znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 252/2016-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ zastúpenej advokátom JUDr. Alojzom Naništom, Advokátskakancelária, Sládkovičova 5, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva podľačl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.11 NcC 14/2015 z 3. decembra 2015 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,(ďalej len „sťažovateľka“), ktorounamieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalejlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)sp. zn. 11 NcC 14/2015 z 3. decembra 2015. Dátum odovzdania sťažnosti na poštovúprepravu je nečitateľný.

Zo sťažnosti vyplýva, že v právnej veci navrhovateľa ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„navrhovateľ“) proti sťažovateľke o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „maloletá“) vedenej na Okresnom súde Svidník(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 P 16/2015 sťažovateľka podaním z 20. novembra2015 doručeným okresnému súdu 24. novembra 2015 namietla zaujatosť konajúcej sudkyne ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „zákonná sudkyňa“).

Podaním takisto z 20. novembra 2015 doručeným okresnému súdu tiež 24. novembra2015 k spisu sp. zn. 2 P 16/2015 sťažovateľka namietla aj zaujatosť sudcov krajského súduvo všetkých prebiehajúcich konaniach o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnostík maloletej vedených okresným súdom pod sp. zn. 2 P 32/2013, sp. zn. 2 P 16/2015, sp. zn.4 Em 1/2015, sp. zn. 3 P 25/2015 a sp. zn. 4 P 15/2015, v ktorých je odvolacím súdomkrajský súd.

Sťažovateľka v námietke zaujatosti voči sudcom krajského súdu a v návrhu na ichvylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci uviedla podrobné dôvody, pre ktorénepovažuje sudcov krajského súdu za nezaujatých. Na základe týchto argumentov vyslovilanámietku zaujatosti voči krajskému súdu ako odvolaciemu súdu, a to tak pre pomer k jednejzo strán v konaní, ako aj pre pomer k prerokúvanej veci. Sťažovateľka žiada, abyprerokúvanie predmetných vecí bolo z dôvodu veľkých pochybností o nezaujatosti sudcovkrajského súdu ako odvolacieho súdu odňaté a prikázané inému krajskému súdu.

Podanie s námietkou zaujatosti sudcov krajského súdu bolo súčasťou spisu okresnéhosúdu sp. zn. 2 P 16/2015. Spis bol predložený krajskému súdu.

Uznesením krajského súdu č. k. 11 NcC 14/2015-357 z 3. decembra 2015 bolorozhodnuté o námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni okresného súdu tak, že táto nie jevylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, žedôvodom na vylúčenie sudcov krajského súdu sú okolnosti spočívajúce v postupe sudcuv konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, čo s poukazom naustanovenie § 14 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nemôže byť dôvodom na vylúčeniesudcu. Sťažovateľka s takýmto záverom nesúhlasí, pretože z obsahu jej námietky zaujatostivoči sudcom krajského súdu vyplýva, že ich procesný postup preukazuje ich pomerk jednému z účastníkov konania, a to s poukazom na možné vzťahy navrhovateľa akovysoko postaveného funkcionára Prešovského samosprávneho kraja.

Sťažovateľka namieta postup a uznesenie krajského súdu, ktorý rozhodovalo zaujatosti zákonnej sudkyne napriek tomu, že v spise sa nachádzala námietka zaujatostivoči sudcom krajského súdu a návrh na ich vylúčenie z prerokovania a rozhodovania vecia prikázanie veci inému krajskému súdu.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd, ktorý rozhodoval o námietke zaujatostizákonnej sudkyne okresného súdu, pred svojím rozhodnutím mal v súlade s § 16Občianskeho súdneho poriadku spis okresného súdu sp. zn. 2 P 16/2015 predložiťNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako nadriadenému súdu,ktorý mal rozhodnúť o tom, či sudcovia krajského súdu sú zaujatí a vylúčení z prerokovaniaa rozhodovania veci, a zároveň rozhodnúť o žiadosti o prikázanie veci inému krajskémusúdu.

Podľa názoru sťažovateľky ak o jej námietke zaujatosti voči sudcom krajského súdunebolo vôbec rozhodnuté a napriek tomu krajský súd rozhodol o tom, že zákonná sudkyňaokresného súdu nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci, potom došlok porušeniu jej práv z hľadiska nestrannosti a objektívnosti súdneho konania. Pokiaľ nebolakrajským súdom vec predložená najvyššiemu súdu na rozhodnutie o námietke zaujatostivšetkých sudcov krajského súdu, odňatí a prikázaní vecí inému súdu, možno maťpochybnosti aj o tom, či krajský súd mohol kvalifikovane rozhodnúť o námietke zaujatostivoči zákonnej sudkyni vo veci sp. zn. 2 P 16/2015.

Sťažovateľka žiada vydať tento nález:„Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 03. decembra 2015 č. k. 11 NcC 14/2015-357 bolo porušené základné právo ⬛⬛⬛⬛, rod. na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 03. decembra 2015 č. k. 11 NcC 14/2015-357 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 363,79 € do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu JUDr. Alojza Naništu, Advokátska kancelária, Prešov, Sládkovičova č. 8.“

II.

Z námietky zaujatosti sudcov krajského súdu a návrhu na ich vylúčeniez prerokovania a rozhodovania veci z 20. novembra 2015 vyplýva inter alia, žesťažovateľka vyslovuje námietku zaujatosti voči krajskému súdu ako odvolaciemu súdu vtejto jej veci, a to z obidvoch možných dôvodov zaujatosti, t. j. tak pre pomer k jednému zúčastníkov konania, ako aj pre pomer k prerokúvaným veciam. Táto zjavná zaujatosť jepodľa sťažovateľky preukázaná doterajšími rozhodnutiami a inými zásahmi do konania,ktorými sa potvrdili slová a vyhrážky navrhovateľa o tom, že jeho Svidník a okresný súdnezaujíma, potrebuje iba vec dostať do Prešova na krajský súd. Teda inými slovami,potrebuje iba to, aby bolo súdne konanie v moci krajského súdu. K podozreniu zo zaujatostitohto odvolacieho súdu pre pomer k jednému z účastníkov konania okrem už uvedenýchslov navrhovateľa prispieva podľa názoru sťažovateľky aj tá skutočnosť, že navrhovateľ jeaj vysoko postaveným funkcionárom Prešovského samosprávneho kraja ako riaditeľ ⬛⬛⬛⬛ s prirodzeným napojením na elitu Prešovskéhosamosprávneho kraja s tomu zodpovedajúcim okruhom známych osôb. Takisto je danýdôvod zaujatosti odvolacieho súdu aj pre pomer k prerokúvanej veci, ktorý založil odvolacísúd už hneď svojím prvým rozhodnutím v tejto veci prostredníctvom predsedníčky senátuJUDr. Gabriely Világiovej, konkrétne jej predbežným opatrením zo 4. marca 2014 o úpravestyku navrhovateľa s maloletou, ktoré bolo vydané bez zákonných predpokladov zjavne ibav súlade so záujmami navrhovateľa a bez odborného posúdenia z oblasti detskejpsychológie. Tým sa odvolací súd podľa sťažovateľky od počiatku konania jednoznačnepostavil na stranu navrhovateľa a všetci ďalší vo veci konajúci sudcovia odvolacieho súduboli týmto názorom výrazne ovplyvnení a riadili sa ním. Na základe uvedenýchkonkrétnych skutočností sťažovateľka žiada, aby prerokúvanie predmetných vecí boloz dôvodu veľkých pochybností o nezaujatosti sudcov krajského súdu ako odvolacieho súdukrajskému súdu odňaté a prikázané inému krajskému súdu.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 11 NcC 14/2015-357 z 3. decembra 2015 vyplýva,že zákonná sudkyňa okresného súdu nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania v tejtoveci. Podľa názoru krajského súdu okolnosťou vzbudzujúcou pochybnosti o nezaujatostia nestrannosti zákonnej sudkyne je skutočnosť, že táto uznesením z 11. septembra 2015zrušila v plnom rozsahu právoplatné uznesenie okresného súdu č. k. 2 P 16/2015-51 z 1. júla2015 a ustanovila novú súdnu znalkyňu, hoci pôvodné uznesenie nadobudlo právoplatnosť.Urobila tak potom, čo po právoplatnosti skoršieho uznesenia navrhovateľ špekulatívnymspôsobom vyjadril nesúhlas s osobou ustanoveného znalca bez akýchkoľvek relevantnýchdôkazov. Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v danom prípade sťažovateľkav námietke zaujatosti uvádzala okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konanío prerokúvanej veci a tieto okolnosti nie sú dôvodom na vylúčenie zákonnej sudkyne (§ 14ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Podľa § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadkuak sa námietka zaujatosti týka len okolností uvedených v § 14 ods. 3, súd na námietkuzaujatosti neprihliada a vec nadriadenému súdu nepredkladá. Z týchto ustanovení tedavyplýva, že zákonná sudkyňa nemala vec vôbec predkladať nadriadenému súdu narozhodnutie o jej vylúčení, keďže dôvodom na jej vylúčenie boli okolnosti uvedené v § 14ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd ako nadriadený súd však so zreteľom naodstránenie pochybností o tom, či je, alebo nie je zákonná sudkyňa vylúčená, napriek tomuvo veci rozhodol s tým, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovaniav tejto veci, pretože dôvodom na jej vylúčenie boli okolnosti spočívajúce v jej postupev konaní a tieto nie sú dôvodom na jej vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci.Je pravdou, že v spise sa nachádza aj námietka zaujatosti sudcov krajského súdu,konkrétne sa však uvádzajú mená JUDr. Világiovej, JUDr. Muránskej, JUDr. Šofránkoveja JUDr. Boroňa. Z obsahu tohto podania však vyplýva, že dôvodom na vylúčenie sudcov sútiež okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jehorozhodovaní v iných veciach, čo nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu. Dokonca podľa§ 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku ak sa námietka zaujatosti týka len okolnostíuvedených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada a vec nepredkladánadriadenému súdu. Napriek tomu krajský súd ako nadriadený súd predloží vecnajvyššiemu súdu na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o tom,či sudcovia krajského súdu sú alebo nie sú vylúčení z prerokúvania tejto veci. Navyšekrajský súd poukazuje na ustanovenie § 16 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľaktorého podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné úkonypred jej predložením nadriadenému súdu podľa odseku 1, ak možno predpokladať, ženámietka nie je dôvodná; pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydaťrozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Toto rozhodnutienie je rozhodnutím vo veci samej, ale ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, a pretokrajský súd pri rozhodovaní o tejto veci postupoval podľa § 16 ods. 3 Občianskeho súdnehoporiadku.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhyzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietanýmpostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohozákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a jeho rozhodnutíma základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z inýchdôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnomprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základnéhopráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie(m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecnýchsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovaťani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohouústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúchainterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontroluzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanoumedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie vecivšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavneneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonnéhopredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľkoodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatismutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

Podstatou argumentácie sťažovateľky je tvrdenie, že krajský súd rozhodol o námietkezaujatosti zákonnej sudkyne bez toho, aby predtým predložil spis najvyššiemu súdu narozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov krajského súdu, resp. o odňatí veci krajskémusúdu a prikázaní veci inému krajskému súdu. Sťažovateľka je zároveň toho názoru, ženemožno súhlasiť so záverom, podľa ktorého namietaný dôvod vylúčenia sudcov krajskéhosúdu má spočívať v postupe týchto sudcov v prerokúvanej veci alebo v iných veciach,pretože z obsahu jej námietky zaujatosti voči sudcom krajského súdu vyplýva, že ichprocesný postup preukazuje ich pomer k navrhovateľovi ako účastníkovi konania, a tos poukazom na jeho možné vzťahy ako vysoko postaveného funkcionára Prešovskéhosamosprávneho kraja.

Podľa názoru ústavného súdu argumentácia krajského súdu sa javí ako dostatočnáa úplná, nenesie teda znaky arbitrárnosti, ale ani zjavnej neodôvodnenosti. Skutočnosť, žesťažovateľka má na vec odlišný názor, neznamená sama osebe porušenie označených právpodľa ústavy a dohovoru.

Z pohľadu ústavného súdu sa ako podstatné javí, že hoci namietané dôvodyvylúčenia sudcov krajského súdu spočívajú podľa názoru krajského súdu v postupevymenovaných sudcov v konaní o prerokúvanej veci alebo v ich rozhodovaní v inýchveciach, čo nemôže byť dôvodom na ich vylúčenie a na čo sa nemá prihliadať a vecpredkladať nadriadenému súdu, napriek tomu krajský súd námietku zaujatosti sudcovkrajského súdu predloží najvyššiemu súdu ako nadriadenému súdu na rozhodnutie podľa§ 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Zároveň sa cítil oprávnený ešte predpredložením spisu najvyššiemu súdu a pred jeho rozhodnutím o námietke zaujatosti sudcovkrajského súdu o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne okresného súdu rozhodnúť.Na takýto postup sa krajský súd cítil oprávnený s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 3Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého podanie námietky zaujatosti nebráni súduprejednať vec alebo uskutočniť iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu podľaodseku 1, ak možno predpokladať, že námietka nie je dôvodná. Pred rozhodnutímo námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie,ktorým sa konanie končí, pričom dané rozhodnutie (o nevylúčení zákonnej sudkyneokresného súdu) nie je rozhodnutím vo veci samej, ale ani rozhodnutím, ktorým sa konaniekončí, a preto krajský súd pri rozhodovaní o tejto veci postupoval podľa § 16 ods. 3Občianskeho súdneho poriadku.

Inými slovami, ustanovenie § 16 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku podľavýkladu krajského súdu umožňuje nadriadenému súdu rozhodnúť o námietke zaujatostisudcu podriadeného súdu aj v takom prípade, ak je zároveň podaná aj námietka zaujatostisudcov nadriadeného súdu, ktorí majú rozhodovať o námietke zaujatosti sudcupodriadeného súdu, a to bez toho, aby bolo najprv rozhodnuté o námietke zaujatosti sudcovnadriadeného súdu, keďže takéto rozhodovanie nie je rozhodovaním vo veci samej, ale anirozhodnutím, ktorým sa konanie končí, to všetko v prípade, ak možno predpokladať, ženámietka zaujatosti sudcov nadriadeného súdu nie je dôvodná.

Treba zdôrazniť, že uvedenú ucelenú právnu argumentáciu krajského súdusťažovateľka v podanej sťažnosti konkrétne nenapáda, najmä nie z pohľadu ustanovenia§ 16 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré krajský súd odkazuje. V tejto súvislostiústavný súd poznamenáva, že nie je jeho úlohou nahrádzať chýbajúcu konkrétnuprotiargumentáciu zo strany sťažovateľky hypotetickými úvahami o tom, čo by bolo možnéargumentácii krajského súdu prípadne vytknúť.

Napokon ústavný súd ešte poznamenáva, že z námietky zaujatosti sudcov krajskéhosúdu podanej sťažovateľkou vyplýva, že táto namieta zaujatosť sudcov krajského súduvýslovne ako sudcov odvolacieho súdu, hoci v danom prípade krajský súd nerozhodovalako odvolací súd, ale ako nadriadený súd v špecificky upravenom konaní a rozhodovanío námietke zaujatosti.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2016