znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 252/07-52

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   februára   2008 v senáte   zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Ľudmily Gajdošíkovej   o sťažnosti J.   F., S., zastúpeného   advokátom   JUDr.   M.   J.,   K.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   urýchlené   rozhodnutie   o zákonnosti   väzby zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej   prokuratúry   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   Pv   836/04,   postupom Okresného   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   0   Tp   67/2006   a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 3/2007 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. F. na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 836/04 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo J. F. na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 67/2006 p o r u š e n é   n e b o l o.

3. Základné právo J. F. na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručené v čl. 5 ods. 4 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 3/2007 p o r u š e n é   n e b o l o.

4. J. F. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresná   prokuratúra   Košice   I p o v i n n á vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. J.   F. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   v sume   12 811   Sk   (slovom dvanásťtisícosemstojedenásť slovenských korún), ktoré je Okresná prokuratúra Košice I p o v i n n á vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. J., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. februára 2007   doručená   sťažnosť   J.   F.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného   práva   na   osobnú   slobodu   zaručeného   v   čl.   17   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   urýchlené   rozhodnutie   o zákonnosti   väzby zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresnej   prokuratúry   Košice   I   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 836/04, postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 67/2006 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 3/2007.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru K. (ďalej len „OR PZ“) ČVS: ORP-369/OEK-K1-2004   vznesené   obvinenie   pre   trestný   čin   úverového   podvodu   formou   spolupáchateľstva podľa   § 9   ods.   2   k §   250a   ods.   1 a 3   zákona   č.   140/1961   Zb.   Trestný   zákon   v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Následne bol uznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 67/2006 z 11. októbra 2006 vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu podal 15. novembra 2006 okresnej prokuratúre žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, ktorej okresná prokuratúra nevyhovela,   a   preto   ju   7.   decembra   2006   predložila   na   rozhodnutie   okresnému   súdu. Okresný   súd   uznesením   sp.   zn.   0   Tp   67/06   z 20.   decembra   2006   žiadosť   sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol ako nedôvodnú. Proti rozhodnutiu okresného súdu   podal   sťažovateľ   28.   decembra   2006   prostredníctvom   svojho   obhajcu   sťažnosť, o ktorej krajský súd uznesením č. k. 4 Tpo 3/2007-68 zo 17. januára 2007 rozhodol tak, že ju   ako   nedôvodnú   zamietol.   Rozhodnutie   krajského   súdu   bolo   obhajcovi   sťažovateľa doručené 1. februára 2007. Podľa názoru sťažovateľa okresná prokuratúra, okresný súd, ako aj krajský súd nerozhodli o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu urýchlene, čím porušili jeho základné právo zaručené v čl. 17 ods. 2 ústavy, ako aj právo zaručené v čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Právny zástupca sťažovateľa v sťažnosti okrem iného uviedol: «Od podania žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu do právoplatného skončenia konania v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody obvineného uplynul čas 79 dní (...).

Konanie v trvaní 79 dní, ktoré trvalo rozhodovanie súdov a prokuratúry o žiadosti sťažovateľa, nemožno považovať za urýchlené konanie a to najmä so zreteľom na to, že „rýchlosť“ takéhoto konania je úplne prioritná.

Tým, že väzobné súdy na oboch inštanciách a prokuratúra konali v rozpore s čl. 5 ods. 4 Dohovoru, znemožnili sťažovateľovi periodickú kontrolu dôvodnosti pozbavenia jeho slobody. (...)»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vydal takýto nález:

„1. Okresná prokuratúra Košice I porušila základné právo sťažovateľa zaručené článkom 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľa zaručené článkom 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní 2 Pv 836/04 tým, že urýchlene nerozhodla o zákonnosti pozbavenia jeho slobody.

2. Okresný súd Košice I porušil základné právo sťažovateľa zaručené článkom 17 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   sťažovateľa   zaručené   článkom   5   ods.   4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní 0 Tp 67/06 tým,   že urýchlene nerozhodol o zákonnosti pozbavenia jeho slobody.

3. Krajský súd v Košiciach porušil základné právo sťažovateľa zaručené článkom 17 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   sťažovateľa   zaručené   článkom   5   ods.   4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní 4 Tpo 3/2007 tým, že urýchlene nerozhodol o zákonnosti pozbavenia jeho slobody.

4. Okresnému súdu Košice I prikazuje prepustiť J. F. (...) neodkladne z väzby na slobodu.

5. J. F. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 75.000 Sk, ktoré sú Okresná prokuratúra Košice I, Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach povinní mu spoločne a nerozdielne vyplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. J. F. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 12.592 Sk, ktorú sú Okresná prokuratúra Košice I, Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach povinní spoločne   a   nerozdielne   vyplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   M.   J.   do   1   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný   súd   ešte   pred   predbežným   prerokovaním   sťažnosti   požiadal   okresnú prokuratúru, okresný súd a krajský súd o oznámenie relevantných informácií vzťahujúcich sa ku konaniu, predmetom ktorého bola sťažovateľova žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu   zo   14.   novembra   2006.   Požadované   informácie   boli   oznámené   okresnou prokuratúrou   listom   č.   k.   2   Pv   836/04-121   zo   17.   júla   2007,   okresným   súdom   listom sp. zn. 1 SprV 380/07 z 18. júla 2007 a krajským súdom listom sp. zn. 1 SprV 658/2007 z 24. júla 2007.

Okresný prokurátor v liste zo 17. júla 2007 okrem iného uviedol: „Obvinený J. F. dňa 14. 11. 2006 zastúpený právnym zástupcom požiadal o prepustenie z väzby na slobodu. Dňa   16. 11. 2006   dozorujúci   prokurátor   žiadal   od   príslušnej   vyšetrovateľky   Okresného riaditeľstva   PZ   v K.,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   K.   zaslanie   súvisiaceho vyšetrovacieho   spisu   v   čo   najkratšej   lehote,   za   účelom   zaujatia   stanoviska   k   uvedenej žiadosti   obvineného.   Žiadosť   dozorujúceho   prokurátora   o   zaslanie   súvisiaceho vyšetrovacieho spisu bola vzhľadom na štátny sviatok (17. 11.) a vzápätí za ním nasledujúci víkend vypravená z Okresnej prokuratúry Košice I dňa 21. 11. 2006.

Vyšetrovací   spis   bol   príslušnou   vyšetrovateľkou   Okresného   riaditeľstva   PZ   v K., Úradu justičnej a kriminálnej polície K. doručený tunajšej prokuratúre dňa 5. 12. 2006 spolu s návrhom na podanie obžaloby s dátumom 1. 12. 2006.

Dozorujúci prokurátor dňa 7. 12. 2006 predložil Okresnému súdu Košice I v zmysle ustanovenia § 79 ods. 3 Trestného poriadku na rozhodnutie žiadosť obv. J. F. spolu so svojim   stanoviskom   a   so   súvisiacim   vyšetrovacím   spisom,   nakoľko   žiadosti   obvineného nevyhovel. Súdu navrhoval žiadosti obvineného nevyhovieť, keďže dôvody, pre ktoré bol obvinený vzatý do väzby naďalej trvali a nepominuli. Uvedené stanovisko dozorujúceho prokurátora   bolo   z   Okresnej   prokuratúry   Košice   I   vypravené   totožného   dňa,   t.   j. 7. 12. 2006.   Upovedomenia   obvinenému   a   jeho   obhajcovi   boli   taktiež   z   Okresnej prokuratúry Košice I vypravené dňa 7. 12. 2006.“

Predseda   okresného   súdu   v liste   z 18.   júla   2007   okrem   iného   uviedol: „Žiadosť obvineného zo 14. 11. 2006 bola doručená Okresnej prokuratúre Košice I 15. 11. 2006.

- 8. 12. 2006 s negatívnym stanoviskom prokurátora v zmysle § 79 ods. 3 Tr. por. bola žiadosť doručená Okresnému súdu Košice I

- 20. 12. 2006 žiadosť, bola sudkyňou pre prípravné konanie (...) zamietnutá. Uznesenie bolo vyhotovené toho istého dňa a expedované dňa 21. 12. 2006. Doručené obvinenému do väzby bolo 21. 12. 2006 a obhajcovi 28. 12. 2006 po predchádzajúcom neúspešnom pokuse súdneho doručovateľa o doručenie.

- 3. 1. 2007   bola   Okresnému   súdu   Košice   I   doručená   sťažnosť,   obhajcu,   datovaná 28. 12. 2006

- 8. 1. 2007 bola vec predložená s predkladacou správou a spisovým materiálom Krajskému súdu v Košiciach, doručená bola 9. 1. 2007.

- 17. 1. 2007   Krajský   súd   v   Košiciach   na   neverejnom   zasadnutí   sťažnosť   obvineného zamietol

- 30. 1. 2007   -   Okresnému   súdu   Košice   I   bolo   doručené   uznesenie   Krajského   súdu v Košiciach   spolu   so   spisovým   materiálom.   Toho   istého   dňa   bolo   konajúcou   sudkyňou referované doručenie uznesenia krajského súdu príslušným osobám a toto istého dňa bolo uznesenie aj expedované. Obvinený si ho v ÚVV prevzal dňa 31. 1. 2007, obhajcovi bolo doručené súdnym doručovateľom dňa 1. 2. 2007.

Doba vybavenia, vrátane sťažnostného konania na Krajskom súde v Košiciach je teda daná v časovom intervale od 8. 12. 2006 do 30. 1. 2007.“

Predseda krajského súdu v liste z 24. júla 2007 okrem iného uviedol: „Trestný spis sp. zn. 0 Tp 67/06 bol predložený Krajskému súdu v Košiciach dňa 9. 1. 2007 za účelom prejednania sťažnosti obhajcu obvineného (správne mal byť spis predložený na rozhodnutie o sťažnosti obvineného) proti uzneseniu Okresného súdu Košice I sp. zn. 0 Tp 67/06 zo dňa 20. 12. 2006,   ktorým   uznesením   okresný   súd   zamietol   žiadosť   obvineného   J.   F. o prepustenie z väzby.

Na   podklade   takto   podanej   sťažnosti,   krajský   súd   podľa   §   192   ods.   1   Tr.   por. preskúmal na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. 1. 2007 sťažnosť obhajcu (správne obvineného) obvineného JUDr. M. J. Uznesením pod sp. zn. 4 Tpo 3/07 zo dňa 17. 1. 2007 bola sťažnosť obhajcu obvineného JUDr. M. J. zamietnutá.

Dňa 30. januára 2007 bol trestný spis zaslaný Okresnému súdu Košice I na ďalší procesný postup.“

Na základe výzvy ústavného súdu z 28. augusta 2007 sa právny zástupca sťažovateľa k informáciám   podaným   okresnou   prokuratúrou,   okresným   súdom   a krajským   súdom vyjadril   takto: „(...)   od   15   novembra   2006,   kedy   bola   okresnej   prokuratúre   doručená žiadosť   obvineného   o prepustenie   z väzby   na   slobodu   (...)   do   5.   decembra   2006   nebol vykonaný   žiadny   úkon   smerujúci   k preskúmaniu   vecnej   stránky   žiadosti.   Samotné doručovanie spisu medzi vyšetrovateľkou a prokurátorom trvalo 19 dní. Na takýto zbytočný prieťah   v konaní   nebol   žiaden   dôvod,   pretože   išlo   o operatívny   úkon   vez   procesných formalít a navyše sídlo vyšetrovateľky a prokurátora je v tom istom meste. Počas tejto doby doručovania spisu bola okresná prokuratúra úplne nečinná.

(...)   Konanie   pred   okresným   súdom   trvalo   32   dní   od   doručenia   žiadosti   dňa 8. decembra 2006 po predloženie veci Krajskému súdu v Košiciach (...) dňa 8. januára 2007.   Aj   keď   rozhodovanie   trvalo   okresnému   súdu   13   dní   od   doručenia   žiadosti   dňa 8. decembra 2006 po rozhodnutie o zamietnutí žiadosti dňa 20. decembra 2006 nemožno posudzovať iba toto obdobie. Okresný súd mal svoju prácu organizovať tak, aby nevznikol zbytočný   prieťah   v období   od   3.   januára   2007   do   9.   januára   2007,   teda   v období   keď okresnému   súdu   bola   doručená   sťažnosť   obhajcu   po   predloženie   spisu   s predkladacou správou krajskému súdu. Pripomíname, že predmetné konanie v tomto období trvalo už vyše 1,5 mesiaca. Bolo preto úlohou okresného súdu vyvinúť maximálne úsilie o urýchlenie veci, pretože rýchlosť je absolútne prioritná pre konanie podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (...).

K vyjadreniu   krajského   súdu,   (...)   poukazujeme   na   vyššie   uvedené   stanovisko k vyjadreniu okresného súdu. (...)

Výsledkom nesprávnej organizácie práce a nesústredeného postupu pri urýchlenom vybavení   žiadosti   sťažovateľa   je   konanie,   ktoré   od   podania   žiadosti   do   právoplatného rozhodnutia trvalo 79 dní. (...)“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   257/07-24 zo 6. decembra 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Následne ústavný súd vyzval okresnú prokuratúru, okresný súd a krajský súd, aby sa vyjadrili k vecnej stránke sťažnosti a uviedli, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Okresný prokurátor vo svojom vyjadrení sp. zn. 2 Pv 836/04 z 28. januára 2008 okrem chronologického prehľadu úkonov vykonaných v súvisiacej veci uviedol:

„(...)   Z   vyššie   uvedeného   teda   vyplýva,   že   OP   Košice   I   od   doručenia   žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu do zaslania vyšetrovacieho spisu so svojim stanoviskom OS Košice I vybavovala vec 5 dní (15. 11. - 16. 11. 2006 a 5. 12. - 7. 12. 2006), pričom z toho s vyšetrovacím spisom fyzicky disponovala 3 dni (5. 12. -7. 12. 2006). Mám za to, že Okresná prokuratúra Košice I žiadosť obvineného o prepustenie z väzby   na   slobodu   vybavovala   prednostne,   pričom   konala   v   rámci   svojich   možností urýchlene,   plynulo   a   bez   zbytočných   prieťahov,   t. j.   tak,   ako   vybavovanie   väzobných trestných veci ukladá vybavovať orgánom činným v trestnom konaní ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por. Vzhľadom na tieto skutočnosti považujem sťažnosť obvineného a jeho právneho zástupcu na nedôvodnú ktorú ako nedôvodnú navrhujem zamietnuť. (...)

Zároveň (...) žiadam o upustenie od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti (...).“

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV 25/08 zo 16. januára 2008 okrem iného uviedol: „ (...) Vo fotokópii prikladám chronologický prehľad nastalých procesných skutočností tak, ako sme Vám ho zaslali po jeho zostavení dňa 18. 7. 2007, (...). Z   neho   vyplýva,   že   konanie   na   Okresnom   súde   Košice   I   trvalo   od   doručenia   žiadosti obvineného o prepustenie z väzby prokurátorom dňa 8. 12. 2006 do doručenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach, vydaného v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, ktoré bolo expedované z Okresného súdu Košice I dňa 30. 1. 2007 a obhajca ho prevzal od súdneho doručovateľa dňa 1. 2. 2007.

Vzhľadom na uvedené termíny bolo ťažko možné priebeh konania urýchliť, a to aj bez ohľadu na zaťaženosť sudcu inými vecami, najdlhším intervalom je doba od doručenia žiadosti dňa 8. 12. 2006 do rozhodnutia o nej dňa 20. 12. 2006, t. j. v trvaní 12 dní, čo nemožno   považovať   za   neprimeranú   lehotu.   Uznesenie   bolo   vyhotovené   okamžite a expedované na druhý deň, taktiež uznesenie Krajského súdu v Košiciach bolo expedované v deň, keď bolo Okresnému súdu Košice I doručené (30. 1. 2007). Mám teda za to, že z pohľadu Okresného súdu Košice I vzhľadom na tieto okolnosti teda nemožno sťažnosti v bode 2 jej petitu (porušenie práva sťažovateľa podľa Čl. 17 ods. 2 Ústavy SR a podľa Čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) postupom Okresného súdu Košice I považovať za vecne dôvodnú. (...)“

Zároveň   predseda   okresného   súdu   súhlasil   s upustením   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom.

Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1 SprV 66/2008 z 21. januára 2008 okrem iného uviedol: „Vec bola krajskému súdu predložená na rozhodnutie o podanej sťažnosti obvineným J. F. dňa 9. 1. 2007.

Krajský súd v Košiciach rozhodol dňa 17. 1. 2007 (uznesenie sp. zn. 4 Tpo 3/2007- 64) rozhodnutie bolo písomne vyhotovené dňa 25. 1. 2007, teda v súlade s ustanovením § 172 ods. 3 Tr. poriadku, § 180 Tr. por. Rozhodnutie krajského súdu bolo obvinenému doručené dňa 31. 1. 2007 a jeho obhajcovi 1. 2. 2007.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   máme   za   to,   že tak   prvostupňový   súd,   ako   aj krajský súd konal a rozhodoval urýchlene v súlade s článkom 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s článkom 5 ods. 4 Dohovoru a § 2 ods. 6 Tr. por.

Svoje stanovisko opierame o fakt, že od doručenia žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu súdu po konečné rozhodnutie vrátane doručenia uznesenia krajského súdu obvinenému uplynulo 36 pracovných dní.

Z uvedeného vyplýva, že súdy konali plynule a že ich postupom nedošlo k popretiu práva obvineného J. F. na urýchlené preskúmanie dôvodnosti ďalšieho trvania jeho väzby. (...) Súhlasíme,   aby   (...)   ústavný   súd   upustil   od   ústneho   pojednávania   o   prijatej sťažnosti.“

Na základe výzvy ústavného súdu z 30. januára 2008 právny zástupca sťažovateľa listom   zo   6.   februára   2008   zaujal   k vyjadreniam   okresnej   prokuratúry,   okresného   súdu a krajského   súdu   stanovisko,   v ktorom   uviedol: „(...)   Konanie   na   okresnej   prokuratúre trvalo 23 dní. (...)

Nemožno   súhlasiť   s názorom   okresnej   prokuratúry,   že   žiadosť   obvineného vybavovala 5 dní. Zásadne sa do doby vybavovania žiadosti obvineného započítava doba odo dňa doručenia žiadosti do dňa doručenia stanoviska prokurátora k žiadosti obvineného okresnému súdu. táto doba v sebe zahŕňa jednak úkony vlastnej právnej činnosti (...), ale aj úkony   doručovacie,   administratívne,   organizačné   a podobne.   Okresnej   prokuratúre   je potrebné pričítať celú dobu vybavovania žiadosti obvineného v trvaní 23 dní. (...)

Aj keď okresný súd vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že obhajcovi bolo uznesenie doručené až po predchádzajúcom neúspešnom pokuse o doručenie je potrebné v tomto poukázať   na   to,   že   pokus   o   doručenie   uznesenia   obhajcovi   bol   vykonaný   súdnym doručovateľom až dňa 27. decembra 2006. Obhajca si uznesenie okresného súdu prevzal ihneď nasledujúci deň po dni, kedy došlo k neúspešnému pokusu o doručenie.

Do doby vybavovania žiadosti obvineného okresným súdom je nutné zahrnúť obdobie od   8.   decembra   2006,   kedy   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   obvineného   so stanoviskom   prokurátora   a   vyšetrovací   spis   do   dňa   27.   decembra   2006,   kedy   došlo k neúspešnému pokusu o doručenie uznesenia obhajcovi. Ďalej je nutné zahrnúť do konania pred okresným súdom aj obdobie od 3. januára 2007, kedy bola okresnému súdu doručená sťažnosť proti uzneseniu do 9. januára 2007, kedy bola vec doručená Krajskému súdu v Košiciach (...). Konanie pred okresným súdom trvalo celkovo 26 dní.

Okresnému   súdu   nemožno   nevytknúť,   že   doručovanie   spisu   krajskému   súdu   na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu trvalo 6 dní, hoci obidva spomínané súdy sídlia v tej istej budove (...). V tom období trvalo konanie o žiadosti obvineného už takmer 2 mesiace. (...) (...) Nemožno akceptovať obranu krajského súdu, ktorý sa odvoláva na ustanovenie § 172 ods. 3 Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 180 Trestného poriadku, podľa ktorého   rozsudok   treba   písomne   vyhotoviť   vo   väzobných   veciach   najneskôr   do   10 pracovných dní. Citované ustanovenie Trestného poriadku má na mysli lehotu na písomné vyhotovenie   rozsudku,   teda   konečného   rozhodnutia   súdu   vo   veci   samej,   v   ktorom   sa rozhoduje   o vine alebo nevine   a o   prípadnom treste.   V   danom prípade   nešlo   o takéto rozhodovanie, a to ani formálne ani obsahom. (...)

Konanie pred krajským súdom trvalo od 9. januára 2007, kedy bol spis doručený okresným   súdom   do   1.   februára   2007,   kedy   uznesenie   krajského   súdu   nadobudlo právoplatností.   Konanie   pred   krajským   súdom   trvalo   celkom   23   dní.   Písomné vyhotovovanie uznesenia trvalo krajskému súdu 8 dní. Doručenie písomne vyhotoveného uznesenia obvinenému a obhajcovi trvalo ďalších 7 dní. (...)

Súhlasíme, aby (...) ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, pretože sme toho názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Pretože právny zástupca sťažovateľa, okresný prokurátor, predseda okresného súdu a predseda krajského súdu oznámili, že netrvajú na ústnom pojednávaní vo veci, ústavný súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov upustil od ústneho pojednávania.

II.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a práva   podľa čl.   5   ods.   4   dohovoru   postupom   okresnej   prokuratúry,   okresného   súdu a krajského   súdu   pri   rozhodovaní   o   jeho   žiadosti   o prepustenie   z   väzby   na   slobodu zo 14. novembra 2006 v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

Podľa   §   79   ods.   3   Trestného   poriadku   obvinený   má   právo   kedykoľvek   žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť.

Požiadavka   neodkladnosti rozhodovania   o žiadosti   o prepustenie z väzby vyplývajúce z toho ustanovenia je jasná a zreteľná.

Z judikatúry   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky   výraz   „a   bref   délai“   (v slovenskom   preklade   „urýchlene“)   jasne   indikuje, čo musí   byť   v danom   prípade   hlavným   predmetom   záujmu.   Aké   časové   obdobia   budú akceptovateľné   a aké   nie,   bude   zrejme   závisieť   od   konkrétnych   okolností   (Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A-107, § 55).

V zmysle   judikatúry   ESĽP   ak   sa   o zákonnosti   väzby   rozhoduje   na   viacerých stupňoch,   štát   musí   v zásade   poskytnúť   oprávnenej   osobe   rovnaké   záruky   v opravnom konaní ako v konaní na prvom stupni (Navarra v. Francúzsko, rozsudok z 23. novembra 1993, § 28).

Ústavný   súd   v rozhodnutiach,   v ktorých   sa   zaoberal   požiadavkou   urýchleného rozhodnutia o zákonnosti väzby v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, uviedol, že jednotlivé lehoty sa z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú   podľa   všetkých   okolností   prípadu.   V zásade   však   požiadavke   neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v zmysle čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, resp. čl. 5 ods. 4 dohovoru nezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a   ani nečinnosť trvajúca týždne (III. ÚS 199/05, II. ÚS 353/06).

Zo   sťažnosti, z   jej   príloh,   z   vyjadrenia   okresnej   prokuratúry   a   napokon   aj z vyjadrenia   právneho   zástupcu   sťažovateľa   ústavný   súd   považoval   za   preukázané,   že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zo 14. novembra 2006 bola doručená okresnej   prokuratúre   15.   novembra   2006.   Okresná   prokuratúra   21.   novembra   2006 požiadala pokynom zo 16. novembra 2006 vyšetrovateľku OR PZ o zaslanie na vec sa vzťahujúceho   vyšetrovacieho   spisu.   K doručeniu   spisu   okresnej   prokuratúre došlo   5. decembra 2006. Pretože dozorujúci prokurátor žiadosti sťažovateľa nevyhovel, prípisom zo 7. decembra 2006 predložil spis okresnému súdu na rozhodnutie o tejto žiadosti. Okresnému súdu bol spis doručený 8. decembra 2006.

Z tohto prehľadu vyplýva, že okresná prokuratúra vybavovala žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu 23 dní, pritom ako to vyplýva aj z vyjadrenia okresnej prokuratúry   skutočný   čas,   ktorý   bol   potrebný   na   jej   vybavenie   zo   strany   okresnej prokuratúry predstavoval 5 (pracovných) dní. Skutočnosť, že k predloženiu vyšetrovacieho spisu OR PZ okresnej prokuratúre došlo až po 13-ich dňoch, nezbavuje okresnú prokuratúru zodpovednosti za nesplnenie požiadavky urýchleného konania vo väzobnej veci. Úlohou prokurátora   pri   výkone   dozoru   v prípravnom   konaní   je   dohliadať   na   to,   aby   orgány prípravného konania dodržiavali všetky ustanovenia Trestného poriadku, aby postupovali v súlade s účelom Trestného poriadku (§ 1 Trestného poriadku: „Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb“) a základnými zásadami trestného konania (§ 2 Trestného poriadku). Pritom musia dbať na to, aby nikto nebol bezdôvodne stíhaný,   nezákonne   obmedzovaný   na   osobnej   slobode a   iných   základných   právach a   slobodách. Svoje oprávnenia pri výkone dozoru prokurátor uplatňuje tak, aby si zaistil prehľad o stave veci, možnosť účinne ovplyvniť celé prípravné konanie a odstrániť jeho nedostatky.   V rámci   aktívneho   dozoru   bol   prokurátor   okresnej   prokuratúry   oprávnený a povinný využitím všetkých jemu dostupných právnych prostriedkov zabezpečiť včasné doručenie vyšetrovacieho spisu od vyšetrovateľky OR PZ. Lehota 23 dní a z toho takmer dvojtýždňová   nečinnosť   predstavujú   z ústavného   hľadiska   neakceptovateľnú   dobu vybavovania žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu orgánom (okresnou prokuratúrou), ktorého rozhodnutie spočíva buď vo vyhovení žiadosti, alebo jej predložení so stanoviskom a návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, a to za dôvodného predpokladu relatívnej znalosti danej trestnej veci (výkon dozoru nad prípravným konaním).

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   okresná   prokuratúra   v konaní o žiadosti sťažovateľa zo 14. novembra 2006 porušila svojím postupom v predmetnej veci základné   právo   sťažovateľa   zaručené   v   čl.   17   ods.   2   ústavy   a   právo   na   urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby zaručené v čl. 5 ods. 4 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd vo vzťahu k okresnému súdu ustálil, že tento o žiadosti sťažovateľa o prepustenie   z väzby   na   slobodu   zo   14.   novembra   2006,   po   jej   predložení   okresnou prokuratúrou 8. decembra 2006, rozhodol uznesením z 20. decembra 2006. Rozhodnutie okresného   súdu   bolo   sťažovateľovi   doručené   21.   decembra   2006   a jeho   obhajcovi   pri opakovanom doručovaní súdnym doručovateľom 28. decembra 2006. Po podaní sťažnosti sťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu doručenej okresnému súdu 3. januára 2007, okresný súd predložil spis na rozhodnutie o opravnom prostriedku krajskému súdu 8. januára 2007. Celková doba od doručenia sťažnosti okresnému súdu (8. december 2006) po predloženie opravného   prostriedku   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 20.   decembra   2006   (8.   január 2007) predstavuje obdobie v rozsahu jedného mesiaca.

Okresný súd zodpovedal aj za urýchlené doručenie rozhodnutia druhostupňového súdu   zo   17.   januára   2007   sťažovateľovi,   resp.   jeho   obhajcovi,   čo   bolo   realizované v priebehu jedného dňa - 30. januára 2007, kedy bolo rozhodnutie krajského súdu doručené okresnému súdu a v ten istý deň bolo okresným súdom expedované sťažovateľovi a jeho obhajcovi.

Ústavný súd teda s prihliadnutím na všetky okolnosti a podmienky danej veci, ale najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že okresný súd mal po doručení žiadosti o prepustenie z väzby   na   slobodu   povinnosť   ju   preskúmať,   konfrontovať   ju   s príslušným   spisovým materiálom   vo   veci   sťažovateľa,   rozhodnúť   o   nej   a následne   po   podaní   sťažnosti sťažovateľom proti jeho uzneseniu ju so sťažnosťou a spisovým materiálom predložiť na rozhodnutie   krajskému   súdu   a napokon   doručiť   rozhodnutie   druhostupňového   súdu sťažovateľovi, príp. jeho obhajcovi, usúdil, že doba v trvaní jedného mesiaca nie je takou dobou,   ktorej   uplynutie   by   bolo   možné   považovať   za   dobu   v rozpore   s požiadavkou urýchleného rozhodovania o žiadosti sťažovateľa. Preto ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 0 Tp 67/2006 neporušil základné právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti jeho väzby podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a ani jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Napokon   ústavný   súd   preskúmal   postup   krajského   súdu   a zistil,   že   sťažnosť sťažovateľa   proti   uzneseniu   okresného   súdu   z 20.   decembra   2006   bola   krajskému   súdu predložená   okresným   súdom   9.   januára   2007.   O tejto   sťažnosti   rozhodol   krajský   súd uznesením zo 17. januára 2007. Uznesenie krajského súdu bolo doručené okresnému súdu 30. januára 2007. Celková doba konania na krajskom súde teda predstavovala 21 dní, čo je z pohľadu   doterajšej   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   (napr.   III.   ÚS   126/05, I. ÚS 100/04) ústavne akceptovateľné. Preto ústavný súd rozhodol, že krajský súd svojím postupom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   Tpo   3/2007   neporušil   základné   právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti jeho väzby podľa čl. 17 ods. 2 ústavy a ani jeho právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal tiež toho, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby ho prepustil z väzby na slobodu. Z vyjadrenia okresnej prokuratúry vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením okresnej prokuratúry z 10. apríla 2007 prepustený toho istého dňa z väzby   na   slobodu   podľa   §   79   ods.   1   Trestného   poriadku   z dôvodu   uplynutia   lehoty uvedenej v § 76 ods. 6 a 7 Trestného poriadku. Za týchto okolností sa stalo rozhodovanie o tejto časti jeho návrhu bezpredmetným (bod 6 výroku tohto rozhodnutia).

Sťažovateľ   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 75 000 Sk, ktoré mu má zaplatiť okresná prokuratúra, okresný súd a krajský súd spoločne a nerozdielne z dôvodov, že „utrpel na svojich základných právach. Sťažovateľ pociťuje bezmocnosť a úzkosť a zásah do jeho základných práv je veľmi citlivý a bolestivý. Nie je jednoduché ustáť ako človek a občan situáciu, že súdy a prokuratúra, ktoré majú poskytovať a garantovať   spravodlivý   proces   a jeho   záruky   nekonajú   urýchlene   a tak   znemožňuje sťažovateľovi   realizáciu   jeho   základných   práv,   okrem   iného   aj   právo,   aby   zákonnosť pozbavenia jeho slobody bola neustále a periodicky kontrolovaná“.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody   nie   je   už   možné   napraviť.   To   znamená,   že   neprichádza   do   úvahy   zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie do pôvodného stavu (I. ÚS 15/02, I. ÚS 87/04).

Ústavný   súd   prihliadnuc   na   intenzitu   porušenia   sťažovateľom   označených   práv považoval za adekvátne priznanie finančného zadosťučinenia v sume 20 000 Sk tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov aj o úhrade trov konania sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym   zastupovaním   advokátom v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ ich vyčíslil sumou 12 811 Sk spolu za tri úkony právnej pomoci vykonané v roku 2007 (t. j. 3 x 2 970 Sk + 3 x 178 Sk režijný paušál) a jeden právny úkon vykonaný v roku 2008 (t. j. 3 176 Sk + 191 Sk režijný paušál) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a podľa § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“). Ústavný súd zistil, že sťažovateľom vyčíslená odmena je v súlade s uvedenými ustanoveniami vyhlášky, a preto mu ju priznal v uplatnenej sume, tak ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   vyslovenie   porušenia   označených   práv   sťažovateľa okresnou   prokuratúrou   (bod   1   výroku   tohto   rozhodnutia)   prikázal   uhradiť   primerané finančné zadosťučinenie a trovy konania sťažovateľa okresnej prokuratúre, tak ako to je uvedené v bode 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. februára 2008