znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 252/2010-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. N., B., vo veci porušenia bližšie neoznačených práv v konaní vedenom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny B. pod sp. zn. 2007/10799-OPHN a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. N.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2010 doručená sťažnosť Ing.   A.   N.,   B. (ďalej len „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie bližšie neoznačených práv v konaní vedenom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny B. (ďalej len „ústredie“) pod sp. zn. 2007/10799-OPHN. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 3. mája 2010.

Zo   sťažnosti   a z rozsudku   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 Sžso 12/2009 z 30. novembra 2009 vyplýva, že rozhodnutím Úradu práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   B.   (ďalej   len „úrad“) sp.   zn.   4/soc.2007/00495-005/Seg z 12. apríla 2007 bola sťažovateľke odňatá dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke vo výške 4 670 Sk od 1. septembra 2006, zastavená výplata počnúc dňom 1. február 2007 a zastavená aj výplata príspevkov k dávke počnúc tým istým dňom v trvaní 12 mesiacov, a to podľa § 26 ods. 2 a § 29 ods. 5 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“). Rozhodnutím ústredia sp. zn. 2007/10799-OPHN zo 4. júla 2007 bolo zmenené rozhodnutie úradu tak, že podľa § 26 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi bola sťažovateľke od 1. septembra 2006 odňatá a zastavená výplata dávky v hmotnej núdzi, ako aj príspevkov k tejto dávke vo výške 4 670 Sk a podľa § 29 ods. 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi jej bola zastavená výplata príspevku k dávke od 1. septembra 2006   v trvaní 12   mesiacov   s tým, že ostatné časti   rozhodnutia   úradu   ostali   nezmenené. Žaloba sťažovateľky   o preskúmanie právoplatného rozhodnutia   ústredia   bola rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 S 204/2007-58 z 20. novembra 2008 zamietnutá. Rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžso 12/2009 z 30. novembra 2009 bol rozsudok krajského súdu potvrdený. Podľa názoru najvyššieho súdu občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný v lehote 8 dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch   a majetkových   pomeroch,   ktoré   sú   rozhodujúce   pre   určenie   výšky   dávky a príspevkov. Zo spisov je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie ústredia bolo vydané z dôvodu porušenia   ustanovenia   §   29   zákona   o pomoci   v hmotnej   núdzi,   keď   sťažovateľka neoznámila   zmenu   vo   svojich   pomeroch,   ktorá   nastala   tým,   že   jej   bol   spätne priznaný a vyplatený   čiastočný   invalidný   dôchodok.   Rozhodujúca   zmena   na   strane   sťažovateľky nastala 31. júla 2006, keď jej S. p. vyplatila doplatok na čiastočnom invalidnom dôchodku vo výške 91 777 Sk a zároveň jej oznámila, že od 14. augusta 2006 bude poberať čiastočný invalidný   dôchodok   v sume   3   161   Sk   mesačne.   Z dátumovej   pečiatky   na   rozsudku najvyššieho súdu vyplýva, že bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky 8. marca 2010.

Podľa   názoru   sťažovateľky   rozhodnutím   orgánu   verejnej   správy   (ústredia)   bola ukrátená na svojich právach vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodnej zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a ktorá   bola   vyhlásená   spôsobom ustanoveným   zákonom.   Z rozhodnutia   úradu   nie   je   zrejmé,   kedy   sa   sťažovateľka   mala dostať   do   omeškania   s oznámením   skutočností   o svojom   príjme,   resp.   odkedy   mala vedomosť   o príjme.   Úrad   sa   žiadnym   spôsobom   nevysporiadal   s práceneschopnosťou sťažovateľky   trvajúcou   do   1.   septembra   2006,   hoci   mal   o nej   vedomosť.   V prípade sťažovateľky   nemožno   hovoriť   o nesplnení   povinnosti   a o omeškaní   aj   preto,   že sťažovateľka   osobne   komunikovala   s pracovníčkami   úradu   S.   a M.,   ktoré   však   neboli schopné   dať   jej   právne   relevantnú   odpoveď   a ustáliť,   aké   rozhodnutie   a kedy   má sťažovateľka   predložiť.   Nikto   nespochybnil,   že   sťažovateľka   skutočnosti   oznámila 4. septembra 2006. Sporné ostalo, či to bolo včas alebo nie. Podľa názoru sťažovateľky sa tak   stalo   včas,   keďže   podľa   ústneho   oznámenia   pracovníčky   úradu   prvostupňové rozhodnutie   S.   p.   o priznaní   invalidného   dôchodku   hneď   po   jeho   vydaní   nie   je   ešte právoplatné, a je preto irelevantné. Sťažovateľka postupovala v súlade so zákonom, keď skutočnosť oznámila až potom, ako rozhodnutie S. p. nadobudlo právoplatnosť.

Sťažovateľka   napokon   navrhuje,   aby   jej   ústavný   súd   ustanovil   advokáta   ako právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podaná   sťažnosť   smeruje   proti   konaniu   vedenému   ústredím   a jeho   rozhodnutiu sp. zn. 2007/10799-OPHN zo 4. júla 2007.

Hoci   ústavnému   súdu   nie   je   známe,   kedy   presne   bolo   rozhodnutie   ústredia sťažovateľke doručené, z rozsudku najvyššieho súdu možno zistiť, že žaloba sťažovateľky o preskúmanie   rozhodnutia   ústredia   bola   krajským   súdom   zamietnutá   rozsudkom   č.   k. 1 S 204/2007-58   ešte   z 20.   novembra   2008.   To   znamená,   že   sťažovateľke   muselo   byť rozhodnutie ústredia doručené skôr ako 20. novembra 2008. Sťažnosť ústavnému súdu bola odovzdaná   na   poštovú   prepravu   až   3.   mája   2010,   teda   dávno   po   uplynutí   zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Ústavný   súd   poznamenáva, že   sťažnosť   by bola podaná   v zákonnej   lehote,   keby smerovala proti konaniu vedenému najvyšším súdom pod sp. zn. 4 Sžso 12/2009, čo však nie je dané, lebo sťažovateľka napáda sťažnosťou konanie a rozhodnutie ústredia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010