znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 252/2014-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu   Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosť   I.   K.,   vo   veci   namietanej nezákonnosti,   neústavnosti   a ničotnosti   uznesenia   Okresného   súdu   Bardejov   č.   k. 3 C 235/2005-91 z 30. novembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28. decembra   2012   doručená   sťažnosť   I.   K. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal nezákonnosť,   neústavnosť   a ničotnosť   uznesenia   Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len „okresný   súd“)   č.   k.   3   C   235/2005-91   z 30.   novembra   2012   (ďalej   len   „napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľ uviedol, že súdne konanie, v rámci ktorého bolo napadnuté uznesenie vydané, je pre neho „životne dôležité“. Ďalej uviedol, že dôsledky napadnutého uznesenia nie je možné napraviť inak ako podaním ústavnej sťažnosti. Zároveň sťažovateľ poukázal na jeho obsahovo bližšie nešpecifikovanú žiadosť z 3. októbra 2012 adresovanú Centru právnej pomoci Svidník, pričom v tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že má záujem, aby ho advokát, ktorého „má určiť CPP Svidník“, zastupoval „aj v konaní pred ústavným súdom“.

II.

3. Z napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. 3 C 235/2005-83 z 9. júla 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. augusta 2012, rozhodol o ustanovení   zástupcu   z radov   advokátov   na   ochranu   sťažovateľových   práv   a právom chránených záujmov v konaní pred všeobecnými súdmi. Spis bol okresným súdom následne zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa. Najvyšší súd podaním z 11. októbra 2012 usmernil okresný súd, aby sťažovateľa poučil o ustanovení advokáta súdom po 1. januári 2012 podľa § 30 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) a o dôsledku neodstránenia nedostatku osobitnej podmienky dovolacieho konania v zmysle § 241 ods. 1 OSP. V tejto súvislosti okresný súd napadnutým uznesením, proti ktorému odvolanie   nie   je   prípustné,   vyzval   sťažovateľa,   aby   si   v lehote   10   dní   od   doručenia napadnutého uznesenia zvolil advokáta, ktorý   ho bude zastupovať v dovolacom konaní, a zároveň v uvedenej lehote predložil okresnému súdu splnomocnenie udelené zvolenému advokátovi   na   zastupovanie   sťažovateľa   v dovolacom   konaní,   a to   pod   následkom zastavenia dovolacieho konania v prípade, že tak sťažovateľ v uvedenej lehote neurobí.

III.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   20   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie   návrhu   a   navrhované   dôkazy.   Návrh   musí   podpísať   navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom   alebo   komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa   §   25 ods.   1 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

IV.

5.   V   úvode   ústavný   súd   uvádza,   že   v rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti zistil,   že   sťažnosť   neobsahuje   sťažnostný   návrh,   tzv.   petit   návrhu.   Sťažovateľ   taktiež neoznačil   žiadne   ústavné   právo,   resp.   základné   právo   alebo   slobodu,   ktoré   malo   byť napadnutým   uznesením   porušené.   Sťažovateľ   k sťažnosti   nepripojil   splnomocnenie   na zastupovanie   advokátom   v zmysle   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde,   pričom   síce poukázal na žiadosť adresovanú Centru právnej pomoci Svidník, avšak bez konkretizácie jej obsahu alebo pripojenia jej kópie k sťažnosti.

6. Uvedené nedostatky sťažnosti by už samy osebe boli dôvodom na odmietnutie sťažnosti   v zmysle §   25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   z dôvodu   nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

7.   Aj   napriek   uvedenému   však   ústavný   súd   s   prihliadnutím   na   požiadavku materiálneho chápania ochrany základných práv a slobôd pristúpil v rámci predbežného prerokovania sťažnosti k jej preskúmaniu z pohľadu možnej existencie ďalších dôvodov, ktoré by mali za následok jej odmietnutie v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

8.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   okresný   súd   napadnutým   uznesením   vyzval sťažovateľa v súlade s Občianskym súdnym poriadkom, aby si zvolil právneho zástupcu (advokáta),   ktorý   ho   bude   zastupovať   v konaní   pred   všeobecnými   súdmi   (v   konaní o dovolaní   pred   najvyšším   súdom),   poučil   ho   o následkoch   nesplnenia   povinnosti vyplývajúcej z danej výzvy a Občianskeho súdneho poriadku a taktiež ho poučil o možnosti poskytnutia   právnej   pomoci   zo   strany   Centra   právnej   pomoci   v zmysle   §   30   OSP. Napadnuté ustanovenie nijako nevybočilo zo zákonných požiadaviek kladených na obsah a formu rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým v zmysle zákona vyzýva účastníka súdneho konania   na   odstránenie   nedostatkov   svojho   podania.   Ústavný   súd   zároveň   dodáva,   že účelom   napadnutého   uznesenia   je   zabezpečiť   právne   zastúpenie   sťažovateľa   v konaní o dovolaní   pred   najvyšším   súdom,   a tým   o.   i.   zabezpečiť   v dovolacom   konaní,   kde povinnosť   sťažovateľa   (ako   dovolateľa)   byť   zastúpený   advokátom   v konaní   o dovolaní vyplýva z § 241 ods. 1 OSP, kvalifikovanú právnu pomoc pri výkone procesných práv sťažovateľa v súlade s ústavou a zákonmi Slovenskej republiky, pričom postup okresného súdu   spočívajúci   vo   vydaní   napadnutého   uznesenia   plne   korešponduje   so   zákonnými požiadavkami   kladenými   na   postup   všeobecných   súdov   pri   zabezpečovaní   právneho zastúpenia účastníkov konania.

9.   Postupom   okresného   súdu   a vydaním   napadnutého   uznesenia   nemohlo   dôjsť k porušeniu   sťažovateľových   základných   práv   a slobôd   garantovaných   ústavou   alebo ľudských práv a základných slobôd garantovaných kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014