znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 251/2011-53

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   novembra   2011 v senáte   zloženom   z   predsedu   Sergeja   Kohuta   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa   o sťažnosti   I.   P.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   V.   Z.,   K.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 94/99 (tiež pod sp. zn. PK 5 C 724/97), pôvodne vedenom Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 15 Nc 94/99, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo I. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 94/99 (tiež pod sp. zn. PK 5 C 724/97), pôvodne vedenom Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 15 Nc 94/99, p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 15 Nc 94/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. I. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. I. P. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 456,18 € (slovom štyristopäťdesiatšesť   eur   a   osemnásť   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. Z., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 251/2011-36 z 9. júna 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. P., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 94/99 (tiež pod sp. zn. PK 5 C 724/97), pôvodne vedenom Okresným súdom Pezinok (ďalej len „pôvodný okresný súd“) pod sp. zn. 15 Nc 94/99.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   pôvodnému   okresnému   súdu   bolo 20. decembra 1999 doručených desať samostatných podaní z 13. decembra 1999, ktorými sa sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu domáhal proti P. vo S. ako žalovanému (ďalej len   „žalovaný“)   zrušenia   užívacieho   práva «... k nehnuteľnostiam   –   pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území S. vedených ako: parc. č... v pozemkovo – knižnej vložke (ďalej len „PKV“) č. 2172, parc. č... v PKV č. 2172, parc. č... v PKV 2172, parc. č... v PKV 2172, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV 1167, parc. č... v PKV 1236». Tieto podania sťažovateľa boli pôvodným   okresným   súdom   zaevidované   pod   jednou   sp. zn.   15 Nc 94/99,   pričom v dôsledku   reorganizácie súdnictva   pod   uvedenou   spisovou   značkou   predmetné podania sťažovateľa vybavoval aj okresný súd.

Porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 94/99 sťažovateľ odôvodnil takto:

„I   keď   sa   jednalo   o   samostatné   žalobné   návrhy,   až   podaním   Okresného   súdu v Pezinku z 3. 7. 2002, označeným ako výzva na odstránenie vád, konajúci súd oznámil sťažovateľovi, bez predchádzajúceho rozhodnutia o spojení veci, že všetky hore uvedené podania súd zaevidoval pod č. k. 15 Nc 94/99 a vyzval sťažovateľa na odstránenie vád uvedených vo výzve z 3. 7. 2002....

Na túto výzvu reagoval sťažovateľ podaním z 10. 7. 2002.... Podaním z 10. 3. 2009, adresovaným Okresnému súdu v Pezinku sťažovateľ podal sťažnosť na postup súdu v predmetnej právnej veci. Dňa 30. 3. 2009 sťažovateľ obdržal od Okresného súdu Pezinok Upovedomenie z 25. 3. 2009 o postúpení sťažnosti na Okresný súd Bratislava III, z ktorého podania je zrejmé, že vec ktorá bola predtým predmetom prechodu výkonu   súdnictva   z   Okresného   súdu   Pezinok   na   Okresný   súd   Bratislava   III,   nebola predmetom prechodu výkonu súdnictva z odovzdávajúceho súdu Okresného súdu Bratislava III na nadobúdajúci súd Okresný súd Pezinok, v zmysle Inštrukcie MS SR č. 124/60-2007- 130 zo dňa 6. 12. 2007 na priame vybavenie Okresnému súdu Bratislava III....

Nakoľko   Okresný   súd   Bratislava   III   na   postúpenú   sťažnosť   z   Okresného   súdu Pezinok zo dňa 25. 3. 2009 nereagoval, sťažovateľ podaním z 20. 8..2009 sa obrátil na predsedu Okresného súdu Bratislava III so sťažnosťou....

Nakoľko Okresný súd na sťažnosť sťažovateľa z 20. 8. 2009 nereagoval sťažovateľ svojim podaním   z 12.   1.   2010 podal   k rukám   predsedu   Okresného súdu Bratislava III doporučeným   listom   expedovaným   13.   1.   2010   opakovanú   sťažnosť   podľa   §   62 a nasledujúcich   zákona   č.   757/2004   Z.   z.   Týmto   podaním   sťažovateľ   opakovane   žiadal o vybavenie   jeho   sťažnosti   s   dôrazom   na   zistenie,   či   v   právnej   veci   neboli   spôsobené prieťahy v konaní alebo porušenie zásady dôstojnosti súdneho konania, pričom o vybavenie opakovanej sťažnosti žiadal do 30 dní od jej doručenia súdu....

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Okresný súd Bratislava III vo veci č. k. 15 Nc 94/99 od doby prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu v Pezinku na Okresný súd   Bratislava   III   vôbec   nekonal,   ani   vo   veci   meritórne   nerozhodol.   Naviac   nijakým spôsobom nereagoval na jemu postúpenú sťažnosť sťažovateľa, ktorá mu bola postúpená z Okresného súdu Pezinok dňa 23. 5. 2009, na priame vybavenie, a tiež nereagoval na samostatnú   sťažnosť   sťažovateľa   na   postup   súdu   z   20.   8.   2009   a   naposledy   ani   na opakovanú sťažnosť podľa § 62 a nasled. zákona č. 757/2004 Z. z. zo dňa 12. 1. 2010.... Nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III a predtým Okresného súdu v Pezinku, došlo   k   porušenia   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov, upraveného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie jeho záležitosti v   primeranej   lehote,   upravené   v   článku   6   ods.   1/   Dohovoru   o   úprave   ľudských   práv a základných slobôd.“

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo I. P., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 odsek 2/ Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa článku 6 odsek 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Pezinku a Okresného súdu Bratislava III, v konaní spisová značka 15 Nc 94/1999, porušené bolo.

2.   I. P.   priznáva finančné zadosťučinenie 6.000 Eur...,   ktoré je mu Okresný súd Bratislava III povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. I. P. priznáva úhradu trov konania 300,57 Eur, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný   zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   V.   Z.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 13. decembra 2010 okrem iného uviedla:

„V   súvislosti   s   ústavnými   sťažnosťami   p.   I.   P.   ako   predstaviteľ   štátnej   správy Okresného súdu Bratislava III udávam, že spisy sp. zn. 5 C 724/1997, 15 Nc 84/01, 15 Nc 86/99 a 15 Nc 94/99 napadli na Okresný súd Pezinok, na ktorom boli spisy 15 Nc 84/01, 15 Nc 86/99 a 15 Nc 94/99 vybavené ako skončené inak z dôvodu, že Okresný súd Pezinok v konaní č. k. 5 C 724/1997-53 zo 17. 05. 2004 uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že nároky, ktoré si sťažovateľ uplatňoval v konaniach 15 Nc 84/01, 15 Nc 86/99 a 15 Nc 94/99, sa stali predmetom sporu v konaní sp. zn. 5 C 724/1997 a tieto spisy boli pripojené ako skončené inak ku spisu 5 C 724/1997.

Okresný súd Pezinok bol zrušený k 31. 12. 2004 s tým, že výkon súdnictva prešiel na Okresný súd Bratislava III v zmysle zák. č. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nakoľko spisy č. k. 15 Nc 84/01, 15 Nc 86/99 a 15 Nc 94/99 boli vybavené ako skončené inak ešte pred prechodom výkonu súdnictva na Okresný súd Bratislava III, neboli ani predmetom odovzdávajúcich protokolov z Okresného súdu Pezinok na Okresný súd Bratislava III. Predmetom prechodu a odovzdávacieho protokolu bol len spis 5 C 724/1997 na Okresný súd Bratislava III vedený pod sp. zn. Pk-5 C 724/1997.“

2.2 K uvedenému vyjadreniu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľa, ktorý v podaní doručenom ústavnému súdu 20. apríla 2011 okrem iného uviedol:

„Z podania podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30. 10. 2010 vyplýva, že spis 15 Nc 94/99 bol vybavený ako skončený inak, z dôvodu, že Okresný súd Pezinok v konaní 5 C 724/1997-53 zo 17. 5. 2004 uznesením pripustil zmenu návrhu tak, že nároky, ktoré si sťažovateľ uplatňoval v konaní 15 Nc 94/99 sa stali predmetom sporu v konaní 5 C 724/1997 a tento spis bol pripojený ako skončený inak ku spisu 5 C 724/97. O   týchto   procesných   postupoch   sťažovateľa   nebol   informovaný,   ani   rozhodnutia v tom zmysle sa v spise 15 Nc 94/99 nenachádzajú.

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že nemá vedomosti o pripustení zmeny návrhu, ani mu nebolo doručené uznesenie o spojení konania 15 Nc 94/99 s konaním 5 C 724/97 ani o právoplatnom skončení tohto konania inak.

Pripojenie spisu 15 Nc 94/99 ako skončeného inak k spisu 5 C 724/99 považuje za nezákonný postup súdu....

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ zastáva názor, že vec nie je doteraz právoplatne skončená, že súd svojím postupom pochybil, preto v celom rozsahu trvá na svojej sťažnosti...“.

2.3 Ústavný súd výzvou z 11. júla 2011 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril k prijatej sťažnosti vo veci a aby oznámil, či súhlasí s rozhodnutím o sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania. Okresný súd však aj napriek viacerým urgenciám zo strany ústavného súdu nevyužil svoje právo vyjadriť sa.

2.4 Právny zástupca sťažovateľa listom doručeným ústavnému súdu 21. novembra 2011   oznámil,   že   sťažovateľ   súhlasí   s   upustením   od   ústneho   pojednávania   o   prijatej sťažnosti.

3. Ústavný súd tak podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   vyjadreniami   účastníkov k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   práva   na   prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou týchto   práv   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný   procesný prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t.   j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp.   právo   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z jej   príloh, z   vyjadrení účastníkov konania a   z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 15 Nc 94/99 (tiež pod sp. zn. PK 5 C 724/97), pôvodne vedeného na pôvodnom okresnom súde pod sp. zn. 15 Nc 94/99: - 20. december 1999 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručených desať samostatných neúplných – vadných podaní, ktorými sa sťažovateľ domáhal proti žalovanému zrušenia užívacieho práva «.... k nehnuteľnostiam – pozemkom nachádzajúcim sa v katastrálnom území S. vedených ako: parc. č... v pozemkovo – knižnej vložke (ďalej len „PKV“) č. 2172, parc. č... v PKV č. 2172, parc. č... v PKV 2172, parc. č... v PKV 2172, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV 2171, parc. č... v PKV 1167, parc. č... v PKV 1236» a ktoré boli zaevidované pod tou istou sp. zn. 15 Nc 94/99,

- 13. jún 2002 – na pokyn konajúceho sudcu pôvodného okresného súdu bol vyhotovený úradný záznam (č. l. 10 spisu) o tom, že „Vo veci 15 Nc 94/99 je zapísaných 10 návrhov na základe rozhodnutia predsedu OS Pezinok, ktorý určil v roku 1999, že ak ide o ten istý predmet sporu, zapíše sa pod jedno číslo konania.“,

- 3. júl 2002 – pôvodný okresný súd pod hrozbou zastavenia konania vyzval sťažovateľa na odstránenie   vád   jeho   podaní,   pričom   sťažovateľa   riadne   poučil   o tom,   v   čom   vady (neúplnosť, nesprávnosť a nezrozumiteľnosť) spočívajú, a tiež aj o tom, akým spôsobom ich má odstrániť,

- 10. júl 2002 – sťažovateľovi bola doručená výzva pôvodného okresného súdu z 3. júla 2002,

- 24. máj 2002 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa označené ako „Žiadosť   o   vylúčenie   sudcu“ z   20.   mája 2002,   ktorou   sťažovateľ   pre   neprimerané prieťahy v konaní namietal zaujatosť konajúcej zákonnej sudkyne a žiadal o jej vylúčenie z prerokúvania veci,

- 15. júl 2002 – pôvodnému okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa označené ako „Žiadosť   o   vylúčenie   sudcu“ z   10.   júla   2002,   ktorou   sťažovateľ   pre   neprimerané prieťahy v konaní (identické   odôvodnenie, pozn.)   opätovne žiadal o vylúčenie sudkyne z prerokúvania veci,

- 15. júl 2002 – pôvodnému okresnému súdu bol doručený list sťažovateľa označený ako „Porušenie OSP a prieťahy v konaní“ adresovaný Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), v ktorom okrem iného uviedol: „... Na výzvu odpovedám cestou Ks a prosím o zjednanie nápravy v rámci zákona o súdoch a sudcoch, kde výzvy na neopodstatnené požiadavky považujem za naháňanie bodov v rámci nového hodnotenia sudcov. Porušenie OSP bolo v spojení sporov bez doručenia uznesenia.... Celá výzva je postavená na úprave petitu. Neviem, ako ho mám novo formulovať, aby podľa urážajúceho výroku bol úplný, presný a zrozumiteľný a v prípade náhodného odsúdenia odporcu aj splnený.... požadujem doručiť   uznesenie   o   spojení   sporov...   a   ospravedlnenie   za   urážku   o   petite.   Tento   list a sťažnosť prosím považovať za splnenie výzvy do 15 dní. Prečo naraz taký zhon, keď to päť rokov ležalo na súde?????“,

- 1. august 2002 – konajúca sudkyňa pôvodného okresného súdu žiadosťou adresovanou spisovej kancelárii žiadala o spísanie úradného záznamu o tom, z akého dôvodu bola do spisu založená námietka zaujatosti vznesená sťažovateľom až dodatočne (č. l. 19 spisu),

- 1. august 2002 – konajúca sudkyňa pôvodného okresného súdu pokynom adresovaným spisovej kancelárii žiadala o založenie opatrenia predsedu pôvodného okresného súdu, na základe ktorého bolo desať podaní sťažovateľa z 20. decembra 1999 zaevidovaných pod tou istou sp. zn. 15 Nc 94/99, do spisu vzhľadom na to, že podľa jej názoru nejde o totožný predmet konania, a preto ide o desať samostatných žalôb (č. l. 20 spisu),

- 1. august 2002 – konajúca sudkyňa pôvodného okresného súdu pokynom adresovaným spisovej   kancelárii   (č. l.   21   spisu)   žiadala   o   doručenie   námietky   zaujatosti   vznesenej sťažovateľom žalovanému spolu s desiatimi podaniami sťažovateľa z 20. decembra 1999 pre účely vyjadrenia,

- 13. august 2002 – predseda pôvodného okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 2039/2002 označenom ako „Odpoveď na sťažnosť“ adresovanom sťažovateľovi okrem iného uviedol: „Vo Vašich podaniach z 22. 5. 2002 poukazujete na prieťahy v konaniach pod sp. zn. 15 Nc 94/99, 15 Nc 86/99, 15 Nc 90/99.... Zo spisov som zistil, že od podania Vašich návrhov sa do júna 2002 vo veci nekonalo, čo kvalifikujem ako prieťah v konaní súdu. Tento prieťah v konaniach bol spôsobený čiastočne nedostatočným personálnym obsadením súdu v rokoch 1998, 1999, 2000. Na vzniknutý prieťah malo vplyv aj to, že Vaše návrhy neboli úplné a z časti nezrozumiteľné. V tejto súvislosti poukazujem na moje písomné odpovede na Vaše sťažnosti v iných konaniach, ako i na osobné rokovanie s Vami.“,

- 20. august 2002 – pôvodným okresným súdom bol spísaný úradný záznam o tom, že «V spise 15 Nc 94/99 nebola založená námietka zaujatosti z dôvodu, že bola priložená k Spr. 2039/2002. Z kancelárie predsedu súdu daná do „C“ kancelárie 13. 8. 2002»,

- 2. september 2002 – konajúca sudkyňa pôvodného okresného súdu pokynom adresovaným spisovej kancelárii žiadala o založenie doručenky od žalovaného do spisu,

- 19.   september   2002   –   pôvodný   okresný   súd   vyzval   žalovaného,   aby   sa   vyjadril k pripojenej   námietke   zaujatosti   vznesenej   sťažovateľom   vrátane   pripojených   desiatich samostatných podaní sťažovateľa z 20. decembra 1999,

- 19. september 2002 – pôvodným okresným súdom bol spísaný úradný záznam o tom, že „Doručenku od odporcu nie je možné založiť, nakoľko sa spis od 1. 8. 02 - 13. 8. 02 nachádzal u predsedu súdu a následne u zák. sudcu, takže úprava na č. l. 21 nebola do dnes vykonaná.“,

- 20.   november   2002   –   konajúca   sudkyňa   pôvodného   okresného   súdu   pokynom adresovaným   spisovej   kancelárii   urgovala   realizáciu   svojej   žiadosti   z   1.   augusta   2002 (z č. l. 20 spisu) a zároveň žiadala o upovedomenie predsedu pôvodného okresného súdu o vznesení námietky zaujatosti sťažovateľom predloženej jej 13. augusta 2002,

- 20. november 2002 – konajúca zákonná sudkyňa pôvodného okresného súdu (JUDr. A. K.) sa vyjadrila k námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom,

- 14.   apríl   2003   –   pôvodný   okresný   súd   postúpil   vec   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom 24. mája 2002,

- 9. jún 2003 – spis bol doručený krajskému súdu, ktorým bol zaevidovaný pod sp. zn. 8 NcC 25/03,

- 26. jún 2003 – krajský súd uznesením sp. zn. 8 NcC 25/03 rozhodol o námietke zaujatosti sťažovateľa   tak,   že   zákonná   sudkyňa   pôvodného   okresného   súdu   (JUDr.   A.   K.)   nie   je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania,

- 24. júl 2003 – spis bol vrátený – doručený pôvodnému okresnému súdu,

- 2.   september   2003   –   pôvodný   okresný   súd   zaslal   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn. 8 NcC 25/03   z   26.   júna   2003   účastníkom   konania,   pričom   žalovanému   bolo   doručené 8. septembra 2003 a sťažovateľovi 16. septembra 2003,

- 26. január 2005 – pôvodným okresným súdom bol spísaný úradný záznam o tom, že „spis 15 Nc 94/99 bol od 23. 9. 2003 do 26. 1. 2005 pripojený k Spr. 2039/02“,

- 31. január 2005 – pôvodný okresný súd uznesenie krajského súdu sp. zn. 8 NcC 25/03 z 26. júna 2003 opatril doložkou právoplatnosti,

- 18. december 2006 – pôvodnému okresnému súdu bol doručený list sťažovateľa označený ako „Žiadosť o informáciu v spise“, v ktorom sťažovateľ okrem iného uviedol: „Dňa 16. 9. 2003 som prevzal uznesenie krajského súdu v Bratislave o nevylúčení sudcu z konania.... to je všetko čo sa v spore od roku 1999 konalo... Prosím o informáciu či v spore nebolo vydané iné rozhodnutie – uznesenie, prípadne kedy sa bude v spore pokračovať tretím spisom.“

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu.   Samotným prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 94/99 (tiež pod sp. zn. PK 5 C 724/97), pôvodne vedenom   pôvodným   okresným   súdom   pod   sp.   zn.   15   Nc   94/99,   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v čl.   48 ods.   2 ústavy a   právo na prejednanie záležitosti   v   primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že rozhodovanie   o   podaniach   –   „žalobách“,   ktorými   sa   sťažovateľ   domáhal   zrušenia užívacieho práva k nehnuteľnostiam, resp. ochrany vlastníckeho práva, je bežnou agendou patriacou   do   právomoci   všeobecných   súdov.   Napokon,   vzhľadom   na   charakter   a vývoj procesného stavu v napádanom konaní počas ústavným súdom skúmaného obdobia ústavný súd   nezistil   žiadnu   okolnosť,   ktorá   by   zakladala   faktickú   alebo   právnu   zložitosť prerokúvanej veci, a tým súčasne príčinu odôvodňujúcu priebeh konania v trvaní takmer 12 rokov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd v súvislosti s postupom v napádanom konaní uvádza, že aj keď na jednej strane z listu sťažovateľa z 15. júla 2002 zrejme vyplýva, že výzve pôvodného okresného súdu z 3. júla 2002 na odstránenie vád jeho podaní odmietol vyhovieť, resp. že sťažovateľ vytýkané vady odmietol odstrániť, na druhej strane, pokiaľ konajúci súd vzhliadal vytýkané vady za také, pre ktoré nemožno ďalej konať a o veci meritórne rozhodnúť, nič mu nebránilo, aby konanie pre nedostatok procesných podmienok zastavil, čím by stav právnej neistoty sťažovateľa bol pominul. Je pravdou, že sťažovateľ vzniesol proti konajúcej sudkyni pôvodného okresného súdu   24.   mája   2002   námietku   zaujatosti,   o   ktorej   (pre   nesústredený   postup   pôvodného okresného súdu, pozn.) rozhodol krajský súd až uznesením sp. zn. 8 NcC 25/03 z 26. júna 2003, avšak aj keď využitie tohto procesného práva sťažovateľom napokon nebolo úspešné a vybavenie ním vznesenej námietky si vyžiadalo určité časové obdobie, pri celkovej dĺžke trvania konania takmer 12 rokov nemožno túto okolnosť nijako vyhodnotiť ako takú, ktorú by z hľadiska prípadných prekážok pre plynulosť konania bolo možné pričítať na ťarchu sťažovateľa.   Ústavný   súd   teda   nezistil   žiadne   také   na   ťarchu   sťažovateľa   pričítateľné relevantné   skutočnosti,   ktoré   by   bránili   postupovať   o   jeho   „žalobách“   plynulo   a   bez prieťahov.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   aj   postupom   pôvodného   okresného   súdu, resp. okresného súdu a v tejto súvislosti prihliadol aj na § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie začalo,   postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a rozhodnutá.   V   tejto   súvislosti ústavný   poukazuje   predovšetkým   na   príslušné   ustanovenia   zákona   č.   371/2004   Z.   z. o sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   o   zmene   zákona   č.   99/1963   Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z. a č. 757/2004 Z. z.), v zmysle ktorých s účinnosťou od 1. januára 2005 prešiel výkon súdnictva   v   danej   veci   z   pôvodného   okresného   súdu   na   okresný   súd.   Neoddeliteľnou súčasťou   prechodu   súdnictva   v   danej   veci   je   aj   prenesenie   zodpovednosti   za   prieťahy v konaní, a preto v tomto zmysle je potrebné hodnotiť napadnuté konanie ako celok.

Zo sťažnosti a z predloženého súdneho spisu vyplýva, že napadnuté konanie začalo v roku 1999 podaním desiatich samostatných podaní sťažovateľom pôvodnému okresnému súdu,   o   ktorých   bolo   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   15   Nc   94/99.   Podľa   vyjadrenia podpredsedníčky okresného súdu z 13. decembra 2010 vec vedená pod sp. zn. 15 Nc 94/99 bola skončená inak „z dôvodu, že Okresný súd Pezinok v konaní č. k. 5 C 724/1997-53 zo 17.   05.   2004   uznesením   pripustil   zmenu   návrhu   tak,   že   nároky,   ktoré   si   sťažovateľ uplatňoval   v   konaniach...   15   Nc   94/99,   sa   stali   predmetom   sporu   v   konaní   sp.   zn. 5 C 724/1997 a tieto spisy boli pripojené ako skončené inak ku spisu 5 C 724/1997“.

Ústavný   súd   nemôže   akceptovať   tvrdenie   podpredsedníčky   okresného   súdu,   že nároky, ktoré si sťažovateľ uplatňoval v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 94/99, sa stali predmetom konania vedeného pod sp. zn. 5 C 724/1997. Z uznesenia pôvodného okresného súdu sp. zn. 5 C 724/1997 zo 17. mája 2004 o pripustení zmeny návrhu sťažovateľa totiž takáto   skutočnosť   nijako   nevyplýva,   a   keďže   v   súdnom   spise   okresného   súdu   sp.   zn. 15 Nc 94/99 sa nenachádza ani uznesenie o spojení tejto veci s vecou vedenou pod sp. zn. 5 C 724/1997, ústavnému súdu rovnako ako sťažovateľovi neostáva nič iné než konštatovať, že napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

Vychádzajúc z doterajšieho priebehu napadnutého konania ústavný súd konštatuje, že v období od jeho začatia (20. december 1999) až do 3. júla 2002, keď pôvodný okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie vád jeho podaní, čo je obdobie viac ako dva a pol roka, sa   postup   pôvodného   okresného   súdu   vyznačoval   nečinnosťou.   Za   nesústredený   postup pôvodného okresného súdu treba považovať aj jeho postup o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom 24. mája 2002, ktorú pôvodný okresný súd zaslal na vyjadrenie žalovanému 19. septembra 2002, pričom spis na účely rozhodnutia o námietke zaujatosti bol doručený krajskému súdu až 9. júna 2003. To isté platí, aj pokiaľ po vrátení spisu krajským súdom pôvodnému   okresnému   súdu   24.   júla   2003   bolo   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn. 8 NcC 25/03 z 26. júna 2003 ako poslednému doručené sťažovateľovi 16. septembra 2003, okresný súd označené uznesenie opatril doložkou právoplatnosti až 31. januára 2005, čo bolo jediným procesným úkonom pôvodného okresného súdu, resp. okresného súdu za toto obdobie a zároveň aj posledným. Totiž za obdobie od 31. januára 2005 až dosiaľ nebol vo veci vykonaný žiaden ďalší procesný úkon, z čoho vyplýva, že okresný súd bol v tejto veci nečinný v trvaní takmer ďalších šiestich rokov a desiatich mesiacov.

Vzhľadom   na   uvedené   a   berúc   do   úvahy   najmä   skutočnosť,   že   preskúmavané konanie nebolo právoplatne skončené ani po takmer 12 rokoch jeho trvania, pričom jeho doterajší priebeh je poznačený nečinnosťou ako celok (vo veci samej nebol urobený ani jeden úkon) a sťažovateľ sa o tento stav konania žiadnym relevantným spôsobom nepričinil, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Nc 94/99 (tiež pod sp. zn. PK 5 C 724/97), pôvodne vedenom pôvodným okresným súdom   pod sp.   zn.   15   Nc 94/99,   došlo   k   zbytočným prieťahom,   a tým   aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Vzhľadom na to, že konanie vo veci vedenej toho času okresným súdom pod sp. zn. 15 Nc 94/99 dosiaľ nie je právoplatne skončené, ústavný súd dospel k záveru, že právna   neistota   sťažovateľa   nebola   odstránená,   a   preto   považoval   za   potrebné   prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde], tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o   ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti, s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti   prípadu,   najmä   vzhľadom   na   celkový   čas   trvania konania, ktoré nebolo právoplatne ukončené ani po takmer 12 rokoch, na zistený rozsah nečinnosti pôvodného okresného súdu, resp. okresného súdu, ako aj na to, že k trvaniu konania   sťažovateľ   žiadnym   relevantným   spôsobom   neprispel,   považuje   za   primerané v sume 4 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov   konania   z   dôvodu   jeho   právneho   zastúpenia   advokátom,   ktorý   si   uplatnil   náhradu v celkovej sume 622,04 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z príslušných   ustanovení   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 € a základná sadzba   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2011   je   123,50   € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v   roku   2010   (prevzatie   a   príprava zastúpenia   a vypracovanie   sťažnosti)   v sume 300,57   € vrátane 19   %   DPH a režijného paušálu a za jeden úkon právnej služby v uskutočnený v roku 2011 (vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľa z 20. apríla 2011) v sume 155,61 € vrátane 20 % DPH a režijného paušálu, teda v celkovej sume 456,18 € tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011