znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 251/2014-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu   Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   G.,   zastúpenej   advokátom JUDr. Ivanom   Humeníkom,   PhD.,   Mäsiarska   6, Košice,   vo veci   namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   rozsudkom Krajského   súdu   v Prešove   č.   k.   17 Co   114/2010-223 z 11. novembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. G. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára 2012 doručená sťažnosť M. G. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ktorou sa domáha vydania tohto nálezu:

„1.   Rozhodnutím   Krajského   súdu   Prešov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 17Co/114/2010, ktorým Krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Prešov v konaní sp.   zn.   14C156/2008   a zaviazal   sťažovateľa   k náhrade   trov   odvolacieho   konania   bolo porušené právo na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy, právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd zrušuje rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/114/2010 zo dňa   11.   10.   2010   v celom   rozsahu   a vec   vracia   Krajskému   súdu   Prešov   na   ďalšie konanie.

3.   Krajský   súd   v   Prešove   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia...

4.   Krajský   súd   Prešov   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 1000 €...“

2.   Z obsahu   sťažnosti,   jej   príloh   a zo   spisu   Okresného   súdu   Prešov   (ďalej   len „okresný súd“) sp. zn. 14 C 156/2008 vyplýva, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   bol   potvrdený   rozsudok   okresného   súdu   č.   k. 14 C 156/2008-186 z 2. júna 2010 zamietajúci žalobu sťažovateľky o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá jej mala byť spôsobená poškodením zdravia nesprávne vykonaným zdravotníckym výkonom (operáciou) v dňoch 5. a 6. augusta 1997. Rozsudok krajského súdu bol sťažovateľke doručený 27. decembra 2010, kedy aj nadobudol právoplatnosť.Sťažovateľka   podala   proti   rozsudku   krajského   súdu   dovolanie   výlučne   z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho právneho záveru, že uplatnený nárok sťažovateľky je premlčaný). Po podaní dovolania bola sťažovateľka osobitným uznesením okresného   súdu   oslobodená   od   súdnych   poplatkov   a bola   jej   ustanovená   advokátka   na zastupovanie   v dovolacom   konaní   postupom   podľa   §   30   ods.   1   Občianskeho   súdneho poriadku   v znení účinnom   do   31.   decembra 2011 (ďalej len „OSP“).   Táto   však žiadne podanie   neurobila   a dovolanie   bolo   predložené   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Ten ho svojím uznesením č. k. 3 Cdo 110/2011-265 z 13. októbra 2011 odmietol ako neprípustné, keďže smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom nebolo dovolanie pripustené (§ 238 ods. 1 a 3 OSP), a nezistil existenciu vady konania uvedenej § 237 OSP. Toto uznesenie bolo ustanovenej právnej zástupkyni sťažovateľky   doručené   14.   novembra   2011,   kedy   nadobudlo   aj   právoplatnosť, a sťažovateľka si ho podľa tvrdenia v sťažnosti od nej prebrala 19. decembra 2011.

3. Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval, pričom ju skúmal z hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

4.   V prerokúvanej   veci   je   predmetom   ústavnej   sťažnosti   právoplatné   rozhodnutie krajského súdu, nie opatrenie alebo iný zásah. V dôsledku toho podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde platí, že sťažnosť bolo treba podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

4.1 Rozsudok krajského súdu, ktorý je v petite sťažnosti označený (hoci nesprávnym dátumom, čo však ústavný súd hodnotí ako celkom zjavnú chybu v písaní nevzbudzujúcu pochybnosti o tom, proti ktorému rozhodnutiu sťažnosť smeruje), nadobudol právoplatnosť 27. decembra 2010. Sťažnosť podaná proti nemu je tak podaná celkom zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

4.2 Ústavný súd už v niektorých svojich uzneseniach vyslovil názor, že ak sťažovateľ proti rozhodnutiu odvolacieho súdu uplatní dovolanie spôsobilé zabezpečiť ochranu jeho práv,   ktoré   dovolací   súd   odmietne, počíta   sa   lehota   na podanie sťažnosti   aj vo   vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu od právoplatnosti odmietajúceho uznesenia dovolacieho súdu (za všetky porov. napr. IV. ÚS 406/2010). Predpokladom však je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia.

4.3   V prerokúvanej   veci   bolo   sťažovateľkino   dovolanie   proti   rozsudku   krajského súdu odmietnuté uznesením, ktoré bolo doručené a nadobudlo právoplatnosť 14. novembra 2011. Pri akceptácii uvedených názorov ústavného súdu to znamená, že dvojmesačná lehota uvedená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde uplynula 16. januára 2012 (§ 57 ods. 2 OSP v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde). Sťažnosť podaná 20. februára 2012 je podaná zjavne po uplynutí uvedenej lehoty, v dôsledku čoho ju nemožno považovať za podanú včas ani vo vzťahu k rozsudku krajskému súdu, ani vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu. Ústavný súd len dodáva, že uznesenie dovolacieho súdu bolo správne doručené len ustanovenej advokátke sťažovateľky a len tento dátum doručenia je rozhodujúci, čo jasne vyplýva z ustanovení § 31 ods. 2 v spojení s § 49 ods. 1 OSP (v znení do 31. decembra 2011).   To,   kedy   sťažovateľka   fyzicky   prevzala   uznesenie   dovolacieho   súdu   od   svojej advokátky, nemá na účinky doručenia, právoplatnosť uznesenia a počítania dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu žiaden vplyv (porov. v tomto zmysle napr. II. ÚS 298/2010).

Preto nebolo potrebné zaoberať sa ani tým, aký vplyv na počítanie tejto lehoty má okolnosť, že sťažnosť smeruje len proti rozsudku krajského súdu, nie aj proti uzneseniu najvyššieho   súdu   (porov.   napr.   IV.   ÚS   318/2013).   Rovnako   sa   nebolo   treba   zaoberať otázkou,   či   uvedené   účinky   zachovania   lehoty   na   podanie   sťažnosti   proti   rozhodnutiu odvolacieho súdu má aj také dovolanie, v ktorom dovolateľ ani netvrdil žiaden dôvod, ktorý by jeho prípustnosť mal zakladať (ako to je aj v prerokúvanej veci).

5. Z uvedeného je zrejmé, že sťažnosť ako celok bola podaná oneskorene, a preto ju bolo treba odmietnuť už pri predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), čo sa aj vo výroku tohto uznesenia stalo. Tým je vybavená v celom rozsahu vrátane návrhu na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014