znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 252/2011-46

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   15.   decembra   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa o prijatej sťažnosti JUDr. P. P., Ž., zastúpeného JUDr. K. M. P., Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a   základných   slobôd   postupom   Okresného súdu   Bratislava   III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 6/2004 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   JUDr.   P.   P.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 6/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. JUDr. P. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   JUDr.   P.   P. p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v   sume 261,82   € (slovom   dvestošesťdesiatjeden   eur   a   osemdesiatdva   centov),   ktoré j e   Okresný   súd Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne   JUDr.   K.   M.   P., Advokátska kancelária, Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. II. ÚS 252/2011-24 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. P. P., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 6/2004.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v právnej veci sťažovateľa ako žalobcu proti žalovaným: 1. Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, B.; 2. Krajské zastupiteľstvo Policajného zboru v B., Úrad justičnej a kriminálnej polície Policajného   zboru,   B.;   3.   kpt.   RNDr.   O.   M.,   H.,   a   4.   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej republiky, B., o ochranu osobnosti, ktorá bola na okresnom súde ako súde prvého stupňa vedená pod sp. zn. 6 C 6/2004, bolo okresnému súdu 19. februára 2009 doručené dovolanie sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 307/07-182, 9 Co 308/07 zo 4. decembra 2008. Toto dovolanie sťažovateľa bolo okresným súdom zaevidované tiež pod sp. zn. 6 C 6/2004.

Sťažovateľ   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu   v konaní o jeho dovolaní vedenom pod sp.   zn. 6 C 6/2004 v danej právnej veci odôvodňuje najmä takto:

„...   Odporca   od   februára   2009   doslova   strpčuje   život   sťažovateľovi   nielen nezákonnými, ale i nezmyselnými uzneseniami a výzvami. Odporca zasahuje neoprávnene do majetkových práv, pretože mu nezmyselne zvyšuje náklady na právne služby súvisiace s opravnými   prostriedkami   podkladmi   proti   nezákonným   rozhodnutiam.   Odporca   dňa 24. 03.   2009 vyzval sťažovateľa   na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 1.792,47,- EUR bez špecifikácie použitej položky sadzobníka súdnych poplatkov, pričom výška súdneho poplatku je nesprávna. Výzva bola doručená 02. 04. 2009.... Sťažovateľ písomným   podaním   zo   06.   04.   2009   požiadal   o   riadne   vyčíslenie   súdneho   poplatku. Na tomto mieste treba poznamenať, že sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok za dovolanie pri   jeho   podaní   kolkovými   známkami   alebo   v   hotovosti,   pretože   mu   v   tom   bránilo ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) a očakával vyrubenie súdneho poplatku a označenie identifikačných údajov k zaplateniu súdneho poplatku poštovým poukazom alebo prevodom z účtu.... Na žiadosť   zo 06.   04.   2009   reagoval   odporca   odpoveďou   z   15.   05.   2009   s   nezmyselným obsahom a nezákonným uznesením č. k. 6 C/6/2004-206 z 21. 05. 2009, č. k. 6 C/6/2004- 204 z 21. 05. 2009, ktorými bola sťažovateľovi uložená povinnosť doplatiť súdny poplatok za odvolanie   1.261,-   EUR   a   za   námietku   1.261,-   EUR.   Reakciou   bola   i   nová   výzva na zaplatenie   súdneho   poplatku   za   dovolanie   v   novourčenej   výške   2.522,-   EUR   bez špecifikácie   položky   sadzobníka   súdnych   poplatkov.   Písomnosti   odporu   boli   doručené 27. 05.   2009.  ...   Dňa   29.   05.   2009   doručil   sťažovateľ   odporcovi   stanovisko,   v   ktorom opakovane   upozornil   na   nesprávne   vyčíslený   súdny   poplatok   za   dovolanie, nepreskúmateľnosť výzvy pre absencia označenia položky sadzobníka súdnych poplatkov a na   prieťahy   v   konaní.   Zároveň   doručil   odvolanie   proti   uzneseniu   z   21.   05.   2009.  ... Odporca   nereagoval   na   stanovisko   žalobcu,   ale   uznesením   č.   k.   6   C/6/2004-219 z 08. 06. 2009   zastavil   dovolacie   konanie.  ...   Sťažovateľ   podal   proti   uzneseniu z 08. 06. 2009   odvolanie   a   podľa   vlastných   výpočtov   zaplatil   dňa   24.   06.   2009   súdny poplatok za dovolanie vo výške 1.128,57,- EUR. Znova treba poznamenať, že podľa § 10 ods. 2 písm. e/ zákona o súdnych poplatkoch pre nezaplatenie poplatku prvostupňový súd konanie   nezastaví,   ak   žiada   zaplatenie   poplatku   vo   výške   odporujúcej   úprave   tohto zákona.... Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3 Co/226/2009-232, 3 Co/227/2009- 233, 3 Co/229/2009 všetko z 23. 11. 2009 zrušil všetky uznesenia odporcu.... Dňa 19. 01. 2010   podal   sťažovateľ   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní.  ...   Na   sťažnosť   odpovedal podpredseda odporcu pod č. Spr 2001/10 z 22. 02. 2010, ktorý nezistil prieťahy v konaní.... Písomným podaním z 22. 03. 2010 oznámila zákonná sudkyňa, že sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za dovolanie v správnej výške (!). Dôvody, pre ktoré bol opakovane vyrubovaný súdny   poplatok   v   nesprávnej   výške   vo   svojom   oznámení   neuviedla.   Dňa   10.   05.   2010 a 19. 05. 2010   sú   sťažovateľovi   doručené   vyjadrenia   žalovaných   k   dovolaniu.   Dňa 17. 12. 2010 a 01. 10. 2010 sú sťažovateľovi doručené opravné uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo 04. 08. 2010 a 23. 09. 2010, ktoré majú nepodstatný charakter z pohľadu dovolania.   Dňa   24.   08.   2010   je   sťažovateľovi   doručené   opravné   uznesenie   odporu   z 11. 08. 2010.   Dňa   17. 12.   2010   je   doručené   sťažovateľovi   uznesenie,   ktorým   sa   ukladá sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie z 13. 04. 2007. Uznesenie je pre nedostatok dôkazov nepreskúmateľné a je v úplnom rozpore s obsahom oznámenia zákonnej svedkyne z 22. 03. 2010 (strana druhá).... Z uvedených faktov vyplýva, že ani po takmer   23   mesiacoch   súd   prvého   stupňa   bez   zavinenia   sťažovateľa   nepredložil   vec dovolania súdu.... Postup súdu prvého stupňa sa vyznačuje nečinnosťou a nesprávnou činnosťou, čím ovplyvňuje priebeh dovolacieho konania a spôsobuje výlučne sám prieťahy v konaní.   Činnosť   odporcu   opakovane   sa   vyznačuje   neznalosťou   základných   predpisov občianskeho súdneho konania a zákona o súdnych poplatkoch, o čom svedčí neschopnosť správne vyrubiť súdny poplatok a nasledujúce nezákonné uznesenie. Vinou nezákonných uznesení   sa   vec   predkladá   odvolaciemu   súdu   nielen   na   rozhodnutie   o   odvolaní,   ale   aj na opravné   uznesenie.  ...   Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   nečinnosť   a   nesprávna   činnosť Okresného   súdu   Bratislava   III   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   6   C/6/2004   porušuje   jeho základné právo upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Sťažovateľ je toho názoru, že postup Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C/6/2004 porušuje jeho základné právo uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1/ Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 6 C/6/2004 porušené bolo.

2/ Okresnému súdu Bratislava III prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C/6/2004 konať bez zbytočných prieťahov.

3/ JUDr.   P.   P.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   3.000,-   EUR   (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd Bratislava III je povinný v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu nahradiť trovy konania JUDr. P. P. na účet právnej zástupkyne JUDr. K. M. P.... tak, ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

2. Ústavný súd požiadal obidvoch účastníkov konania, aby sa vyjadrili k veci a aj k tomu,   či   súhlasia   s   tým,   aby   ústavný   súd   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatej sťažnosti.

2.1 Okresný súd na výzvu ústavného súdu z 11. júla 2011 oznámil, že sa nemôže vyjadriť   k prijatej   sťažnosti,   pretože   predmetný   spis   sa   nachádza   na   Najvyššom   súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Ani po viacerých urgenciách zo strany ústavného   súdu   okresný   súd   nevyužil   právo   vyjadriť   sa   k prijatej   sťažnosti.   Listom sp. zn. Spr. 3493/2011 doručeným ústavnému súdu 23. novembra 2011 iba oznámil, že „... vo veci ústavnej sťažnosti JUDr. P. P. súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti“.

2.2 Na uvedené oznámenie okresného súdu reagovala právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 7. decembra 2011, v ktorom okrem vyčíslenia trov ústavnému súdu oznámila, že „... sťažovateľ súhlasí s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania vo veci...“.

3. Ústavný súd tak podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   vyjadreniami   účastníkov k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   na   prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej   prerokovanie na ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu   posúdenia,   ktorá   je   určená povahou týchto práv – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo sťažnosti, z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného okresným súdom o dovolaní sťažovateľa pod sp. zn. 6 C 6/2004: -   19.   február   2009   –   okresnému   súdu   bolo   doručené   dovolanie   sťažovateľa   podané prostredníctvom jeho vtedajšej právnej zástupkyne proti právoplatnému rozsudku krajského súdu č. k. 9 Co 307/07-182, 9 Co 308/07 zo 4. decembra 2008,

- 24. február 2009 – okresným súdom bol vyhotovený úradný záznam o tom, že sťažovateľ súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 27 000 Sk dosiaľ neuhradil,

-   24.   marec   2009   –   okresný   súd   pod   hrozbou   zastavenia   konania   vyzval   sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za dovolanie v sume 1 792,47 €,

-   8.   apríl   2009 –   okresnému   súdu   bolo doručené   podanie vtedajšej   právnej   zástupkyne sťažovateľa, ktorým namietala nesprávnosť výšky súdneho poplatku za dovolanie a súčasne žiadala o jeho správne vyčíslenie podľa príslušnej položky sadzobníka súdnych poplatkov,

- 15. máj 2009 – okresný súd v liste adresovanom vtedajšej právnej zástupkyni sťažovateľa podrobne   uviedol   postup   a spôsob,   akým   dospel   k   „správnej   výške“   súdneho   poplatku za dovolanie v sume 2 522 €, ako aj k výške nedoplatku na súdnom poplatku za žalobu v sume   1   261   €,   ako   aj   za   odvolanie   sťažovateľa   proti   rozsudku   okresného   súdu č. k. 6 C 6/2004-123 z 13. apríla 2007 v sume 1 261 €,

-   21.   máj   2009   –   okresný   súd   vyrubil   sťažovateľovi   uznesením   č.   k.   6   C   6/2004-204 doplatok súdneho poplatku za žalobu v sume 1 261 €, uznesením č. k. 6 C 6/2004-206 doplatok   súdneho   poplatku   za   odvolanie   v   sume   1   261   €   a   súčasne   ho   pod   hrozbou zastavenia konania vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v sume 2 522 €,

- 29. máj 2009 – vtedajšia právna zástupkyňa sťažovateľa podala proti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 C 6/2004-204, ako aj proti jeho uzneseniu č. k. 6 C 6/2004-206 odvolanie a zároveň osobitným podaním namietala nesprávnosť výšky súdneho poplatku za dovolanie v sume 2 522 €, pričom upozornila aj na prieťahy v konaní o dovolaní, ďalším osobitným podaním sa tiež vyjadrila k obsahu listu okresného súdu z 15. mája 2009,

- 8. jún 2009 – okresným súdom bol vyhotovený úradný záznam, podľa ktorého sťažovateľ vyrubený doplatok súdneho poplatku za žalobu v sume 1 261 €, ako ani vyrubený doplatok súdneho poplatku   za ním   podané odvolanie v   sume   1 261   € dosiaľ   neuhradil, súčasne uznesením č. k. 6 C 6/2004-219 konanie o dovolaní zastavil,

-   29.   jún   2009   –   sťažovateľ   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   6   C   6/2004-219 z 8. júna 2009 podal odvolanie,

- 30. jún 2009 – okresný súd vyhotovil úradný záznam o tom, že sťažovateľ uhradil súdny poplatok v sume 1 128,57 €,

-   3.   júl 2009   –   vtedajšia   právna zástupkyňa sťažovateľa   okresnému   súdu   oznámila, že sťažovateľ 24. júna 2009 súdny poplatok za dovolanie v sume 1 128,57 € uhradil,

- 3. júl 2009 – okresný súd postúpil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach sťažovateľa z 29. mája 2009, ako aj odvolaní sťažovateľa z 29. júna 2009, - 7. júl 2009 – spis bol doručený krajskému súdu,

-   23.   november   2009   –   krajský   súd   na   základe   odvolaní   sťažovateľa   uznesením č. k. 3 Co 226/09-232 uznesenie okresného súdu č. k. 6 C 6/2004-204 z 21. mája 2009 zrušil a zároveň ďalším svojím uznesením č. k. 3 Co 227/09-233, 3 Co 229/09 zrušil aj uznesenie okresného   súdu   č.   k.   6   C   6/2004-206   z   21.   mája   2009   a   uznesenie   okresného   súdu č. k. 6 C 6/2004-219 z 8. júna 2009, pričom vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 31. december 2009 – spis bol doručený okresnému súdu,

- 7. január 2010 – okresný súd zaslal uznesenia krajského súdu všetkým účastníkom konania na účely ich doručenia,

-   22.   február   2010   –   predseda   okresného   súdu   prípisom   č.   Spr.   2001/10   sťažnosť sťažovateľa   z   19.   januára   2010   vyhodnotil   tak,   že   prieťahy   v   konaní   spôsobené subjektívnymi okolnosťami na strane zákonného sudcu nezistil (č. l. 239 spisu),

-   22.   marec   2010   –   okresný   súd   prípisom   adresovaným   vtedajšej   právnej   zástupkyni sťažovateľa   okrem   iného   oznámil,   že   sťažovateľom   zaplatený   súdny   poplatok   v   sume 1 128,57 € považuje za úhradu súdneho poplatku za dovolanie, pričom súdny poplatok za odvolanie v sume 564 € už nebude od sťažovateľa vymáhať,

- 22. marec 2010 – okresný súd výzvou adresovanou žalovaným v 1. až 3. rade žiadal, aby sa vyjadrili k dovolaniu sťažovateľa,

- 9. apríl 2010 – žalovaní v 1., 2. a 4. rade sa k dovolaniu sťažovateľa vyjadrili,

- 3. máj 2010 – okresný súd vyzval vtedajšiu právnu zástupkyňu sťažovateľa, žalovaných v 2. a 3. rade, aby sa vyjadrili k spoločnému podaniu – vyjadreniu žalovaných v 1. a 4. rade,

- 10. máj 2010 – okresný súd vyzval vtedajšiu právnu zástupkyňu sťažovateľa, žalovaných v 1., 3. a 4. rade, aby sa vyjadrili k podaniu – vyjadreniu žalovaného 2. rade,

- 12. máj 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila okresnému súdu, že spoločné vyjadrenie žalovaných v 1. a 4. rade z 9. apríla 2010 ponecháva bez stanoviska,

- 17. jún 2010 – okresný súd vec postúpil krajskému súdu na účely vydania opravného uznesenia, pretože v záhlaví uznesení krajského súdu z 23. novembra 2009 nebol uvedený žalovaný vo 4. rade,

- 21. jún 2010 – spis bol doručený krajskému súdu,

-   4.   august   2010   –   krajský   súd   vydal   opravné   uznesenie   č.   k.   3   Co   227/2009-234, 3 Co 229/2009, ktorým opravil svoje uznesenie sp.   zn. 3 Co 227/2009, 3 Co 229/2009 z 23. novembra 2009 tak, že do záhlavia doplnil žalovaného vo 4. rade,

- 10. august 2010 – spis bol doručený späť okresnému súdu,

- 11. august 2010 – okresný súd opravným uznesením č. k. 6 C 6/2004-260 opravil svoje uznesenie č. k. 6 C 6/2004-219 z 8. júna 2009 o zastavení dovolacieho konania tak, že do záhlavia doplnil žalovaného vo 4. rade,

- 17. august 2010 – okresný súd vec opäť postúpil krajskému súdu na opravu záhlavia uznesenia krajského súdu č. k. 3 Co 226/2009-232 z 23. novembra 2009, v ktorom tak isto nebol uvedený žalovaný vo 4. rade,

- 17. september 2010 – spis bol doručený krajskému súdu,

- 23. september 2010 – krajský súd opravným uznesením č. k. 3 Co 226/2009-263 opravil záhlavie svojho uznesenia č. k. 226/2009-232 z 23. novembra 2009,

- 1. október 2010 – spis bol doručený okresnému súdu,

- 8. október 2010 – okresný súd zaslal opravné uznesenie krajského súdu z 23. septembra 2010 účastníkom konania na účely doručenia,

- 10. november 2010 – okresný súd vyzval žalovaných v 1. až 4. rade, aby sa vyjadrili k dovolaniu sťažovateľa,

- 19. november 2010 – žalovaní v 1. a 4. rade spoločnou emailovou správou s poukazom na to,   že   k   dovolaniu   sťažovateľa   sa   už vyjadrili,   žiadali   okresný   súd   o   oznámenie,   či   je potrebné opakovane sa k dovolaniu vyjadriť,

-   22.   november   2010   –   okresný   súd   prostredníctvom   emailovej   správy   okrem   iného žalovaným   v   1.   a   4.   rade   oznámil,   že   k   dovolaniu   sa   už   nie   je   potrebné   opakovane vyjadrovať,

- 25. november 2010 – žalovaná v 3. rade sa podaním vyjadrila k dovolaniu sťažovateľa,

- 9. december 2010 – okresný súd uznesením č. k. 6 C 6/2004-273 sťažovateľovi vyrubil súdny poplatok v sume 563,50 € za odvolanie,

- 31. december 2010 – vtedajšia právna zástupkyňa sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 C 6/2004-273 z 9. decembra 2010 podala odvolanie,

- 5. január 2011 – vtedajšia právna zástupkyňa sťažovateľa svojím podaním okrem iného oznámila   okresnému   súdu,   že   nie   je   oprávnená   prijímať   rozhodnutia   vzťahujúce sa na konanie o žalobe do jeho právoplatného skončenia, t. j. do 26. januára 2009, súčasne sťažovateľ osobitným podaním okrem iného oznámil okresnému súdu, že jeho vtedajšia právna zástupkyňa je oprávnená v jeho mene prijímať písomnosti a rozhodnutia týkajúce sa výhradne už iba konania o dovolaní,

- 12. január 2011 – okresný súd uznesením č. k. 6 C 6/2004-279 zrušil svoje uznesenie č. k. 6 C 6/2004-273 z 9. decembra 2010 o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie,

- 23. marec 2011 – vec bola postúpená najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 6/2004 o dovolaní sťažovateľa došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, vzhľadom na to, že právomoc okresného súdu v konaní o dovolaní v zmysle § 241 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) je obmedzená iba na procesné úkony spojené s odstraňovaním prípadných vád dovolania, avšak o dovolaní ako takom už rozhoduje najvyšší súd, prípadnú zložitosť veci odôvodňujúcu časovú náročnosť postupu v konaní o dovolaní, nie je možné v prospech okresného súdu nijako zohľadniť. V danej veci takú okolnosť, ktorá by zakladala jej zložitosť, ústavný súd nevzhliadol ani v postupe okresného   súdu   v   zmysle   ustanovení   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „zákon   o súdnych   poplatkoch“),   t. j.   v   jeho   úkonoch   spojených   s   určením a vyrubením súdneho poplatku za sťažovateľom podané dovolanie. Inými slovami, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by zakladala faktickú alebo právnu zložitosť postupu okresného súdu v konaní o dovolaní, a tým súčasne príčinu odôvodňujúcu jeho priebeh o časovom trvaní viac ako 2 roky.

2.   Pokiaľ   ide   o   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania,   ústavný   súd predovšetkým uvádza, že v zmysle ustanovení zákona o súdnych poplatkoch je splnenie poplatkovej   povinnosti,   resp.   povinnosti   zaplatiť   súdny   poplatok   jednou   zo   základných podmienok konania. Aj keď na jednej strane je pravdou, že v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká a súdny poplatok je splatný   podaním   dovolania,   na   druhej   strane   v   zmysle   §   10   ods.   1   zákona   o súdnych poplatkoch okresný súd ako súd prvého stupňa je povinný poplatníka, v danom prípade dovolateľa, pod hrozbou zastavenia konania na zaplatenie súdneho poplatku vyzvať s tým, že   ak   dovolateľ   súdny   poplatok   v   súdom   určenej   lehote   nezaplatí,   dovolacie   konanie zastaví. Vychádzajúc z uvedeného napriek tomu, že sťažovateľ si svoju povinnosť zaplatiť súdny poplatok za dovolanie nesplnil pri jeho podaní, túto skutočnosť samo osebe, resp. vzhľadom na ostatné okolnosti prípadu (pozri ďalej, pozn.), nijako nemožno považovať za takú, ktorú by z hľadiska prekážok pre plynulosť konania bolo možné pričítať na jeho ťarchu. A teda ústavný súd nezistil žiadne také na ťarchu sťažovateľa pričítateľné relevantné skutočnosti, ktoré by bránili postupovať v konaní o jeho dovolaní plynulo a bez prieťahov.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj postupom okresného súdu a v tejto súvislosti prihliadol aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá. Ústavný súd zistil, že postup okresného súdu v konaní o dovolaní sťažovateľa sa nevyznačoval plynulým a efektívnym postupom. V prvom rade treba na ťarchu okresného súdu pričítať zbytočné a neúmerné zaťaženie postupu o dovolaní dodatočným vyrubovaním súdnych poplatkov za žalobu a za odvolanie sťažovateľa potom, čo konanie o žalobe bolo nadobudnutím právoplatnosti rozsudku krajského súdu č. k. 9 Co 307/07-182, 9 Co 308/07 zo 4. decembra 2008, t. j. dňom 26. januára 2009, už právoplatne ukončené. Uvedené platí o to   viac,   že   súdne   poplatky   za   žalobu   a   za   odvolanie   sa   stali   splatnými   ich   podaním sťažovateľom ešte v roku 2004, resp. v roku 2007. Navyše, okresný súd nebol schopný súdny   poplatok   za   dovolanie   v   správnej   výške   určiť,   keď   sťažovateľa   24.   marca   2009 vyzval na jeho úhradu v sume 1 792,47 € a následne 15. mája 2009 už v sume 2 522 €. Okresný súd tak svojou neefektívnou činnosťou od 24. marca 2009 až do 31. decembra 2009,   keď   mu   bol   spis   po   zrušení   jeho   uznesenia   o   zastavení   konania   o   dovolaní   pre nezaplatenie súdneho poplatku krajským súdom vrátený, spôsobil prieťahy v trvaní viac ako 9 mesiacov.

Ústavný   súd   pripisuje   istú   mieru   spoluzodpovednosti   okresnému   súdu   za   ďalšie predlžovanie konania aj dôsledkom neuvedenia žalovaného vo 4. rade v záhlaví uznesení krajského súdu z 23. novembra 2009, a tým vyvolanej nevyhnutnosti vec opäť postúpiť krajskému súdu na vykonanie opravy, keď okresný súd žalovaného vo 4. rade opomenul uviesť už v uznesení o zastavení konania o dovolaní z 8. júna 2009, ktoré napokon okresný súd opravil až uznesením č. k. 6 C 6/2004-260 z 11. augusta 2010.

Tak isto treba na ťarchu okresného súdu pričítať nekoncentrovanosť jeho postupu, a to,   že   dovolanie   sťažovateľa   zaslal   ostatným   účastníkom   konania   na   vyjadrenie sa duplicitne najprv 22. marca 2010 a následne 10. novembra 2010, a nakoniec, avšak v nie poslednom rade, keď uznesením 9. decembra 2010 sťažovateľovi vyrubil súdny poplatok za odvolanie potom, čo 22. marca 2010 jeho vtedajšej právnej zástupkyni oznámil, že súdny poplatok za odvolanie už nebude vymáhať.

Vzhľadom na uvedené a berúc do úvahy najmä skutočnosť, že okresný súd dovolanie sťažovateľa postúpil najvyššiemu súdu na rozhodnutie až 23. marca 2011, teda po uplynutí viac ako dvoch rokov od jeho podania, pričom sťažovateľ sa o zistené prieťahy žiadnym relevantným spôsobom nepričinil, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní o dovolaní vedenom pod sp. zn. 6 C 6/2004 došlo k porušeniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na zistený rozsah zbytočných prieťahov, značnú mieru neefektívnej činnosti a nekoncetrovaného postupu okresného súdu v   konaní   o dovolaní,   k   čomu   sťažovateľ   žiadnym   relevantným   spôsobom   neprispel, považuje za primerané v sume 2   000 €,   tak ako   to je uvedené v bode   2   výroku   tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

5. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich náhradu v sume 261,82 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2011   (prevzatie   a   príprava zastúpenia a vypracovanie sťažnosti) v sume 247 € a 2 x režijný paušál v sume 14,82 €, teda v celkovej sume 261,82 € tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   toho času   v   právnej   veci   dovolania sťažovateľa   už prebieha konanie na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 38/2011 (v rámci ktorého podľa zistenia ústavného súdu dosiaľ nebolo rozhodnuté) a za danej procesnej situácie už okresný súd   nemá   možnosť   priebeh   tohto   konania   nijako   ovplyvniť,   ústavný   súd   o   prikázaní okresnému súdu konať o dovolaní bez zbytočných prieťahov už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2011