znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 253/2012-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júla 2012 predbežne prerokoval   sťažnosť   Ing.   F.   L.,   B.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   S.   J.,   B., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 22 Cb 277/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. L.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. júna 2012 doručená sťažnosť Ing. F. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods.   1   a   čl.   13   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 22 Cb 277/2011. Sťažnosť bola odovzdaná poštovú prepravu 18. júna 2012.Zo   sťažnosti   a z   pripojených   listinných   dôkazov   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal 17. septembra 2007 okresnému súdu žalobu o určenie porušenia práva na príslušný súd, zákonného   sudcu   a   účinný   prostriedok   nápravy.   Žaloba   bola   vedená   pod   sp.   zn. 19 C 67/2007 a pridelená bola zákonnej sudkyni JUDr. K. F. Prípisom okresného súdu sp. zn.   42   Cb   176/2007   z   1.   októbra   2007   podpísaným   sudkyňou   JUDr. M.   Š.   bolo sťažovateľovi oznámené, že vec bude postúpená Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne príslušnému.   Podaním   z   9.   novembra   2007   uplatnil   sťažovateľ   proti   postúpeniu   veci námietky. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31 Cb 33/2007-42 z 2. novembra 2007 bol sťažovateľ   vyzvaný na   opravu   a   doplnenie   žaloby. Sťažovateľ   výzve   vyhovel   podaním z 23. novembra 2007 a predpokladá, že jeho námietke proti postúpeniu veci Okresnému súdu Nitra z 9. novembra 2007 bolo pravdepodobne vyhovené a asi Najvyšší súd Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   vec   prikázal   späť   okresnému   súdu,   hoci   príslušné uznesenie mu nikdy nebolo doručené. Sťažovateľ o existencii takéhoto uznesenia usúdil len z okolnosti, že vo veci náhle začal konať opäť okresný súd, a to pod sp. zn. 42 Cb 127/2008. Uznesením okresného súdu sp. zn. 42 Cb 127/2008 z 26. augusta 2008 bolo konanie pre údajné nezaplatenie súdneho poplatku v plnej výške zastavené, avšak uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Cob 287/2008-77 z 29. júla 2009 bolo uznesenie okresného súdu   o zastavení   konania zrušené s   tým,   že podaná   žaloba nie je obchodnou,   ale   občianskoprávnou   vecou,   a preto   súdny   poplatok   vo   výške   uhradenej žalobcom   postačoval.   Sťažovateľ   podaním   z 9. septembra   2009   (v   reakcii   na   výzvu okresného súdu zo 14. augusta 2009, aby doplnil presný, určitý a najmä vykonateľný petit žaloby) požiadal o vydanie rozsudku, ktorým by sa jednak určilo, že „žalovaný znemožnil, aby žalobca v prekluzívnej trojmesačnej lehote odo dňa konania valného zhromaždenia podal   návrh   na   súd   na   určenie   neplatnosti   uznesení   podľa   zápisnice   z   valného zhromaždenia B., spol. s r. o., zo dňa 28. 11. 2000, ktorými bolo zmenené sídlo spoločnosti B., spol. s r. o. Tým žalovaný žalobcovi znemožnil použiť jediný účinný opravný prostriedok na   určenie   neplatnosti   týchto   nezákonných   uznesení   žalovaného.   Žalovaný   nezákonnou zmenou   svojho   sídla   zapríčinil   nezákonnú   zmenu   všeobecného   súdu   žalovaného.   Týmto postupom v súdnych konaniach o návrhoch žalobcu voči žalovanému žalovaný poškodil žalobcu   v práve   na   konanie   pred   príslušným   súdom   a   zákonným   sudcom“,   ale tiež,   že „zmena sídla žalobcu na základe uznesenia spoločnosti B., spol. s r. o., vtedy so sídlom podľa výpisu z obchodného registra na adrese N. III/6, B., IČO spoločnosti: (...), uvedená v zápisnici z Valného zhromaždenia spoločnosti B., spol. s r.o., konaného dňa 28. 11. 2000 o texte:

Uznesenie: Valné zhromaždenie spoločnosti súhlasí so zmenou sídla spoločnosti a schválilo nové sídlo spoločnosti na adrese C. 4, N.

a Uznesenie: Valné zhromaždenie spoločnosti súhlasí so zmenou spoločenskej zmluvy o zmene sídla spoločnosti a schvaľuje Dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve v nasledovnom znení: Dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve o založení spoločnosti s ručením obmedzeným B., spol. s r. o., v znení dodatku č. 1 zo dňa 11. 3. 1998

Článok 3 – Sídlo spoločnosti – doterajšie znenie článku sa ruší a nahradzuje sa novým znením:

Sídlom spoločnosti je: C. 4, N. Ostatné ustanovenia spoločenskej zmluvy ostávajú nezmenené nenastala.“.

Sťažovateľom požadované znenie petitu žaloby bolo uznesením z 12. októbra 2009 odmietnuté s tým, že nejde ani o žalobu o splnenie povinnosti, ale ani o určovaciu žalobu a vo vzťahu k druhej časti petitu podľa názoru okresného súdu nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania. Uznesením krajského súdu č. k. 1 Cob 21/2010-100 z 30. septembra 2010   bolo   uznesenie   okresného   súdu   potvrdené.   Na   základe   dovolania   sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu   sp.   zn. 2 Obdo 8/2011 z 13. októbra   2011 boli uznesenia krajského súdu č. k. 1 Cob 21/2010-100 z 30. septembra 2010 a okresného súdu č. k. 42 Cb 127/2008-84 z 12. októbra 2009 zrušené a vec vrátená okresnému súdu. Podľa názoru najvyššieho   súdu   údajná   nevykonateľnosť   žalobného   petitu   nemohla   byť   dôvodom na odmietnutie žaloby sťažovateľa, pretože takáto námietka sa rieši meritórnym výrokom, a nie procesným rozhodnutím. Z nedostatkov žaloby spočívajúcich v jej nesprávnosti alebo neúplnosti nemožno vyvodzovať neexistenciu naliehavého právneho záujmu a v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorej procesným dôsledkom po vykonanom   dokazovaní môže   byť len zamietnutie   žaloby.   S   prihliadnutím   na obsah dovolania bolo potrebné osobitne sa zaoberať otázkou, či konanie nebolo zaťažené vadou podľa ustanovenia § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovateľ v dovolaní poukázal   na   to,   že   vec   bola   pôvodne   vedená   pod   sp.   zn.   19   C   67/2007   a   pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. K. F., neskôr bola vec zapísaná do oddelenia Cb a pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. M. Š., ktorá spis postúpila Okresnému súdu Nitra ako súdu miestne príslušnému. Po nesúhlase s postúpením spisu a jeho predložení Krajskému súdu v Nitre tento rozhodol, že miestne príslušný je okresný súd a vec bola opätovne pridelená sudkyni   JUDr.   M.   Š.   Podľa   sťažovateľa   bola   vec   z   uvedeného   dôvodu   rozhodnutá vylúčenou   sudkyňou,   keďže   podľa   jeho   názoru   nie   je   obchodnou   vecou,   ale   civilno-právnou. Podľa názoru najvyššieho súdu v danej veci rozhodol sudca určený rozvrhom práce   na   obchodno-právnom   úseku   náhodným   výberom   po odstránení   pochybnosti o miestnej príslušnosti, a preto vychádzajúc z uvedeného konania nie je zaťažené procesnou vadou   v   zmysle   ustanovenia   §   237   písm.   g)   Občianskeho   súdneho   poriadku   z   dôvodu rozhodovania nezákonného sudcu.

Následne okresný súd na pojednávaní konanom 19. apríla 2012 (už pod zmenenou sp.   zn.   22   Cb   277/2011)   rozhodol   uznesením,   že   pripúšťa   zmenu   petitu   vyplývajúcu z podania sťažovateľa z 9. septembra 2009, a to pokiaľ ide o prvé určenie. Čo sa týka druhého určenia, bol návrh na zmenu petitu zamietnutý. Zápisnica o pojednávaní sp. zn. 22 Cb 277/2011 z 19. apríla 2012 neobsahuje žiadne odôvodnenie tohto uznesenia.

Podľa   názoru   sťažovateľa   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   22   Cb   277/2011 z 19. apríla 2012, pokiaľ ním bola zamietnutá časť sťažovateľom požadovanej zmeny petitu, došlo k zásahu do jeho práva na prístup k súdu. Použitím právomoci rozhodovať o zmene petitu, proti ktorej nie je možnosť odvolania, okresný súd presadil svoj od počiatku daný zámer nepripustiť meritórne konanie o žalobe. Pritom zmenu žaloby nepripustil napriek tomu,   že neboli splnené podmienky   podľa   §   95 ods.   2   Občianskeho   súdneho poriadku na takýto postup. Odmietnutie prerokovať žalobu (dokonca bez vytknutia akýchkoľvek vád) je   potrebné   hodnotiť   ako   odmietnutie   spravodlivosti.   Zároveň   postupom   súdu   vznikla situácia, keď sťažovateľ v rozpore s čl. 13 dohovoru nemá k dispozícii účinný opravný prostriedok vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu. Napokon došlo aj k porušeniu práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, pretože v skutočnosti bolo treba za zákonnú sudkyňu dosiaľ považovať JUDr. K. F., ktorej bola vec náhodným výberom pri podaní žaloby   pridelená.   Najneskôr   právoplatným   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn. 1 Cob 287/2008   z   29.   apríla   2009   sa   stalo   preukázaným,   že   sťažovateľ   bol   odňatý zákonnému sudcovi. V citovanom uznesení je totiž konštatované, že sťažovateľovu žalobu nie je možné považovať za žalobu podľa Obchodného zákonníka. Z toho logicky vyplýva, že odňatie veci JUDr. K. F. ako sudkyni konajúcej v občiansko-právnych veciach a následné pridelenie   veci   JUDr.   M.   Š.   ako   sudkyni   konajúcej   v obchodno-právnych   veciach   bolo porušením označeného práva. Keď sa potom vec znovu vrátila na okresný súd, mala o nej konať JUDr. K. F.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 22 Cb 277/2011 s   tým,   aby bolo   uznesenie   z 19.   apríla   2012   v   zamietavej   časti   zrušené   a vec vrátená na ďalšie konanie. Požaduje aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 323,52 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľa na zákonného sudcu   podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   v   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 22 Cb 277/2011 treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásadu dozvedieť.

Sťažovateľ   namieta,   že   hoci   zákonnou   sudkyňou   v   jeho   veci   bola   JUDr.   K.   F., aj napriek tomu táto vo veci nekonala a nerozhodovala. Skutočnosť, že zákonnou sudkyňou má byť táto sudkyňa, nepochybne vyplynula najneskôr z uznesenia krajského súdu č. k. 1 Cob 287/2008-77 z 29. apríla 2009.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   z   tvrdenia   samotného   sťažovateľa   vyplýva,   že   sa o skutočnosti, že v jeho veci nekoná zákonný sudca, dozvedel najneskôr z už označeného uznesenia krajského súdu.   Hoci   ústavný súd nemá presne zistené, kedy   bolo uznesenie sťažovateľovi doručené, je zrejmé, že sa tak muselo stať pred 14. augustom 2009, keď okresný súd v rámci ďalšieho konania po zrušení jeho prechádzajúceho uznesenia a vrátení veci na ďalšie konanie vydal uznesenie č. k. 42 Cb 127/2008-79 zo 14. augusta 2009. Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažnosť ústavnému súdu z 18. júna 2012 bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Odlišná je situácia vo vzťahu k ďalšej časti sťažnosti, teda pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 22 Cb 277/2011. Na rozhodnutie o tejto časti sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Za   situácie,   keď   okresný   súd svojím   uznesením   z 19.   apríla   2012 zamietol   časť požadovanej zmeny žalobného petitu, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby v uvedenom rozsahu   podal   samostatnú   žalobu.   V   tejto   súvislosti   je   podstatné,   že   sťažovateľovi   ide o určujúci výrok v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, na uplatniteľnosť ktorého sa nevzťahuje žiadna premlčacia, resp. prekluzívna lehota. Sťažovateľ má preto i naďalej možnosť svoje právo v konaní pred všeobecnými súdmi plnohodnotne uplatniť, a to bez ohľadu na uznesenie okresného súdu z 19. apríla 2012.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júla 2012