znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 252/05-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   G.   L.,   bytom   K.,   a M.   Č.,   rod.   D.,   bytom   K., zastúpených advokátom JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 298/99, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. G. L. a M. Č. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra 2005 doručená sťažnosť MUDr. G. L., bytom K., a M. Č., rod. D., bytom K., (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. R. K., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 298/99.

Sťažovatelia   svojou   sťažnosťou   namietajú   porušenie   ich   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov okresným súdom, ku ktorému došlo opätovne napriek príkazu ústavného súdu obsiahnutého v jeho rozhodnutí vo veci konať (ústavný súd rozhodnutím sp. zn. IV. ÚS 239/04 zo 6. októbra 2004 rozhodol o porušení označeného práva sťažovateľov okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 298/99, rozhodol aj o finančnom zadosťučinení pre sťažovateľov a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov).

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   uvádzajú,   že   v konaní,   v ktorom   ide   o určenie vlastníctva, sa dosiaľ právoplatne nerozhodlo po viac ako šiestich rokoch od začatia konania a po   rozhodnutí   ústavného   súdu   okresný   súd   opäť   vo   veci   nekonal.   Právny   zástupca sťažovateľov požiadal predsedu okresného súdu 1. marca 2005 o zjednanie nápravy a počas celej doby nečinnosti okresného súdu urgoval nariadenie pojednávania. Predseda okresného súdu 18. marca 2005 sťažovateľom oznámil, že je určený deň pojednávania na 16. máj 2005, avšak listom z 1. marca 2005 im oznámil, že predpokladaný termín pojednávania bude v rozmedzí obdobia máj 2005 až december 2006, čo podľa sťažovateľov evidentne vedie   k záveru,   že   uvedené   oznámenie   predsedu   okresného   súdu   predstavuje   len realizovanie   jeho   zákonných   povinností   bez   snahy   vec   meritórne   riešiť   a vyriešiť. Sťažovatelia   podali   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi   okresného   súdu 20. septembra 2005; predseda okresného súdu potvrdil existenciu prieťahov v konaní, no k žiadnej náprave opäť nedošlo. Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd takto rozhodol: „Ústavný   súd   prikazuje   porušovateľovi,   aby   v konaní   sp.   zn.:   24   C   298/99 bezodkladne konal.

Sťažovateľom priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške po 100.000,- Sk pre   každého   sťažovateľa,   ktoré   je   porušovateľ   povinný   vyplatiť   sťažovateľom   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľom trovy tohoto konania do troch dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.“.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Ústavný   súd   pri   posúdení   sťažnosti   zobral   do   úvahy   dobu,   ktorá   uplynula   od rozhodnutia ústavného súdu, ako aj to, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na 16. máj 2005   (zo   sťažnosti   sťažovateľov   nevyplynulo,   že   sa   toto   pojednávanie   neuskutočnilo). Napriek tomu, že ústavný súd prihliadol aj na „pružne“ určený ďalší termín pojednávania, dospel k záveru, že doba, ktorá uplynula od rozhodnutia ústavného súdu z októbra 2004, nesignalizuje možnosť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť zbytočné prieťahy v tomto   konaní a porušenie   základného   práva   sťažovateľov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy. Sťažovateľom   bola   poskytnutá   ochrana   ich   základného   práva   nálezom   sp.   zn.   IV.   ÚS 239/04 zo 6. októbra 2004, čo považuje ústavný súd v súčasnosti za dostatočné. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľov odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde.   Bolo   už   potom   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími požiadavkami sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2005