosť   14. augusta   1999).   V nadväznosti   na   túto   skutočnosť   bolo pojednávanie,   ktoré   sa   uskutočnilo   3.   decembra   1998,   odročené   na   neurčito   za účelom oboznámenia sa so súdnym spisom týkajúcim sa pozbavenia spôsobilosti navrhovateľky na právne   úkony   (právny   zástupca   odporcu   spochybnil   spôsobilosť   navrhovateľky   podať žalobu) a pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 11. októbra 1998, bolo odročené na neurčito za účelom pribratia znalca z odboru psychiatrie na posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky v čase   uzavretia   zmlúv a v čase   podania   žaloby. Po   opakovaných   urgenciách   okresného súdu bol znalecký posudok doručený 21. decembra 2000 (podľa neho navrhovateľka už v čase uzavretia zmlúv trpela vážnymi poruchami duševného zdravia). Sťažovateľka v 1. rade   ako   opatrovníčka   navrhovateľky   opakovane   v novembri   2000   a v januári   2001 požadovala nariadenie pojednávania. Okresný súd v marci 2001 vyzval právneho zástupcu odporcu,   aby oznámil návrhy   na doplnenie   dokazovania. Dňa 4.   októbra   2001 odporca vyjadril   nesúhlas   so znaleckým   posudkom.   Okresný   súd   nariadil   v novembri   2001 vypracovanie   kontrolného   znaleckého   posudku,   ktorý   bol   doručený   okresnému   súdu   5. februára 2002. Pojednávania nariadené na 20. máj 2002 a 19. jún 2002 sa neuskutočnili pre ospravedlnenú neúčasť účastníkov konania.

Dňa   22.   októbra   2002   oznámila   sťažovateľka   v 1.   rade   ako   opatrovníčka navrhovateľky okresnému súdu, že navrhovateľka zomrela, a 21. novembra 2002 navrhla, aby okresný súd konanie zastavil. Okresný súd vyzval 16. júla 2003 právnu zástupkyňu pôvodnej navrhovateľky, aby oznámila, či jej podanie z 21. novembra 2002 je späťvzatím návrhu. Podaním z 11. augusta 2003 právna zástupkyňa pôvodnej navrhovateľky oznámila, že   označené   podanie   nie   je   späťvzatím   návrhu,   a navrhla   okresnému   súdu,   aby   konal na strane   žalobcov   s dedičmi   pôvodnej   navrhovateľky,   medzi   nimi   i so   sťažovateľkou v 1. rade   a sťažovateľkou   v 2.   rade.   Okresný   súd   v máji   2003   zistil   okruh   dedičov   po navrhovateľke, ktorými okrem sťažovateliek boli aj ďalší dedičia. Prípisom z 1. februára 2004 okresný súd vyzval dedičov, aby sa vyjadrili, či vstupujú do konania. Dňa 17. marca 2004 okresný súd konanie zastavil s odôvodnením, že podľa znaleckých posudkov bola žaloba   podaná   osobou,   ktorá   nebola   spôsobilá   na   právne   úkony.   Sťažovateľka   a ďalší dedičia sa proti tomuto uzneseniu odvolali. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2 Co 155/04-175 zo 16. augusta 2004 tak, že rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd od 28. októbra 2004 až do 3. novembra 2005 opakovane požadoval   zapožičanie   spisu,   keď   3. novembra   2005   uznesením   č.   k.   9   C   188/97-191 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka 22. novembra 2005 odvolanie. Po problémoch s doručovaním okresný súd   predložil   vec Krajskému   súdu   v Prešove   16.   februára   2006   za účelom   rozhodnutia o odvolaní.

V tom čase (29. decembra 2005) podala sťažovateľka v 1. rade sťažnosť ústavnému súdu,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods. 2   ústavy   a práva   na   prejednanie   svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 188/97. O tejto sťažnosti ústavný súd rozhodol nálezom č. k. II. ÚS 14/06-31 z 24. mája 2006, ktorým konštatoval, že k porušeniu označených práv sťažovateľky v 1. rade došlo, prikázal okresnému súdu, aby v konaní konal bez zbytočných prieťahov   a sťažovateľke   priznal   finančné   zadosťučinenie   25 000   Sk,   ako   aj   nárok   na náhradu trov konania.

Ďalší priebeh konania vo veci sp. zn. 9 C 188/97 pred okresným súdom bol takýto:

Krajský súd v Prešove o odvolaní sťažovateľky v 1. rade proti uzneseniu okresného súdu č. k. 9 C 188/97-191 z 3. novembra 2005 rozhodol uznesením sp. zn. 7 Co 31/06 z 8. júna 2006 tak, že napadnuté uznesenie zrušil s poukazom na to, že dôvod prerušenia konania nebol daný, pretože povaha veci pripúšťa, aby okresný súd pokračoval v konaní s predbežne známymi dedičmi po pôvodnej navrhovateľke bez jeho prerušenia. V septembri 2006 vyzval okresný súd účastníkov konania na podanie návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania, požiadal Slovenskú poštu o oznámenie adresy účastníka konania a nariadil termín pojednávania na 22. november 2006. Po doručení žiadosti žalovaného o odročenie tohto pojednávania, nariadil okresný súd 7. novembra 2006 nový termín pojednávania na 15. január 2007. Tohto pojednávania sa sťažovateľky nezúčastnili, ich právna zástupkyňa vopred   svoju   neúčasť   ospravedlnila   a požiadala o odročenie   pojednávania. Pojednávanie bolo odročené na 5. marec 2007. V priebehu februára 2007 okresný súd zabezpečil správu od súdnej komisárky a závet pôvodnej navrhovateľky. Právna zástupkyňa 2. marca 2007 požiadala   o odročenie   pojednávania,   ktorého   termín   bol   určený   na   5.   marec   2007. Pojednávanie bolo odročené na 18. apríl 2007. Sťažovateľky ani ich právna zástupkyňa sa tohto pojednávania nezúčastnili. Okresný súd uznesením č. k. 9 C 188/1997-265 z 19. apríla 2007   konanie   znova   prerušil,   a to   do   skončenia   konania   o neplatnosť   závetu   pôvodnej navrhovateľky, ktorým odkázala svoj majetok odporcovi v tomto konaní s odôvodnením, že v prípade,   ak   by   bola   žaloba   o neplatnosť   závetu   zamietnutá,   nebol   by   daný   naliehavý právny   záujem   sťažovateliek   na   požadovanom   určení.   Proti   tomuto   uzneseniu   podali sťažovateľky   odvolanie   z 22.   mája   2007.   Odvolací   súd   napadnuté   uznesenie   zrušil uznesením č. k. 13 Co 30/2007-273 z 25. októbra 2007 s poukazom na to, že okresný súd nesprávne   rozhodol,   ak   konanie   prerušil,   pretože   aj   v prípade,   ak   by   bola   žaloba o neplatnosť   závetu   zamietnutá,   bol   by   závet   neplatný   v tej   jeho   časti,   ktorou   boli opomenutí neopomenuteľní dedičia. Okresnému súdu bol spis vrátený 4. decembra 2007. Okresný súd nariadil pojednávanie na 30. január 2008, z účasti na ňom sa ospravedlnil právny zástupca odporcu a právna zástupkyňa sťažovateliek sa na pojednávanie dostavila. Pojednávanie   bolo   odročené   na   17.   marec   2008,   za   prítomnosti   právnej   zástupkyne sťažovateliek bol vyhlásený rozsudok č. k. 9 C 188/97-348, ktorým bolo žalobe vyhovené. Okresný súd následne na pojednávaní 23. apríla 2008 vyhlásil doplňujúci rozsudok týkajúci sa náhrady trov konania. Následne odporca 5. mája 2008 podal proti rozsudku odvolanie, o ktorom nebolo dosiaľ rozhodnuté.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods.   2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľky sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s odôvodnením, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 188/97 od jeho počiatku nekonal plynulo a konanie trvá celkovo už viac ako desať rokov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu   právnej neistoty, v ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria   považuje   ústavný   súd   aj   povahu   veci.   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Posúdením   namietaného konania vedeného   pred   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 9 C 188/97 podľa   prvého kritéria   ústavný súd vyhodnotil   (rovnako   ako vo veci   sp.   zn. II. ÚS 14/06),   že vec je najmä po   faktickej   stránke zložitá, keďže okresný   súd   sa   musí v priebehu   konania   vysporiadať   s otázkou   neplatnosti   právnych   úkonov   pôvodnej navrhovateľky   vykonaných   v čase   uzavretia   spornej   zmluvy,   ako   aj   jej   spôsobilosti   na podanie žaloby v predmetnej veci. Za týmto účelom bolo nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie a následne po smrti pôvodnej navrhovateľky upresňovať procesnými úkonmi okruh účastníkov konania, a to v závislosti na priebehu dedičského konania prebiehajúceho na   Okresnom   súde   Košice–okolie.   K zložitosti   veci   prispel   aj   väčší   počet   účastníkov konania a úmrtie pôvodnej navrhovateľky, v dôsledku ktorého sa menili účastníci konania (I.   ÚS   65/06).   Na   tomto   základe   ústavný   súd   konštatoval,   že   faktická   zložitosť   veci objektívne vplývala na doterajšiu dĺžku namietaného konania.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie oboch sťažovateliek v priebehu celého doterajšieho konania pred okresným súdom, pričom v období do 24. mája 2006 nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o podiele sťažovateľky v 2. rade na zbytočných prieťahoch. Odlišná je ale situácia vo vzťahu k obom sťažovateľkám pre obdobie po 24. máji 2006. Sťažovateľky síce reagovali patričným spôsobom na výzvy súdu, avšak nezúčastnili sa nariadených pojednávaní 15. januára 2007, 2. marca 2007 a 18. apríla 2007. Týmto svojím správaním spôsobili odročenie uvedených pojednávaní a tým prispeli k celkovej dĺžke konania.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu.

Pokiaľ ide o obdobie do 24. mája 2006 (rovnako ako vo veci sp. zn. II. ÚS 14/06) dospel ústavný súd k záveru, že táto časť konania pred okresným súdom je charakteristická takým postupom, ktorý je nevyhnutné považovať za prieťahy v konaní. Hoci plynulým bol priebeh   konania   v období   do   13.   októbra   1999,   keď   bol   do   konania   pribratý   znalec, v ďalšom   období   bola   už   podľa   názoru   ústavného   súdu   činnosť   okresného   súdu nedostatočne efektívna, keď mu najprv viac ako štyri mesiace trvalo, kým opravil pisársku chybu   v uznesení   o ustanovení   znalca,   a následne   bez   využitia   všetkých   možností poskytnutých   mu   Občianskym   súdnym   poriadkom   toleroval   znalcovi   takmer   polročné omeškanie   s predložením   znaleckého   posudku.   V ďalšom   období   však   už   k prieťahom v konaní   nedochádzalo,   keďže   zo   spisu   vyplýva,   že   okresný   súd   v primeranom   čase rozhodol   o priznaní znalečného,   doručoval   ho účastníkom   konania, následne ich   vyzval na predloženie   návrhov   na   doplnenie   dokazovania   a zabezpečil   v primeranom   čase vyhotovenie   kontrolného   znaleckého   posudku.   Nariadené   pojednávania   sa   neuskutočnili z dôvodu ospravedlnenej neúčasti účastníkov konania a ďalší priebeh objektívne ovplyvnila smrť   pôvodnej   navrhovateľky   a s tým   súvisiaca   potreba   zisťovať   okruh   jej   právnych nástupcov. Na druhej strane však aj nesprávne právne posúdenie veci v uznesení okresného súdu č. k. 9 C 188/97-168 zo 17. marca 2004, ktorým okresný súd zastavil konanie a ktoré odvolací   súd   zrušil   a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie,   treba   posúdiť   ako neefektívny postup okresného súdu.

Pokiaľ   ide   o obdobie   od   24.   mája 2006   do   rozhodnutia   okresného   súdu   vo   veci samej, teda o časový úsek 22 mesiacov, okresný súd vo veci nariadil spolu šesť termínov pojednávaní, zabezpečil potrebné listinné dôkazy a vo veci rozhodol. K celkovej dĺžke tohto úseku konania prispeli aj samotní účastníci, ktorí sa pojednávaní nezúčastňovali. Na druhej strane   je   však   aj   tento   časový   úsek   poznačený   následkami   nesprávneho   rozhodnutia okresného súdu uznesením č. k. 9 C 188/1997-265 z 19. apríla 2007 o prerušení konania, ktoré   muselo   byť   následne   odvolacím   súdom   zrušené.   Okresný   súd   nevykonal   navyše žiadne   opatrenia   na   zabezpečenie   účasti   účastníkov   a ich   zástupcov   na   pojednávaniach, ktorých   sa   nezúčastňovali,   a ich   správanie   sa   toleroval,   čím   prispel   k celkovej   dĺžke konania.

Ústavný   súd   s prihliadnutím   na   celkovú   dĺžku   konania   dospel   k záveru,   že v namietanom   konaní,   aj   napriek   skoršiemu   príkazu   ústavného   súdu   v náleze   č.   k. II. ÚS 14/06-31   z 24.   mája   2006,   aby   okresný   súd   konal   bez   zbytočných   prieťahov, k ďalším zbytočným prieťahom dochádzalo. Preto ústavný súd konštatoval, že v konaní vedenom   pred   okresným   súdom   došlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní,   a tým   aj k porušeniu základného práva oboch sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   ústavy   a k porušeniu   práva   na   prejednanie   ich   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   dohovoru,   a to   tak   v období   pred   skorším rozhodnutím ústavného súdu, ako aj po ňom.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

S ohľadom   na   skutočnosť,   že   okresný   súd   vo   veci   rozhodol   rozsudkom   č.   k. 9 C 188/97-348   zo   17.   marca   2008,   ústavný   súd   neprikázal   osobitným   výrokom   tohto nálezu okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Sťažovateľky žiadali, aby každej z nich bolo priznané finančné zadosťučinenie 150 000   Sk.   Dôvodili   tým,   že   v dôsledku   nečinnosti   okresného   súdu   sa   dlhodobo nachádzajú v stave právnej neistoty, ide o spor týkajúci sa ich sestry, ktorá bola pôvodnou navrhovateľkou v konaní, pričom žalovaným je ich brat, ktorý takto odďaľuje rozhodnutie vo veci. Samy sťažovateľky majú 73 a 69 rokov.

Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   nie je pre sťažovateľku v 2. rade dostatočným zadosťučinením, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že   vo   vzťahu   k nej   bolo   konanie   posudzované   ako   celok.   Ústavný   súd   preto   uznal   za dôvodné   priznať   jej   aj   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti a s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   jej   základného   práva,   ako   aj s ohľadom na spôsob postupu okresného súdu v jej veci a rovnako v jej prípade aj na celú dĺžku   konania,   považuje   za   primerané   v   sume   40 000   Sk.   Vo   vzťahu   k sťažovateľke v 1. rade je však situácie odlišná, pretože predmetom posudzovania ústavným súdom bolo iba obdobie konania od 24. mája 2006. Toto obdobie pritom nebolo poznačené významnými prieťahmi v konaní a k celkovej dĺžke konania prispela aj sťažovateľka v 1. rade. Ústavný súd vzal do úvahy navyše aj to, že už nálezom č. k. II. ÚS 14/06-31 z 24. mája 2006 bolo sťažovateľke v 1. rade v súvislosti s rovnakým konaním priznané finančné zadosťučinenie 25 000 Sk. Preto vo vzťahu k časovému úseku konania od 24. mája 2006 považuje ústavný súd   za   dostatočnú   satisfakciu   pre   sťažovateľku   v 1.   rade   samotné   konštatovanie   týmto nálezom, že k porušeniu ňou označených základných práv postupom okresného súdu došlo.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateliek,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. I. R. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 12 475 Sk spolu za dva úkony právnej pomoci vykonané v roku 2008 pri zastupovaní   dvoch   klientov   podľa   §   11   ods.   2   a   §   13   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 2-krát 5 082 Sk a DPH z tejto sumy 1 931 Sk a 2-krát 190 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. septembra 2008