znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 253/07-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta a zo   sudcov   Juraja Horvátha a   Lajosa   Mészárosa o sťažnosti Ing. P. C. – C., D., zastúpeného advokátom Mgr. Z. C., D., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 421/98 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   Ing.   P.   C.   –   C.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Galanta   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 Cb 421/98 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Galanta   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. 7 Cb   421/98 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing.   P.   C.   –   C., p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 50 000 Sk   (slovom   päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Galanta p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. P. C. – C., p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 11 394 Sk (slovom   jedenásťtisíctristodeväťdesiatštyri   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný súd Galanta p o v i n n ý   vyplatiť na účet advokáta Mgr. Z. C., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 253/07-24 zo 6. decembra 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. P. C. – C., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Galanta   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 7 Cb 421/98.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 421/98 sa sťažovateľ návrhom doručeným okresnému súdu 1. decembra 1998 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie 645 959,20 Sk s príslušenstvom proti spoločnosti L., spol. s r. o., S. (ďalej len „odporkyňa“). Okresný súd 16. marca 1999 vydal platobný rozkaz, ktorým   uložil   odporkyni   zaplatiť   sťažovateľovi   ním   požadovanú   sumu.   Proti   tomuto rozhodnutiu odporkyňa podala 15. apríla 1999 odpor, následkom čoho okresný súd platobný rozkaz zrušil a v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Cb 421/98 pokračoval. Napriek viacerým uskutočneným pojednávaniam, vykonanému znaleckému dokazovaniu, a to aj kontrolnému, a dokazovaniu   výsluchom   svedkov,   vo   veci   dosiaľ   nebolo   meritórne   rozhodnuté.   Podľa názoru sťažovateľa okresný súd je v jeho veci nečinný a koná so zbytočnými prieťahmi, čím dochádza k porušovaniu jeho základných práv.

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol: „(...) Sťažovateľ   nespokojný s priebehom predmetného súdneho konania podal dňa 18. 3. 2005 v zmysle § 17 zákona SNR č. 80/1992 Zb. osídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, (...) v znení neskorších predpisov sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú Ministerstvu spravodlivosti SR. Ako dôvody okrem iného uvádzal nečinnosť súdu, keďže odo dňa podania návrhu na začatie konania vo veci, t. j. odo dňa 1. 12. 1998, príslušný súd nevyniesol meritórne rozhodnutie vo   veci   samej.   Predmetná   sťažnosť   z   Ministerstva   spravodlivosti   SR   bola   postúpená predsedovi Okresného súdu v Galante.

Podpredsedníčka   okresného   súdu   vybavila   predmetnú   sťažnosť   listom   zo   dňa 20. 4. 2005,   v   ktorom   uvádza,   že   po   nahliadnutí   do   spisu   konštatuje,   že   sťažnosť navrhovateľov je čiastočne dôvodná. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi opisuje skutočnosti, na základe ktorých v predmetnej veci koná už štvrtý sudca. Dňa 1. 7. 2004 nastúpila   na   výkon   funkcie   sudkyňa   JUDr.   M.   V.,   ktorá   prevzala   predmetnú   vec   od predchádzajúcej   sudkyni.   Vzhľadom   na   množstvo   pridelených   vecí   sudkyňa   sa   musela oboznámiť   so   stavom   svojho   senátu,   pričom   je   potrebné   podotknúť,   že   sudkyňa   pred nástupom do funkcie nepracovala v justícii.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   odo   dňa   podania   návrhu   na   začatie   konania,   t. j.   dňa 1. 12. 1998 dodnes Okresný súd Galanta predmetný spor s konečnou platnosťou nevyriešil, ba po zrušení platobného rozkazu nevydal v merite veci žiadne rozhodnutie. Zo súdneho spisu, sp. zn. 7 Cb 421/98 podľa sťažovateľa nepochybne vyplýva, že na vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci vedeného pred Okresným súdom Galanta majú podiel predovšetkým nedostatky v činnosti tohoto súdu, tak ako boli uvedené vyššie, čo viedlo k zbytočným prieťahom v konaní. (...)

Príslušný súd podľa sťažovateľov svojou nečinnosťou porušil § 6 OSP (...), § 100 OSP (...) a § 114 OSP (...).

Existenciu zbytočných prieťahov v konaní teda nemôže sám o sebe vylúčiť ani fakt, že v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Navyše, v priebehu konania existujú obdobia, kedy okresný súd nekonal, pričom nie je zrejmý relevantný dôvod, ktorý by mu na to dal príčinu. (...)“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom Galanta v konaní o zaplatenie 645.959,20 Sk s príslušenstvom, č. k. 7Cb 421/98 porušila právo Ing. P. C., podnikajúceho pod obchodným menom Ing. P. C. – C., miesto podnikania D. upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Galanta konal vo veci vedenej pod sp. zn. 7Cb 421/98 bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi Ing. P. C., podnikajúcemu pod obchodným menom Ing. P. C. – C., miesto podnikania D. finančné zadosťučinenie vo výške 80.000,- Sk (...), ktoré je Okresný súd Galanta povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Galanta je povinný nahradiť Ing. P. C. do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia   (...)   trovy   právneho   zastúpenia   v   celkovej   výške   7.424,50   Sk   (...)   na   účet spoločnosti H., s. r. o., D., (...), v zastúpení Mgr. Z. C., advokátom.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 74/2008 z 29. januára 2008 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 13. februára 2008.

2.1   Predsedníčka   okresného súdu   vo   svojom   vyjadrení okrem   popisu   procesných úkonov v skúmanom konaní uviedla:

„Je zrejmé, že žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 01. 12. 1998 a v merite veci nebolo   doposiaľ   rozhodnuté.   Zdĺhavosť   súdneho   konania   vidím   v   tom,   že   vo   veci pojednávali traja sudcovia ako aj z dôvodu neustáleho menenia žalobného petitu zo strany žalobcu.

Súhlasím s upustením od konania Ústavného súdu vo veci samej na verejnom ústnom pojednávaní.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ vyhlasuje, že súhlasí s prejednaním veci bez ústneho pojednávania. Je nesporné, že Okresný súd Galanta v predmetnej veci vykonal procesné úkony uvedené   vo   vyjadrení   podpredsedníčky   okresného   súdu   zo   dňa   29. 1. 2008,   avšak   je nesporná   aj   tá   skutočnosť,   že   odo   dňa   podania   návrhu   na   zaplatenie   645.959,20   Sk s príslušenstvom,   t.   j.   od   1. 12. 1998,   sa   sťažovateľ   nemohol   domôcť   svojho   práva   a nachádza sa v právnej neistote.

(...)   Aj   keď   zložitosť   veci   zbavuje   príslušný   súd   zodpovednosti   za   pretrvávanie právnej neistoty sťažovateľa, podľa jeho názoru predmetnú právnu vec prejednávanú pred Okresným súdom Galanta v žiadnom prípade nemožno charakterizovať ako právne zložitú, keďže v predmetnej právnej veci ide o zaplatenie dlžnej sumy za dodaný tovar.

(...) Charakterizovať správanie účastníka konania - sťažovateľa v tom smere, že jeho správanie   bolo   dôsledkom   spomalenia   postupu   konania   by   bolo   neadekvátne,   nakoľko v priebehu   celého   súdneho   konania   sťažovateľ   vystupoval   aktívne,   s   úmyslom   predložiť všetky hodnoverné dôkazy na vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci.

(...)   Podľa   názoru   sťažovateľa   úkony   vykonané   Okresným   súdom   Galanta nesmerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci, správanie sťažovateľa nespôsobilo spomalenie postupu konania a z toho vyplýva, že na vzniku a pretrvaní nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci vedeného pred Okresným súdom Galanta majú podiel predovšetkým nedostatky v činnosti tohoto súdu. Okresný súd Galanta v priebehu 10 rokov (od podania návrhu) nedospel k takým skutkovým zisteniam, aby vydal jediné rozhodnutie v merite veci.

Predsedníčka   Okresného   súdu   Galanta   vo   svojom   vyjadrení   zo   dňa   29. 1. 2008 uvádza, že zdĺhavosť súdneho konania vidí v tom, že vo veci pojednávali traja sudcovia ako aj z dôvodu neustáleho menenia žalobného petitu zo strany žalobcu.

Nadmernou   zaťaženosťou   sudcov   a   nedostatočným   obsadením   súdu   potrebným počtom sudcov ako aj viacerými konajúcimi zákonnými sudcami v jednej veci nemožno odôvodniť nedostatky v organizácii procesných úkonov súdu. (...)

(...) Sťažovateľ viackrát v priebehu súdneho konania bol nútený upraviť petit svojho návrhu, nakoľko v priebehu konania odporca buď čiastočne uhradil žalovanú sumu, alebo v priebehu dokazovania bola preukázaná platba zo strany odporcu. (...)

Zo súdneho spisu, sp. zn. 7Cb 421/98 podľa sťažovateľa nepochybne vyplýva, že Okresný   súd   Galanta   svojim   konaním   v   predmetnej   veci   zapríčinil   zbytočné   prieťahy v konaní. (...)“.

Právny zástupca vo svojom vyjadrení zároveň upravil petit sťažnosti v časti týkajúcej sa   úhrady   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   v konaní   pred   ústavným   súdom   takto: „Okresný   súd   Galanta   je   povinný   nahradiť   Ing.   P.   C.   do   15   dní   od   právoplatnosti rozhodnutia   (...)   trovy   právneho   zastúpenia   v   celkovej   výške   11.394,-   Sk   (...)   na   účet spoločnosti H., s. r. o., D., (...) v zastúpení Mgr. Z. C., advokátom.“

3. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je   určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02,   I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z   obsahu   na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 7 Cb 421/98:

- 1. december 1998 – sťažovateľ sa podaním z 25. novembra 1998 prostredníctvom svojho obhajcu   domáhal   na   okresnom   súde   vydania   platobného   rozkazu   voči   odporkyni o zaplatenie sumy 645 959,20 Sk s príslušenstvom,

- 19. január 1999 – okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,

- 22. február 1999 – sťažovateľ zaplatil súdny poplatok,

- 16. marec 1999 – okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 7 Cb 421/98-21,

- 15. apríl 1999 – odporkyňa podala proti platobnému rozkazu odpor,

- 19. november 1999 – okresný súd vyzval odporkyňu na zaplatenie súdneho poplatku, na predloženie riadnej plnej moci právneho zástupcu a zároveň zasielal odpor na vyjadrenie sťažovateľovi,

- 13. december 1999 – sťažovateľ sa vyjadril k odporu odporkyne,

- 21. december 1999 – odporkyňa zaplatila súdny poplatok za podaný odpor,

- 3. február 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. apríl 2000,

- 10. apríl 2000 – na pojednávaní sťažovateľ požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti   jeho právneho   zástupcu,   právny   zástupca   odporkyne   súhlasil   s odročením pojednávania, pojednávanie bolo odročené na 21. jún 2000 (neskôr bol termín zmenený na 18. september 2000),

- 4.   máj   2000   –   právny   zástupca   odporkyne   predložil   doklady   o uhradení   dlhu sťažovateľovi,

- 18.   máj   2000   –   právny   zástupca   sťažovateľa   predložil   okresnému   súdu   plnú   moc   na zastupovanie   sťažovateľa,   zároveň   upovedomil   okresný   súd   o zmene obchodného   mena sťažovateľa a vyjadril sa k dokladom predloženým právnym zástupcom odporkyne,

- 18.   september   2000   –   po   vyjadreniach   účastníkov   konania   okresný   súd   pojednávanie odročil   na 11.   december   2000,   odporkyňa   dlh   uznala v sume   140 448,20   Sk a zároveň navrhla vypočuť svedkov,

- 11. december 2000 – na pojednávanie sa nedostavila odporkyňa ani jej právny zástupca, ktorí svoju neúčasť telefonicky ospravedlnili, pojednávanie bolo odročené na 12. marec 2001,

- 12. marec 2001 – na pojednávanie sa nedostavil sťažovateľ ani predvolaní svedkovia, dostavil sa právny zástupca sťažovateľa, právny zástupca odporkyne a zástupca odporkyne,

- 13. marec 2001 – okresnému súdu bola vrátená zásielka s predvolaním na pojednávanie na 12. marec 2001 adresovaná svedkyni V. F.,

- 15. marec 2001 – právny zástupca sťažovateľa oznámil adresu svedkyne J. T.,

- 8. november 2001 – zákonný sudca JUDr. D. I. vzniesol námietku svojej zaujatosti,

- 14. november 2001 – spis bol predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o vylúčení sudcu z prerokúvania a rozhodovania veci,

- 30. november 2001 – krajský súd uznesením č. k. 21 NCob 26/01-56 vylúčil JUDr. D. I. z prerokúvania a rozhodovania tejto veci,

- 27.   november   2001   –   právny   zástupca   sťažovateľa   žiadal   o nariadenie   pojednávania a rozhodnutie vo veci,

- 20. december 2001 – uznesenie krajského súdu bolo doručené okresnému súdu,

- 6. marec 2002 – prerokúvaná vec bola pridelená JUDr. M. K.,

- 15. apríl 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 23. máj 2002,

- 23. apríl 2002 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

- 22. máj 2002 – odporkyňa predložila ďalšie doklady týkajúce sa predmetu konania,

- 22. máj 2002 – svedkyňa J. T. zo zdravotných dôvodov ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 23. mája 2002,

- 23. máj 2002 – na pojednávanie sa nedostavila svedkyňa T., právny zástupca sťažovateľa vzal návrh v časti týkajúcej sa sumy 210 511 Sk späť z dôvodu, že odporkyňa po podaní žaloby uhradila faktúry v tejto výške, po vyjadreniach účastníkov konania a svedka okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že zástupcovi sťažovateľa boli doručené kópie relevantných dokladov a bola mu uložená lehota 10 dní na vyčíslenie úrokov z omeškania a úpravu petitu návrhu, zároveň okresný súd predvolával svedkyne V. F. a J. T.,

- 4.   jún   2002   –   právny   zástupca   sťažovateľa   sa   podaním   z   31.   mája   2002   vyjadril k dokladom   predloženým   odporkyňou,   požiadal   o výsluchy   svedkov   a vyčíslil   výšku požadovaných úrokov,

- 7. jún 2002 – právny zástupca sťažovateľa doplnil svoje vyjadrenie z 31. mája 2002,

- 14.   jún   2002   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   24.   september   2002,   zároveň doručoval   vyjadrenie   právneho   zástupcu   sťažovateľa   na   vyjadrenie   právnej   zástupkyni odporkyne a predvolával svedkov: E. M., V. F. a J. T.,

- 17.   júl   2002   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   zásielka   s predvolaním   svedkyne   T.   na pojednávanie 24. septembra 2002,

- 21. august 2002 – okresnému súdu bola vrátená zásielka s predvolaním svedkyne T.,

- 19.   september   2002   –   právna   zástupkyňa   odporkyne   sa   vyjadrila   k podaniu   právneho zástupcu sťažovateľa z 31. mája 2002,

- 24. september 2002 – na pojednávanie sa nedostavil sťažovateľ ani jeho právny zástupca, ktorý svoju neúčasť telefonicky ospravedlnil, pojednávanie bolo odročené na 28. november 2002,   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   aby   sa   písomne   vyjadril a špecifikoval svoje podanie ohľadne zhromažďovacieho príjmového dokladu,

- 24. október 2002 – sťažovateľ odpovedal na výzvu okresného súdu z 24. septembra 2002,

- 12. december 2002 – po vypočutí svedkov a vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na neurčito,

- 27. január 2003 - okresný súd nariadil pojednávanie na 11. marec 2003,

- 10. marec 2003 – právny zástupca odporkyne sa vyjadril k návrhu (žalobe) sťažovateľa, ktorý navrhol zamietnuť ako nedôvodný,

- 11. marec 2003 – po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd odročil pojednávanie na neurčito s tým, že vo veci nariadil znalecké dokazovanie,

- 3.   apríl   2003   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   Cb   421/98-124   nariadil   znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru účtovníctva Ing. E. V., zároveň uložil sťažovateľovi zložiť preddavok na znalecké dokazovanie,

- 17. apríl 2003 – sťažovateľ zaplatil preddavok na znalecké dokazovanie a právny zástupca odporkyne podal proti znalkyni námietku zaujatosti,

- 13.   október   2003   –   sťažovateľ   sa   domáhal vysvetlenia,   prečo   dosiaľ   nebolo   znalecké dokazovanie uskutočnené,

- 18. november 2003 – okresný súd oznámil sťažovateľovi, že proti znalkyni boli vznesené námietky,

- 8. január 2004 – úradný záznam spísaný sudkyňou JUDr. M. K.: „Vo veci č. k. 7 Cb 421/98 sa od 1. 6. 2003 do 31. 12. 2003 nekonalo z dôvodu, že v tomto čase som bola pridelená   na   výkon   funkcie   na   Krajskom   súde   v Trnave   a vec   inému   sudcovi   nebola pridelená.“,

- 26.   januára   2004   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   7   Cb   421/98-131,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť   9.   marca   2004,   zrušil   uznesenie   z 3.   apríla   2003   o ustanovení   znalkyne Ing. E. V. a za znalca ustanovil Ing. M. R. Š.,

- 6. apríl 2004 – okresný súd zaslal spisový materiál znalcovi Ing. M. R. Š. na vypracovanie znaleckého posudku,

- 3. september 2004 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok znalca Ing. Š.,

- 9.   február 2005   –   právny   zástupca   sťažovateľa   žiadal   okresný   súd   o oznámenie stavu konania, resp. poskytnutie znaleckého posudku na vyjadrenie,

- 12. apríl 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. máj 2005, zároveň doručoval znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom konania,

- 2. máj 2005 – sťažovateľ sa vyjadril k znaleckému posudku, zároveň vyčíslil sumu, ktorú žiada uhradiť,

- 6. máj 2005 – právny zástupca sťažovateľa telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 9. mája 2005 zo zdravotných dôvodov,

- 9.   máj   2005   –   právny   zástupca   odporkyne   sa   vyjadril   k znaleckému   posudku,   podal námietku proti „znalcovmu neodsúhlaseniu dokladov“,

- 9. máj 2005 – na pojednávanie sa nedostavil sťažovateľ ani jeho právny zástupca, právny zástupca odporkyne predložil okresnému súdu vyjadrenie k znaleckému posudku, požadoval vypočutie   znalca   a účtovníčky   odporkyne,   pojednávanie   bolo   odročené   na   2.   jún   2005, okresný   súd   uložil   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   vyjadriť sa   k vyjadreniu   právneho zástupcu odporkyne, ktoré mu doručoval,

- 16. máj 2005 – právny zástupca odporkyne oznámil adresu svedkyne M. K.,

- 2. jún 2005 – na pojednávanie sa dostavili všetci predvolaní, po vyjadreniach účastníkov konania okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že účastníci sú povinní do 14 dní vzájomne si zaslať nové dôkazy na vyjadrenie protistrane a následne tieto doručiť okresnému súdu, ktorý ich potom spolu s písomnými vyjadreniami účastníkov k nim zašle znalcovi   na   vyjadrenie   za   účelom   prípadného   doplnenia   znaleckého   posudku   v lehote 30 dní,

- 27.   jún   2005   –   právny   zástupca   odporkyne   sa   vyjadril   k stanovisku   sťažovateľa k znaleckému   posudku,   predložil   listinné   doklady   a   oznámil,   že   tieto   dôkazy   zaslal   aj sťažovateľovi,

- 29. jún 2005 – okresný súd požiadal právnych zástupcov účastníkov konania o zaslanie dôkazov a vyjadrení k nim, ako im to bolo uložené na pojednávaní,

- 8.   júl   2005   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   podanie   sťažovateľa,   ktoré   označil   ako „doplnok k žalobe“, v prílohe zaslal ďalšie písomné doklady,

- 10.   august   2005   –   okresný   súd   zaslal   spis   znalcovi   na   vyjadrenie   sa   k námietkam účastníkov konania a na doplnenie znaleckého posudku,

- 3.   október   2005   –   znalec   Ing.   Š.   predložil   okresnému   súdu   dodatok   (doplnenie) k znaleckému posudku a vrátil mu súdny spis,

- 9.   november   2005   –   okresný   súd   vyzval   účastníkov   konania,   aby   sa   v lehote   15   dní vyjadrili k znaleckému posudku a jeho doplneniu,

- 23.   november   2005   –   právny   zástupca   sťažovateľa   oznámil,   že   nie   je   možné   sa k znaleckému posudku vyjadriť z dôvodu, že sťažovateľ sa nachádza vo väzbe, a nie je možné sa s ním skontaktovať,

- 22. december 2005 – právny zástupca odporkyne sa vyjadril k znaleckému posudku a jeho doplneniu,

- 26. apríl 2006 – právny zástupca sťažovateľa sa vyjadril k doplneniu znaleckého posudku,

- 17. júl 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 12. september 2006, zároveň vyzval účastníkov   konania   a ich   právnych   zástupcov   na   predloženie   originálov   dokladov   na pojednávaní za účelom konfrontačného posúdenia v zmysle odporúčania znalca,

- 12. september 2006 – na pojednávanie sa   nedostavil zástupca   odporkyne, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, po vyjadrení znalca, právneho zástupcu   sťažovateľa,   sťažovateľa   a právneho   zástupcu   odporkyne   okresný   súd pojednávanie odročil na 19. október 2006 (právny zástupca sťažovateľa žiadal o poskytnutie lehoty   za   účelom   upresnenia   návrhu,   ako   aj   vyčíslenia   úrokov   z omeškania,   rovnako sťažovateľ požadoval odročenie pojednávania a právny zástupca odporkyne uviedol, že sa pokúsia o prípadnú mimosúdnu dohodu),

- 5. október 2006 – právny zástupca sťažovateľa upresnil žalobný návrh na základe záverov znalca a výsledkov pojednávania a vyčíslil výšku úrokov z omeškania,

- 16. október 2006 – právny zástupca odporkyne sa vyjadril k úprave žalobného návrhu právneho zástupcu sťažovateľa, s ktorým nesúhlasil, a navrhol, aby okresný súd vykonal ďalšie, v prípade potreby aj znalecké dokazovanie,

- 18. október 2006 – právny zástupca odporkyne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní 19. októbra 2006 z dôvodu kolízie termínov,

- 19.   október   2006   –   na   pojednávanie   sa   nedostavil   právny   zástupca   odporkyne,   po vyjadrení právneho zástupcu sťažovateľa, sťažovateľa a zástupcu odporkyne okresný súd pojednávanie   odročil   na   neurčito   za   účelom   rozhodnutia   o pripustení   zmeny   návrhu   na základe   písomného   upresnenia   sťažovateľa,   ako   aj   za   účelom   rozhodnutia   o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania,

- 24. október 2006 – okresný súd vyzval právneho zástupcu odporkyne na sformulovanie otázok pre znalca,

- 9. november 2006 – právny zástupca odporkyne predložil návrh otázok pre znalca,

- 13. november 2006 – okresný súd vyzval právneho zástupcu odporkyne, aby sformuloval konkrétne otázky,

- 4. december 2006 – právny zástupca odporkyne oznámil, že otázky pre znalca už boli okresnému súdu doručené 9. novembra 2006,

- 16. január 2007 – okresný súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. januára 2007, ustanovil znalca Ing. S. Ž. na preskúmanie znaleckého posudku Ing. Š., zároveň uložil odporkyni zaplatiť preddavok znaleckého dokazovania,

- 29. marec 2007 – okresnému súdu bol doručený znalecký posudok Ing. S. Ž.,

- 7. máj 2007 – okresný súd žiadal znalca Ing. Ž. o vrátenie súdneho spisu,

- 29. máj 2007 – znalec Ing. Ž. vrátil okresnému súdu súdny spis (s ospravedlnením),

- 23. august 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. október 2007,

- 7. september 2007 – právny zástupca sťažovateľa reagoval na výzvu okresného súdu na úpravu petitu zaslanú mu spolu s predvolaním na pojednávanie,

- 17. september 2007 – okresný súd zrušil termín pojednávania z dôvodu predloženia spisu ústavnému súdu.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   Cb   421/98   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu   (I.   ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada   aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom   konania   vedeného   okresným   súdom   je   spor   o zaplatenie   sumy 645 959,20   Sk   s príslušenstvom.   Z právneho   hľadiska   vec   nie   je   zložitá,   pretože   ide o štandardnú   a   stabilnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   prvostupňových   súdov.   Určitú skutkovú zložitosť by mohlo predstavovať vykonanie znaleckého dokazovania, avšak táto okolnosť vzhľadom na priebeh konania a dosiaľ dosiahnuté výsledky nemôže odôvodňovať doterajšie trvanie preskúmavaného konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd konštatuje, že tento svojím správaním prispel k doterajšej dĺžke súdneho konania. Dňa 10. apríla 2000 bolo   pojednávanie   odročené   na   jeho   žiadosť   z   dôvodu   neprítomnosti   jeho   právneho zástupcu.   Sťažovateľ   a   ani   jeho   právny   zástupca   sa   nedostavili   na   pojednávanie 24. septembra   2002   a 9.   mája   2005   (ústavný   súd   však   v   druhom   prípade   zohľadnil zdravotné dôvody neúčasti právneho zástupcu sťažovateľa). Na výzvu okresného súdu z 9. novembra 2005, aby sa účastníci vyjadrili k znaleckému posudku, sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca reagoval (z dôvodov na strane sťažovateľa) až 26. apríla 2006. Napokon 12. septembra 2006 tak sťažovateľ, ako aj jeho právny zástupca opäť požiadali o odročenie pojednávania za účelom upresnenia návrhu. Uvedené skutočnosti boli takými, ktoré boli spôsobilé ovplyvniť rýchlosť konania pred okresným súdom, čo ústavný súd zohľadnil pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a zistil, že po podaní odporu odporkyňou 15. apríla 1999 okresný súd vykonal ďalší úkon až 19. novembra 1999 (vyzval   odporkyňu   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   a   zaslal   odpor   na   vyjadrenie sťažovateľovi),   t. j.   až   po   viac   ako   7   mesiacoch.   Okresný   súd   vykazoval   nečinnosť   aj v období   od   15.   marca   2001   (okresnému   súdu   bola   oznámená   adresa   svedkyne)   do 14. novembra 2001 (okresný súd predkladal spis krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti zákonného sudcu vznesenej 8. novembra 2001), t. j. v trvaní takmer 8 mesiacov, a v   období   od   17.   apríla   2003   (odporkyňa   vzniesla   námietku   zaujatosti   ustanovenej znalkyne)   do   26.   januára   2004   (okresný   súd   zrušil   uznesenie   o   ustanovení   znalkyne), t. j. v trvaní viac ako 9 mesiacov. Napokon ústavný súd zistil v postupe okresného súdu obdobie nečinnosti v trvaní viac ako 7 mesiacov od 3. septembra 2004 (okresnému súdu bol doručený   znalecký   posudok)   do   12.   apríla 2005   (okresný   súd   nariadil   pojednávanie a doručoval znalecký posudok účastníkom konania). Teda z celkovej dĺžky viac ako 9-ročného konania bol okresný súd nečinný 2 roky a 7 mesiacov.

Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, vykazovalo zbytočný prieťah, ktorý je možné pričítať na vrub okresného súdu, keď po ustanovení znalca uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. marca 2004, a doručení spisu súdnemu znalcovi 6. apríla 2004, okresný súd   toleroval   takmer   6-mesačné   obdobie   na   vypracovanie   znaleckého   posudku (3. september 2004).

Obranné tvrdenie okresného súdu, že zdĺhavosť súdneho konania bola spôsobená tým, že „vo veci pojednávali traja sudcovia ako aj z dôvodu neustáleho menenia žalobného petitu zo strany žalobcu“, ústavný súd neakceptoval, pretože námietka častých personálnych zmien obsadenia súdu a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. IV. ÚS 82/02). V súvislosti so zmenami žalobného návrhu   je   potrebné   dať   čiastočne   za   pravdu   sťažovateľovi,   že   k   týmto   dochádzalo v súvislosti s aktuálnym vývojom skutkového stavu veci.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   7   Cb   421/98   došlo   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl. 48   ods.   2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   priznať   tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 80 000 Sk z dôvodu, že „sa domnieva, že doba 8 rokov a 7 mesiacov, ktorá uplynula od podania návrhu (...), je ničím neospravedlniteľná. (...) Sťažovateľ vidí nemajetkovú ujmu vo svojom   pretrvávajúcom   pocite   právnej   neistoty,   spočívajúcu   v   pocitoch   márnosti a nespravodlivosti   sprevádzajúcich   porušovanie   základného   práva   na   konanie   súdu   bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ vytýka celé obdobie súdneho konania v dobe 8 rokov a 7 mesiacov, keďže súd v predmetnom konaní okrem vydania platobného rozkazu z roku 1999 nevydal v merite veci žiadne rozhodnutie“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na dobu nečinnosti okresného súdu, celkovú dĺžku   trvania   konania, ale aj s prihliadnutím   na podiel   sťažovateľa na doterajšej   dĺžke konania, považuje za primerané v sume 50 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich úhradu v sume 11 394 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk. Za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je základná sadzba odmeny 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

S poukazom   na   výsledok   konania   vznikol   sťažovateľovi   nárok   na   úhradu   trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2007   (prevzatie   a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu) a za jeden právny úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 (vyjadrenie z 13. februára 2008) v celkovej sume 11 499 Sk vrátane 19 % DPH.

Pretože   právny   zástupca   si   uplatnil   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume 11 394 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov len v sume uplatneného nároku tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2008