znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 252/2015-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej Advokátskou   kanceláriou   AZARIOVÁ   &   RUŽBAŠÁN   Law   Firm,   s.   r.   o.,Kmeťova 26, Košice, zastúpenou konateľom spoločnosti JUDr. Róbert Ružbašán, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 145/2011a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra2014   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednaniezáležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len„okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   145/2011   (ďalej   aj   „napadnutékonanie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla: „Dňa   16.11.2011   sťažovateľka   podala   na   Okresnom   súde   Košice   II.   návrh na vydanie   bezdôvodného   obohatenia,   ktorým   sa   domáhala   voči   žalovanému-... vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 298,42 € s príslušenstvom. V danom prípade nejde o skutkovo a právne náročnú vec, ktorá by si vyžadovala výsluch viacerých svedkov, množstvo procesných úkonov, išlo o bežnú vec.

Okresný súd Košice II. nariadil v danej veci pojednávanie po takmer 7 mesiacoch na deň   14.06.2012   pojednávanie,   na   ktorom   vypočul   sťažovateľku   a   aj   žalovaného. Následne vydal uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na neurčito za účelom pripojenia spisov 31C/30/2004, 22C/77/2009 a 31C/117/2010, ktoré v konaní vyžiadal súd aj napriek tomu, že súd mohol rozhodovať aj bez pripojenia uvedených spisov.

Od 14.6.2012 do dnešného dňa nebolo vo veci nariadené ďalšie pojednávanie, ani vydané   rozhodnutie,   či   vykonaný   akýkoľvek   ďalší   procesný   úkon,   ktorým   by   sa   konalo vo veci samej.

Dňa 30.07.2014 podala sťažovateľka sťažnosť na postup súdu pre porušovanie práva na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   predsedovi   okresného   súdu. Predseda okresného súdu v odpovedí na podanú sťažnosť zo dňa 25.08.2014 konštatuje, že v predmetnom konaní došlo k prieťahom...

Poukazujeme na skutočnosť, že predmetné konanie trvá odo dňa podania návrhu už takmer tri roky. Skutočnosť, že Okresný súd Košice II. vo veci nenariadil pojednávanie už viac ako 2 roky je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty, práva na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Z opísaných skutkových okolností je zrejmé, že celé konanie až doteraz, je zbytočne zdĺhavé,   nehospodárne   a   neefektívne,   v   predmetnej   veci   už   viac   ako   2   roky   nebolo nariadené pojednávanie, a to aj bez preukázania závažného dôvodu, či potreby vykonania konkrétneho dôkazu. Okresný súd Košice II. postupoval neracionálne a zmätočne, a to už od samotného začiatku, keď bol dňa 16.11.2011 sťažovateľkou podaný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia. K tomuto návrhu podal odporca vyjadrenie, pričom súd nariadil pojednávanie až na deň 14.6.2012, čo je takmer 7 mesiacov od podania návrhu. Teda len medzi   samotným   podaním   návrhu   na   vydanie   bezdôvodného   obohatenia   a   prvým pojednávaním vo veci bol neadekvátny časový odstup.

Pojednávanie nariadené na 14.06.2012 bolo po vypočutí sťažovateľky a žalovaného odročené na neurčito a doposiaľ ani po viac ako dvoch rokoch nebolo nariadené ďalšie pojednávanie. Je neprípustné a v rozpore zo so všetkými základnými zásadami občianskeho súdneho konania, aby sa vo veci nekonalo viac ako dva roky len z dôvodu pripojenia spisov, ktoré však ku konaniu pripojiť vôbec netreba.

Odo dňa konania posledného pojednávania súd nekoná vôbec, doposiaľ nevytýčil pojednávanie a nevykonal žiadne procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej. Z vyššie uvedených dôvodov podala dňa 30.07.2014 sťažovateľka sťažnosť na postup súdu   pre   porušovanie   práva   na   verejné   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov predsedovi Okresného súdu Košice II. V odpovedi na podanú sťažnosť predseda okresného súdu konštatoval, že v uvedenom konaní došlo k prieťahom.

Tieto   skutočnosti   u   sťažovateľky   vytvárajú   právnu   neistotu   a   to   už   od   momentu podania návrhu, rovnako tak aj počas celého konania, a ktorá pretrváva dodnes, z dôvodu, že nie je vytýčené ďalšie pojednávanie a nie je vo veci ani právoplatne rozhodnuté.... Sťažovateľka sa domáha priznania nároku na primerané finančné zadosťučinenie a to vo výške 4 000 €.

Výšku primeraného zadosťučinenia odôvodňujeme

a)   Nemajetkovou ujmou:

Už od 16.11.2011 sa sťažovateľka usiluje o priznanie jej nároku voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 298,42 €, pričom o jej nároku nebolo do dnešného dňa rozhodnuté... Skutočnosť, že sa sťažovateľka dlhé roky nedokáže domôcť meritórneho rozhodnutia aj za okolností, že sa nejedná o mimoriadne zložitý spor a jeho nároky sú preukázané, spôsobila stratu dôvery v súdy a súdny systém Slovenskej republiky a ich význam, pocit krivdy a nespravodlivosti.

b)   Majetkovou ujmou Sťažovateľke počas obdobia od podania návrhu až doposiaľ vznikla nečinnosťou súdu majetková ujma. Počas celého konania bola nútená vynakladať nemalé finančné prostriedky na to, aby sa domohla svojho práva čo sa jej dodnes stále nepodarilo. Je potrebné taktiež zohľadniť,   skutočnosť,   že   sťažovateľka   je   osoba   s   ťažkým   zdravotným   postihnutím...   - invalidná dôchodkyňa, ktorá poberá invalidný dôchodok tvoriaci jej jediný príjem, a preto riadne neuhradenie jej nároku voči žalovanému, ako aj nemožnosť domôcť sa úhrady na súde zhoršuje jej, už aj tak zlú sociálnu situáciu...“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľky na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. 19C/145/2011 bolo porušené.

2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/145/2011 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktoré je Okresný súd Košice II povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľke na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 340,09 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonompredpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavneneoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuťaj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právana prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 145/2011.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkovalebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základnýchpráv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitnýchpredpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a tedapodmienkou   konania   vo   veci   individuálnej   ochrany   základných   práv   a   slobôd   predústavným súdom.

Účinným   právnym   prostriedkom   nápravy   v   súvislosti   s   námietkou   zbytočnýchprieťahov   v   napadnutom   konaní   je   podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   (napr.IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov.

Sťažovateľka sťažnosť predsedovi okresného súdu podala 30. júla 2014. Predsedaokresného súdu v odpovedi na sťažnosť z 25. augusta 2014 prieťahy v konaní sám uznala avizoval nápravu v plynulosti konania.

Podľa zistenia   ústavného súdu okresný súd účinnú nápravu uskutočnil vo formenariadenia termínu pojednávania na 15. december 2014 a tiež na 26. január 2015.

Nemožno   pripísať   na   ťarchu   okresného   súdu,   že   na   žiadosť   sťažovateľky,   ktoráavizovala,   že   má   chorých   rodičov,   a   preto   žiada   o odročenie   pojednávania,   sa   tietopojednávania neuskutočnili.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdudochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne podalakvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právapodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle čl. 127 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2015