SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 253/2016-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mudrákom,Advokátska kancelária, Vajnorská 100/A, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jehozákladných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,základných práv podľa čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 25Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach uznesením Štátnej komisie prevoľby a kontrolu financovania politických strán č. 6/7/1 z 9. decembra 2015, uznesenímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Svr 1/2015 z 22. decembra 2015 a listomMinisterstva vnútra Slovenskej republiky č. SVS-OVR2-2015/031256 zo 6. novembra 2015,ako aj porušenia jeho základného práva podľa čl. 30 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,základného práva podľa čl. 21 Listiny základných práv a slobôd a porušenia čl. 12 ods. 1a čl. 74 Ústavy Slovenskej republiky uskutočnením volieb do Národnej rady Slovenskejrepubliky dňa 5. marca 2016, ako aj vo veci návrhu na vyslovenie nesúladu zákonač. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 21 Listiny základných práv a slobôd a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), doplnenápodaním doručeným ústavnému súdu 29. februára 2016, vo veci namietaného porušeniajeho základných práv podľa čl. 30 ods. 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd(ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politickýchprávach (ďalej len „pakt“) uznesením Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovaniapolitických strán (ďalej len „komisia“) č. 6/7/1 z 9. decembra 2015 (ďalej aj „uzneseniekomisie“), uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)sp. zn. 7 Svr 1/2015 z 22. decembra 2015 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“) a listomMinisterstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) č. SVS-OVR2-2015/031256 zo 6. novembra 2015 (ďalej aj „list ministerstva“), ako aj porušenia jehozákladného práva podľa čl. 30 ods. 3 ústavy, základného práva podľa čl. 21 listinya porušenia čl. 12 ods. 1 a čl. 74 ústavy uskutočnením volieb do Národnej rady Slovenskejrepubliky (ďalej len „národná rada“) dňa 5. marca 2016, ako aj vo veci návrhu navyslovenie nesúladu zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného právaa o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono voľbách“) s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy a s čl. 21 listiny.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že ministerstvo listom odpovedalosťažovateľovi na jeho žiadosť z 29. októbra 2015 o registráciu jeho osoby ako kandidáta prevoľby do národnej rady uskutočnené dňa 5. marca 2016. Ministerstvo v liste uviedlo, žesubjektmi oprávnenými podať kandidátnu listinu do volieb do národnej rady sú politickéstrany alebo politické hnutia a koalície politických strán. Ministerstvo konštatovalo, žesťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí medzi aktívne legitimované subjekty na podaniekandidátnej listiny pre voľby do národnej rady.
2.1 Následne komisia na svojom zasadnutí dňa 9. decembra 2015 prijala uzneseniev nadväznosti na podanie sťažovateľa z 5. decembra 2015 označené ako„kandidátna listina pre voľby poslancov národnej rady v roku 2016“, v ktorom sa sťažovateľ domáhalzaregistrovania jeho osoby ako kandidáta pre voľby do národnej rady uskutočnené 5. marca2016. Komisia v uznesení konštatovala, že kandidátnu listinu podal subjekt (t. j.sťažovateľ), ktorý nie je v zmysle § 50 ods. 1 a 2 zákona o voľbách oprávnený podaťkandidátnu listinu pre voľby do národnej rady, a preto v sťažovateľovom prípade nejdeo kandidátnu listinu.
2.2 Nakoniec najvyšší súd uznesením zastavil konanie o návrhu sťažovateľaz 18. decembra 2015 na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listinysťažovateľa pre voľby do národnej rady uskutočnené dňa 5. marca 2016. Najvyšší súdv uznesení uviedol, že právomoc o podanom návrhu nie je v zmysle § 250za Občianskehosúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) daná, keďže návrh sťažovateľa sa netýka kandidátnejlistiny podľa § 50 zákona o voľbách, keďže kandidátnu listinu nepodala politická strana,politické hnutie alebo koalícia politických strán a hnutí. Zároveň najvyšší súd doplnil, žesťažovateľ nie je ani aktívne legitimovanou osobou podľa § 250za OSP na podanie návrhuvo veciach registrácie kandidátnych listín.
3. Podľa sťažovateľa ústava jednoznačne určuje, že oprávnený kandidovaťvo voľbách poslancov do národnej rady je občan, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Rovnaké podmienky ustanovujezákon o voľbách. Ústava podľa sťažovateľa obsahuje splnomocnenie, že podrobnostio voľbách ustanovuje zákon. Tento však nesmie podľa presvedčenia sťažovateľa ísť takďaleko, že ustanoví ďalšie podmienky alebo obmedzenia volebného práva. Zákon môžeupraviť podľa mienky sťažovateľa iba technické otázky týkajúce sa volieb, napr. volebnéokrsky a miestnosti a pod. Takýmto obmedzením a porušením ústavného práva sťažovateľaje podľa jeho slov protiústavný zákaz pre občanov kandidovať vo voľbách a umožneniekandidovať iba politickým stranám.
3.1 Podľa sťažovateľa zákon o voľbách ustanovuje zjavne protiústavnú podmienku,že kandidovať na poslanca národnej rady môžu občania iba prostredníctvom kandidátnejlistiny politickej strany alebo politického hnutia. Sťažovateľ na tomto mieste prezentujenázor, že nepriame voľby sú v rozpore s ústavou. Voliči sú nútení odovzdať hlas svojimkandidátom nepriamo, prostredníctvom politických strán, ktoré jediné môžu kandidovať.Podľa mienky sťažovateľa tieto umelé právnické osoby súkromného práva v rozpores ústavou tvoria medzistupeň medzi voličom a poslancom národnej rady a porušujú právosťažovateľa na priame volebné právo.
3.2 Sťažovateľ namieta spôsob prideľovania mandátov zvoleným poslancomnárodnej rady. Podľa sťažovateľa je v rozpore s ústavou právna úprava 5 % volebnéhocenzu pre zvolenie politickej strany alebo politického hnutia do národnej rady. Podľapresvedčenia sťažovateľa pri zrušení 5 % cenzu a rešpektovaní princípu rovnosti všetkýchobčanov mohol vo voľbách do národnej rady v marci 2016 získať dostatočný počet hlasovna získanie mandátu poslanca. Volebný cenzus podľa názoru sťažovateľa porušuje jehoprávo na rovné volebné právo, keď je menšinový volebný hlas sťažovateľa a jehopotenciálnych voličov utlačovaný pod plášťom fiktívnej politickej stability.
3.3 Medzi ďalšie námietky sťažovateľa patrí tvrdenie, že je v rozpore s ústavouprenos hlasov medzi kandidátmi tej istej politickej strany. Ako sťažovateľ uviedol,na kandidátnej listine politickej strany kandiduje spoločne a nerozdielne viacero fyzickýchosôb. V rámci kandidátnej listiny dochádza podľa názoru sťažovateľa k protiústavnémupresunu prebytočných preferenčných hlasov. Prenos hlasov porušuje podľa sťažovateľa jehoprávo na rovnosť, keďže neúspešní kandidáti získajú v rozpore so zásadou rovnosti hlasyodovzdané iným kandidátom (hoc z tej istej kandidátnej listiny). Dôsledkom takéhoto stavupodľa názoru sťažovateľa je, že poslancami národnej rady sa stávajú úplne iné osoby akotie, ktorým voliči odovzdali svoj hlas v rámci preferenčných hlasov.
3.4 Ďalším cieľom sťažovateľovej argumentácie je oblasť financovania politickýchstrán. Podľa vyjadrenia sťažovateľa jedným zo základných predpokladov pre rovnosť právavoliť a byť volený je rovnosť financovania politickej činnosti. Podľa sťažovateľovhopresvedčenia štátny príspevok pre už etablované politické strany priamo obmedzuje voľnúpolitickú súťaž a bráni vstupu nových politických síl. Štátne financovanie politických stránpodľa sťažovateľa všade vo svete prispelo k tomu, že na politickej scéne pôsobí iba párpolitických strán, čím sa vytvoril monopol.
3.5 K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ uviedol, že najvyšší súdnesprávne skutkovo a právne vec kvalifikoval. Sťažovateľ mal záujem vo voľbách naposlanca národnej rady kandidovať ako fyzická osoba a návrh na registráciu nepodávalpodľa § 250za OSP ako politická strana alebo politické hnutie, ale ako fyzická osoba.Z celého uznesenia najvyššieho súdu a jeho odôvodnenia podľa sťažovateľa jednoznačnevyplýva, že najvyšší súd si je veľmi dobre vedomý, že sťažovateľ kandidoval ako fyzickáosoba, a nie ako politická strana. V rozpore s týmto faktom subsumoval najvyšší súd podľanázoru sťažovateľa jeho žalobný návrh pod § 250za OSP, hoci sám konštatuje, že totoustanovenie sa týka iba politických strán alebo hnutí. Podľa sťažovateľa najvyšší súd opäťhrubo pochybil a nesprávne procesne postupoval. Ak najvyšší súd dospel k záveru, že nie jevecne príslušný na prerokovanie a rozhodnutie veci, mal podľa sťažovateľa vec postúpiťinému príslušnému súdu alebo orgánu. V opačnom prípade mal vec sám prerokovaťa rozhodnúť.
3.6 Podľa sťažovateľa orgány verejnej moci ho tým, že mu neumožnili kandidovaťvo voľbách do národnej rady v marci 2016, hlboko ponížili, hlboko zasiahli do jeho ľudskejdôstojnosti tým, že z neho urobili v očiach jeho okolia druhotriedneho občana, bláznaa rojka, či dokonca otroka, ktorý nemá žiadne práva.
4. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd pozastavil účinnosť zákona o voľbách,a následne navrhuje vydať tento nález:
„I. Základné právo sťažovateľa na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 4 Ústavy SR a čl. 21 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd) a na vstup do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok (čl. 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach) bolo porušené:
1) Uznesením... č.6/7/1 zo dňa [9].12.2015, ktorým ŠKV odmietla zaregistrovať kandidátnu listinu sťažovateľa vo voľbách poslancov do Národnej rady SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016,
2) Uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 7Svr/1/2015 zo dňa 22.12.2015 o zastavení konania, predsedníčka senátu: JUDr. Zdenka Reisenauerová,
3) Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, list č. SVS-OVR2-2015/031256 zo dňa 6.11.2015, ktorým MV SR odmietlo kandidatúru sťažovateľa a jeho žiadosť zo dňa 29.10.2015 o jeho registráciu pre voľby poslancov NR SR vr. 2016 ako fyzickú osobu, slobodného a nezávislého kandidáta, uchádzajúceho sa o priazeň voličov mimo systému politických strán
II. Uznesenie... č.6/7/1 zo dňa [9].12.2015, ktorým ŠKV odmietla zaregistrovať kandidátnu listinu sťažovateľa vo voľbách poslancov do Národnej rady SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016, sa zrušuje.
III. Základné právo sťažovateľa na priame a rovné volebné právo (čl. 30 ods. 3 a čl. 74 Ústavy SR a čl. 21 Listiny základných práv a slobôd) a právo na rovnosť všetkých ľudí (čl. 12 ods. 1 Ústavy SR), je porušené uskutočnením volieb poslancov do Národnej rady SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016 podľa protiústavného zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nesk. predpisov.
IV. 1) Vyplácanie príspevkov politickým stranám a politickým hnutiam zo štátneho rozpočtu na ich činnosť a za volebný výsledok; 2) prerozdeľovanie získaných voličských hlasov medzi rôznymi kandidátmi na poslanca NR SR z tej istej kandidátnej listiny; 3) nezohľadnenie volebných hlasov odovzdaných sťažovateľovi a iným kandidátom, ktorí získali menej ako 5% platných hlasov; porušujú právo sťažovateľa na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a na vstup do verejných služieb svojej krajiny za rovnakých podmienok (čl. 30 ods. 3 a 4 Ústavy SR a čl. 21 Listiny základných práv a slobôd), právo na priame a rovné volebné právo (čl. 30 ods. 3 a čl. 74 Ústavy SR a čl. 21 Listiny základných práv a slobôd), právo na rovnosť všetkých ľudí (čl. 12 ods. 1 Ústavy SR) a sú v rozpore s čl. 29 ods. 4 Ústavy SR
V. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR) bolo porušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. k. 7Svr/1/2015 zo dňa 22.12.2015 o zastavení konania, predsedníčka senátu: JUDr. Zdenka Reisenauerová. VI. Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Svr/1/2015 zo dňa 22.12.2015 o zastavení konania, sa zrušuje a Ústavný súd SR vydáva rozhodnutie o zaregistrovaní kandidátnej listiny ⬛⬛⬛⬛ (...), trvale bytom: ⬛⬛⬛⬛ ako kandidáta na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pre voľby poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať dňa 5. marca 2016.
alternatívne Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 7Svr/1/2015 zo dňa 22.12.2015 o zastavení konania, sa zrušuje a Ústavný súd SR vracia vec Najvyššiemu súdu na rozhodnutie s tým, že:
1) Najvyšší súd SR je príslušný súd na prejednanie a rozhodnutie o návrhu sťažovateľa na zaregistrovanie jeho kandidátnej listiny pre voľby poslancov do NR SR,
2) Sťažovateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zaregistrovanie kandidátnej listiny pre voľby poslancov do NR SR, ktoré sa budú konať dňa 5.3.2016.
3) Sťažovateľ má právo kandidovať vo voľbách do NR SR, ktoré sa budú konať dňa 5. marca 2016.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tentozákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorýchprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísanénáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako ajnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuťuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý jezjavne neopodstatnený.
III.
K namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľa uznesením komisie, uznesením najvyššieho súdu, listom ministerstva a uskutočnením volieb do národnej rady 5. marca 2016
6. Sťažovateľove námietky smerujú proti priebehu a procesu registrácie sťažovateľaako kandidáta pre voľby do národnej rady uskutočnené dňa 5. marca 2016, ako aj protisamotným voľbám.
7. Ústavný súd musí najskôr odpovedať na otázku, v akom právnom režime (typekonania) bude sťažnosť posudzovať.
7.1 Najprv ústavný súd uvádza, že vzniká špeciálna právna situácia z hľadiska časupodania sťažnosti. Po voľbách posudzuje ústavný súd voľby v inej formácii, než posudzujesťažnosti podľa čl. 127 ústavy, t. j. v pléne, a na základe iných aktívne legitimovanýchsubjektov v režime volebnej sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy. Jedinečnosť, silnádemokratickosť volieb v podstate znemožňuje do nich zasiahnuť ústavnou sťažnosťou poich skončení. Ústavná sťažnosť je na rozdiel od tradičných zdola budovaných opravnýchprostriedkov skonštruovaná dodatočne (zhora), aby pokryla rozhodnutia a zásahy verejnejmoci v ich rozmanitosti. Táto univerzálnosť ústavnej sťažnosti spolu s dvojmesačnoulehotou nevytvára problémy pri aplikácii na bežné rozhodovacie procesy verejnej moci, alevolebný proces so svojím presne stanoveným časovým rytmom sa tomuto vymyká. Preto,aby sa mohli zohľadniť výsledky preskúmania ústavnosti rozhodnutia najvyššieho súdupodľa § 250za OSP, musí ústavnú sťažnosť podať aktívne legitimovaný subjektv rozumnom čase pred konaním volieb.
7.2 Z uvedeného vyplýva, že keďže sťažovateľ nebol kandidátom vo voľbách a podalproti uzneseniu najvyššieho súdu aj proti uskutočneniu volieb do národnej rady (z dôvodu,že sa ich nebude môcť zúčastniť, t. j. sťažovateľ v čase podania sťažnosti brojí protivoľbám, ktoré sa v tom čase ešte len mali uskutočniť) sťažnosť pred konaním volieb dňa5. marca 2016, nemôže byť jeho sťažnosť posudzovaná ako sťažnosť volebná podľa čl. 129ods. 2 ústavy v spojení s § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde, ale musí byť ústavnýmsúdom posudzovaná ako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy.
7.3 To zároveň znamená, že nie je možné preskúmať zákonnosť a ústavnosťsamotného priebehu volieb do národnej rady uskutočnených dňa 5. marca 2016, keďže napodanie takejto sťažnosti nie je sťažovateľ aktívne legitimovaný podľa § 59 a nasl. zákonao ústavnom súde a ústavný súd neposudzuje zákonnosť a ústavnosť volieb prostredníctvomústavnej sťažnosti v konaní podľa čl. 127 ústavy. V tejto časti (namietané porušenie právsťažovateľa uskutočnením volieb do národnej rady 5. marca 2016) preto sťažnosťsťažovateľa odmieta ako podanú zjavne neoprávnenou osobou a pre nedostatok právomociústavného súdu.
7.4 Ústavný súd nad rámec uvedeného pripomína, že každé konanie možno začať lenako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nichnemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe jehovlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich pretokoncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámcia ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom (porov. I. ÚS 483/2015,II. ÚS 66/01 alebo II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07).
8. K samotnému postupu orgánov verejnej moci (nezaregistrovaniu sťažovateľa akokandidáta pre voľby do národnej rady), proti ktorým sťažnosť smeruje (komisia,ministerstvo, najvyšší súd), ústavný súd konštatuje, že postup týchto orgánov verejnej mocibol súladný so zákonom o voľbách a s ústavou, listinou i paktom.
8.1 Tradícia pomerného volebného systému uplatňovaného pri voľbách do národnejrady v zmysle zákona o voľbách siaha k počiatkom vzniku Slovenskej republiky. Od prvýchvolieb do národnej rady uskutočnených v roku 1994 až po voľby do národnej radyuskutočnených 5. marca 2016 sa v každých voľbách do národnej rady uplatňoval na základevolebných zákonov výlučne pomerný volebný systém založený na kandidatúre politickýchstrán a politických hnutí (ktoré predkladali kandidačné listiny), a nie na kandidatúrejednotlivcov.
8.2 Pokiaľ orgány verejnej moci nezaregistrovali sťažovateľa ako kandidáta prevoľby do národnej rady v marci 2016 z dôvodu, že nie je aktívne legitimovaným subjektomna podanie kandidačnej listiny v zmysle zákona o voľbách, rozhodli tak v súladeso zákonom o voľbách i ústavou. Rovnako následné uznesenie najvyššieho súdu o zastaveníkonania z dôvodov už uvedených a výklad a aplikácia § 250za OSP zo strany najvyššiehosúdu sú vzhľadom na skutkový a právny stav v sťažovateľovej veci ústavne bezchybné.
8.3 Ústavný súd vzhľadom na uvedené odmietol sťažnosť v časti namietanéhoporušenia ústavných práv sťažovateľa uznesením komisie, uznesením najvyššieho súdua listom ministerstva podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
K návrhu na vyslovenie nesúladu zákona o voľbách s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy a s čl. 21 listiny
9. Podľa čl. 130 ústavy ods. 1 ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd,
e) generálny prokurátor,
f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisovpodľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva,
g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1,ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva azákladné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republikaratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
h) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126ods. 2,
i) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a,
j) každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úraduSlovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.
Podľa § 18 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd začne konanie, ak návrh podá
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,
e) generálny prokurátor Slovenskej republiky,
f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisovpodľa čl. 125 ods. 1 ústavy týkajúcich sa výkonu súdnictva,
g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1ústavy, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudsképráva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republikaratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127aústavy.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak osoby uvedené v § 18 ods. 1 písm. a)až g) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnympredpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, môžu podať Ústavnémusúdu návrh na začatie konania.
9.1 V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sa sťažovateľ domáhalv rámci petitu sťažnosti podanej v súlade s čl. 127 ústavy (pre namietané porušenie svojichzákladných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcichz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom) aj vyslovenia nesúladu zákona o voľbách s čl. 12 ods. 1, čl. 29ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4 a čl. 74 ústavy a s čl. 21 listiny, nejde o návrh na začatie konaniao súlade právnych predpisov, pretože sťažovateľ ako fyzická osoba nepatrí do okruhu osôboprávnených na podanie takého návrhu podľa čl. 130 ods. 1 ústavy a § 18 ods. 1 písm. a) ažg) zákona o ústavnom súde (rovnaké závery porov. aj v I. ÚS 414/2010, IV. ÚS 11/04,IV. ÚS 199/07). Rovnako ústavný súd nie je oprávnený v rámci konania o sťažnostiachfyzických osôb a právnických osôb rozhodovať o súlade právnych predpisov [porov. čl. 127ústavy a § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde, resp. čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy a § 37a nasl. zákona o ústavnom súde].
9.2 Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť v časti smerujúcejk vysloveniu nesúladu zákona o voľbách s čl. 12 ods. 1, čl. 29 ods. 4, čl. 30 ods. 3 a 4a čl. 74 ústavy a s čl. 21 listiny ako návrh podaný zjavne neoprávnenou osobou v spojenís nedostatkom právomoci senátu ústavného súdu na prerokovanie návrhu na začatie konaniao súlade právnych predpisov.
9.3 Ako obiter dictum ústavný súd dopĺňa, že v rámci ústavného poriadku Slovenskejrepubliky platí prezumpcia ústavnosti všeobecne záväzných právnych predpisov, čo platí ajpre zákon o voľbách. V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy vychádza ústavný súdz prezumpcie ústavnosti zákonov a podzákonných právnych predpisov (porov.III. ÚS 262/04). Otázka súladu sťažovateľom označených právnych noriem v rámcivolebného zákona s ústavou by mohla byť predmetom konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)ústavy iba v prípade kvalifikovaného návrhu podaného aktívne legitimovaným subjektom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2016