znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 254/03-19

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 17.   decembra 2003   predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   P.   P.,   bytom   Ž.,   zastúpeného   komerčným právnikom JUDr. I. M., Ž., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 48 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 ods. 7 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. P. P. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. mája 2003 doručené podanie JUDr. P. P. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom Ž., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. I. M., Ž., označené ako „návrh v zmysle čl. 130 ods. 1 písm. f) Ústavy SR na začatie konania v zmysle čl. 127 Ústavy SR“.

Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním napáda označené uznesenie Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   zo   6.   apríla   1999,   ktorým   bol   udelený   súhlas   „k   použitiu informačno-technických prostriedkov súvisiacich s odpočúvaním telefónnej stanice (staníc) používanej sťažovateľom“.   Vzhľadom   na skutočnosť,   že podľa   sťažovateľa ale nedošlo k splneniu   zákonných   podmienok   použitia   týchto   prostriedkov,   predstavuje   označené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 48 ods. 1, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 ods. 2 ústavy, čl. 8 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 2 ods. 7 Protokolu č. 7 k dohovoru.

V dôsledku toho sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd označené uznesenie Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   zrušil,   prikázal   mu   vo   veci   znovu   konať   a takisto   vyplatiť požadované finančné zadosťučinenie.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na overenie dôvodnosti   tvrdení sťažovateľa obsiahnutých v jeho sťažnosti   (a pre potreby   jej   predbežného   prerokovania)   ústavný   súd   nariadil   na   9.   december   2003 informatívny výsluch predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici, v ktorom sa zameral predovšetkým na zistenie, ktorý štátny orgán a na základe akého zákonného ustanovenia požiadal o udelenie súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov a na aké dlhé obdobie bol tento súhlas udelený. Z jeho záverov potom vyplynulo, že o udelenie súhlasu na použitie   informačno-technických   prostriedkov   požiadal   Krajský   súd   v Banskej   Bystrici orgán na to zákonom zmocnený a s poukazom na zákonné dôvody (§ 36 a § 37 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 171/1993   Z.   z.   o Policajnom   zbore   v znení neskorších   predpisov),   že   doba   udelenia   súhlasu   na   ich   použitie   takisto   neprekročila zákonom stanovené lehoty.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv a slobôd podľa ústavy alebo medzinárodnej zmluvy v dôsledku nezákonného postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici   pri   udelení   súhlasu   na   použitie   informačno-technických   prostriedkov   a keďže závery z informatívneho výsluchu predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici možnosť jeho nezákonného postupu nesignalizovali, bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2003