znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 253/04-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť J. R., bytom Ž., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 1 E 544/2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. R. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2004 doručená   sťažnosť   J.   R.,   bytom   Ž.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 E 544/2003.

Sťažovateľ namieta porušenie označeného základného práva z dôvodu, že okresný súd na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina, zo 14. decembra 2001 nariadil proti nemu uznesením č. k. 1 E 544/2003-5 z 27. októbra   2003 na uspokojenie pohľadávky   Sociálnej   poisťovne,   pobočky   Žilina,   výkon   rozhodnutia   zrážkami   z jeho starobného dôchodku. Sťažovateľ uvádza, že proti uzneseniu podal odvolanie 12. novembra 2003, o ktorom nebolo rozhodnuté a zrážky z jeho dôchodku sa od decembra 2003 napriek tomu vykonávajú; tvrdí, že označené rozhodnutie nie je právoplatné. Tým, že súd vo veci nerozhodol o jeho odvolaní vyše roka, došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   čím   mu vznikla   aj   škoda   20   000   Sk.   Vzhľadom   na   to,   že po   zrážkach z dôchodku   mu   ostane   len   3   200   Sk,   žiada   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov a o pridelenie bezplatného advokáta. Požaduje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1) Základné právo J. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod č. 1 E 544/2003 bolo porušené.

2) Okresnému súdu v Žiline v konaní 1 E 544/2003 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3) J. R. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 22.000,- Sk, ktoré je povinný Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov.“.

Z priloženej   dokumentácie   a z prehľadu   úkonov   okresného   súdu   vyplynulo,   že uznesenie okresného súdu č. k. 1 E 544/2003-5 z 27. októbra 2003 o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami z dôchodku nadobudlo právoplatnosť 22. novembra 2003.

Podanie odvolania 12. novembra 2003, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, bolo   odvolaním   proti   uzneseniu   o nariadení   výkonu   rozhodnutia   zrážkami   z dôchodku a bolo posúdené podľa jeho obsahu ako návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia, pretože obsahovalo námietky proti zastaveniu výkonu rozhodnutia. Návrh na zastavenie výkonu rozhodnutia nemá vplyv na jeho právoplatnosť, a preto na   uznesení o nariadení výkonu rozhodnutia   zrážkami   z dôchodku   bola   vyznačená   právoplatnosť.   Dňa 27.   januára   2004 vyššia súdna úradníčka okresného súdu vydala uznesenie o zamietnutí návrhu sťažovateľa na   zastavenie   výkonu   rozhodnutia,   voči   ktorému   sa   sťažovateľ   odvolal,   a preto   došlo k zrušeniu tohto uznesenia. O návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia v nadväznosti na to rozhodoval 11. mája 2004 sudca, ktorý tento návrh zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ 28. mája 2004 odvolal.

Medzitým sťažovateľ 29. marca 2004 podal návrh na odklad výkonu rozhodnutia, o ktorom rozhodla 12. mája 2004 vyššia súdna úradníčka tak, že ho zamietla, a aj voči tomuto uzneseniu sa sťažovateľ 24. mája 2004 odvolal, preto došlo k zrušeniu uznesenia vydaného vyššou súdnou úradníčkou. O návrhu na odklad výkonu rozhodnutia rozhodol 11. júna 2004 sudca tak, že tento návrh zamietol; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. júla 2004.

Po   oznámení   oprávneného   (Sociálnej   poisťovne)   a sťažovateľa   o   dohode o vykonávaní nižších zrážok vyššia súdna úradníčka rozhodla o vykonávaní nižších zrážok uznesením   z 22.   júna 2004,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   14.   júla 2004.   Táto   dohoda stratila účinnosť, lebo sťažovateľovi bolo doručené ďalšie nariadenie výkonu rozhodnutia.

Dňa 29. júna 2004 sťažovateľ požiadal o pridelenie bezplatného advokáta, k čomu 17.   septembra   2004   predložil   tlačivo   potrebné   na   rozhodnutie   o ustanovení   právneho zástupcu. O jeho žiadosti rozhodol sudca 20. októbra 2004 tak, že mu nevyhovel, voči čomu sa sťažovateľ odvolal. V súčasnosti konajúci sudca okresného súdu pripravuje predloženie odvolaní,   a   to   odvolania   proti   uzneseniu   sudcu   o zamietnutí   návrhu   sťažovateľa   na zastavenie   výkonu   rozhodnutia   z 11.   mája   2004   a odvolania   proti   uzneseniu   sudcu o neustanovení sťažovateľovi zástupcu z radov advokátov z 20. októbra 2004.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti   s odmietnutím   sťažnosti   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti   podanej proti   všeobecnému   súdu   ústavný   súd   zastáva   názor,   že   o zjavnú   neopodstatnenosť sťažnosti   podľa   konštantnej   judikatúry   pôjde   vtedy,   keď   namietaným   postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom všeobecného   súdu   a základným   právom,   ktorého   porušenie   sa   namietalo,   prípadne z dôvodov,   ktoré   spočívajú   v osobitnostiach   konania   (druhu   civilného   procesu)   pred všeobecným súdom. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť považuje ústavný súd takú sťažnosť, pri   ktorej   predbežnom   prerokovaní   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 74/02). Zjavná neopodstatnenosť pri námietke porušenia základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov pred všeobecným súdom (čl. 48 ods. 2 ústavy) môže vyplynúť   aj   zo   zistenia   ústavného   súdu,   že   samotná   doba,   počas   ktorej   všeobecný   súd rozhodoval   o návrhu,   žalobe,   žiadosti   alebo   inom   úkone   i   účastníka   konania   žiadnym spôsobom nesignalizuje také prieťahy, ktoré by mohli viesť k záveru o porušení základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd konštatoval:

Výkon rozhodnutia podľa VI. časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Preto aj vo veci výkonu rozhodnutia má účastník konania vrátane povinného základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov, ktoré mu zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.   Konaním bez zbytočných prieťahov vo veci výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho súdneho poriadku je taký postup všeobecného súdu, ktorým sa postupne odstraňuje stav právnej neistoty účastníkov konania, a to predovšetkým včasným nariadením výkonu rozhodnutia (§ 261 až 266 Občianskeho súdneho   poriadku)   a nadväzne   na   to   aj   prejednaním   a rozhodovaním   o návrhoch a žiadostiach   účastníkov   konania,   ktoré   VI.   časť   OSP   predvída   a upravuje   (návrhy   na odklad,   zastavenie   výkonu   rozhodnutia,   návrh   na   vylúčenie   veci   z výkonu   rozhodnutia a podobne). Preto konaním bez zbytočných prieťahov vo veci výkonu rozhodnutia podľa Občianskeho   súdneho   poriadku   je   aj   každé   konanie   o návrhu   alebo   žiadosti   účastníka konania   vrátane   tretej   osoby,   o ktorom   je   súd   povinný   rozhodnúť   v primeranom a rozumnom   čase   bez   ohľadu   na   to,   že   došlo   k právoplatnému   nariadeniu   výkonu rozhodnutia, ako aj na to, či návrh alebo žiadosť účastníka konania smeruje k ochrane alebo obrane práv a oprávnených záujmov takého účastníka.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ namieta prieťahy vo veci výkonu rozhodnutia, ktorý bol   právoplatne   nariadený   22.   novembra   2003,   vo   vzťahu   k jeho   úkonom   po   doručení uznesenia   o nariadení   výkonu   rozhodnutia,   ktoré   okresný   súd   považoval   za   návrhy   na zastavenie a odklad výkonu rozhodnutia.

Výkon rozhodnutia podľa VI. časti Občianskeho súdneho poriadku je rozdelený do dvoch základných štádií. V prvom štádiu ide o nariadenie výkonu rozhodnutia, ku ktorému došlo,   napriek   podaniu   sťažovateľa   z   12.   novembra   2003   považovaného   za   návrh   na zastavenie   výkonu   rozhodnutia   (§   41   ods.   2   OSP),   uznesením   o nariadení   výkonu rozhodnutia,   ktoré   nadobudlo   právoplatnosť   22.   novembra   2003.   Druhým   štádiom   je uskutočňovanie výkonu rozhodnutia, v ktorom povinný spravidla môže uplatniť ochranu alebo obranu svojho postavenia   návrhmi na odklad alebo zastavenie výkonu rozhodnutia (§ 266,   §   268   a iné   OSP).   Aj   toto   štádium   výkonu   rozhodnutia   nesmie   byť poznačené zbytočnými prieťahmi.

Ústavný súd z úkonov okresného súdu a sťažovateľa zistil, že v priebehu novembra 2003 až júla 2004 podal návrhy na zastavenie výkonu rozhodnutia a na odklad rozhodnutia, o ktorých okresný súd konal v primeraných lehotách a rozhodoval, za ktoré treba považovať dobu, počas ktorej vyššia súdna úradníčka aj sudca prejednali a rozhodli o jednotlivých úkonoch sťažovateľa v štádiu uskutočňovania výkonu rozhodnutia. Doba, počas ktorej sa prejednávalo a rozhodoval sa o návrhoch na zastavenie a odklad výkonu rozhodnutia,   je takým časom, ktorý   plne zodpovedal povahe takýchto úkonov povinnej osoby vo veci výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Súčasne v tejto dobe sa nezistila žiadna skutočnosť, ktorá by objektívne svedčila o takých prieťahoch v postupe okresného súdu, ktoré by bolo možné považovať za zbytočné prieťahy po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú už po predbežnom   prerokovaní   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde).   Po   tomto   výroku   už ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné   rozhodovať   o ďalších   nárokoch   sťažovateľa   na ochranu jeho základného práva.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.  

V Košiciach 1. decembra 2004