znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 251/08-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2009 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta prerokoval   prijatú   sťažnosť   M.   S.,   K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   Č.,   K.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 937/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 937/00 p o r u š i l základné   právo   M.   S.,   aby   sa   jej   vec   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   M. S.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 300 € (slovom tritisíctristo   eur), ktoré jej   j e   Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. M. S.   p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 320,73 € (slovom tristodvadsať eur a   sedemdesiattri   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Košice   I p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jej   právneho   zástupcu   JUDr.   J.   Č.,   K.,   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 5. júna 2008 č. k. II. ÚS 251/08-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. S., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva   na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 937/00.

Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že: „Navrhovateľ,   M.   K.   doručil   dňa   24. októbra   2000 Okresnému súdu Košice I... návrh na začatie konania - žalobu o určenie vlastníckeho práva k   nehnuteľnosti   proti   odporcom   M.   F.   a   spol.   Žaloba   bola   zaevidovaná   pod   spisovou značkou   12 C 937/2000...  .   Jednou   zo   žalovaných   som   v   žalobe   bola   a   doposiaľ   som označená   aj   ja,   takže   v   tomto   konaní   vystupujem   v   procesnom   postavení   odporkyne, žalovanej....

Od podania žaloby a tým začatia konania okresný súd začal vo veci konať a bol činný vo veci do mesiaca august 2001, teda asi 10 mesiacov od začatia konania.... V období od augusta 2001 až do septembra 2006, teda po neuveriteľne dlhé obdobie piatich   rokov   (šesťdesiat   mesiacov),   okresný   súd   v   napádanej   veci   vôbec   nekonal, nevykonal vo veci žiadny, nijaký procesný úkon, bol celkom nečinný (a to bez akejkoľvek zákonnej prekážky takého postupu ). A práve vyššie uvedené obdobie, od augusta 2001 do septembra 2006, t. j. 60 mesiacov absolútnej nečinnosti okresného súdu je tým hlavným časovým   obdobím,   na   ktoré   chcem   predovšetkým   upriamiť   pozornosť   Ústavného   súdu Slovenskej republiky....

Na pojednávaní konanom dňa 24. októbra 2006 okresný súd uznesením konanie proti odporcom v 1., 2., 3., 4., 5., a 6. rade zastavil a konanie prerušil....

Ďalšie, v poradí druhé pojednávanie sa uskutočnilo 7. decembra 2006. V marci 2007 okresný súd vyzval žalobcu o oznámenie ďalšej dispozície so žalobou. Žalobca podaním doručeným okresnému   súdu   4.   apríla 2007   navrhol,   aby súd pokračoval v   prerušenom konaní. Dňa 29. mája 2007 okresný súd nariadil pojednávanie, v poradí celkovo tretie, na deň 26. jún 2007. Pojednávanie sa uskutočnilo, najbližšie pojednávanie je nariadené na 2. október 2007. Chcem poukázať hlavne na skutočnosť, že do dňa podania tejto sťažnosti na ústavný súd predmetné konanie nie je skončené právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý by znamenal nastolenie stavu mojej právnej istoty a tým odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa doposiaľ nachádzam, inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Aktívne   som   sa   zaujímala   o   stave   konania.   Potom,   ako   moja   vtedajšia   právna zástupkyňa v konaní nazrela do súdneho spisu, prostredníctvom môjho nového právneho zástupcu v konaní som dňa 4. júla 2007 podala podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   ďalších   zákonov   sťažnosť   na   postup   súdu smerujúcu   proti   porušovaniu   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov. Predseda okresného súdu odpovedal na moju sťažnosť listom č. Spr. 77/2007 z 8. augusta 2007, v ktorom okrem iného uviedol, že dospel k záveru, že moja sťažnosť je dôvodná, nakoľko vo veci zistil prieťahy v konaní. Podľa môjho názoru sa však jedná o zbytočné prieťahy v predmetnom konaní, zapríčinené postupom okresného súdu...“

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1)   Základné   právo   M.   S.   na   prerokovanie   jej   veci   bez   zbytočných   prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 937/2000 porušené bolo.

2)   Okresnému   súdu   Košice   I   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C 937/2000 konal bez zbytočných prieťahov.

3) M. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 160 000.- Sk..., ktoré jej je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) M. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 296.- Sk..., ktorú je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť advokátovi JUDr. J. Č., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Moju požiadavku (návrh) na priznanie vyššie uvedeného primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodňujem nasledujúcimi dôvodmi:

Skutočnosť,   že   za   sedem   rokov   trvania   predmetného   konania   toto   nie   je   dosiaľ právoplatne skončené, pociťujem ako veľkú krivdu a nespravodlivosť voči mne zo strany okresného   súdu.   Všeobecne   už   samotná   dĺžka   konania   signalizuje   zbytočné   prieťahy v konaní, zapríčinené okresným súdom. Tak je tomu aj v tomto prípade.

Domnievam   sa,   že   obdobie   sedem   rokov,   po   ktorú   prebieha   na   okresnom   súde konanie za mojej účasti v konaní v procesnom postavení odporkyne a ktorá doba nestačila okresnému súdu na to, aby konanie ukončil právoplatným rozhodnutím, a odstránil tak stav právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   od   24.   10.   2000   nachádzam,   je   ničím   neospravedlniteľná a sama osebe je veľmi významným zásahom do môjho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov....

Doba konania, veľmi dlhé obdobie nečinnosti okresného súdu v konaní, vykonanie procesných úkonov súdom v značných časových odstupoch, neustále odďaľovanie času jeho právoplatného   skončenia   už   veľmi   nepriaznivo,   negatívne   vplýva   na   moje   psychické rozpoloženie   a   môj   zdravotný   stav.   Neustále   žijem   v   pretrvávajúcom   pocite   a   stave nepríjemnosti,   nervozity,   faktickej   bezmocnosti,   krivdy   zo   strany   okresného   súdu, poníženosti, úzkosti, neistoty a nespravodlivosti zo 7 ročnej doby konania a jeho neustále odďaľovaného   právoplatného   skončenia,   na   ktoré   márne   čakám.   Pri   takomto   postupe okresného súdu v konaní ako doteraz si jeho právoplatné skončenie neviem predstaviť ani v širšom   časovom   úseku.   Chcem   poukázať   aj   na   to,   že   predsa   nemôže   okresný   súd   od občana v právnom štáte, ktorým Slovenská republika podľa ústavy jednoznačne je, dosť dobre spravodlivo žiadať, aby ako účastníčka súdneho konania čakala na jeho právoplatné skončenie a výsledok súdneho sporu 7 rokov a stav konania bol taký, aký je....“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. A. M., listom z 23. júla 2008 sp. zn. Spr. 77/07 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 14. augusta 2008.

2.1   Predseda   okresného   súdu   uviedol   chronológiu   úkonov   vykonaných   súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„... Z predmetného spisu som zistil, že súd od 28. 5. 2001 do 20. 9. 2006 vo veci neurobil žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci, preto sťažnosť pani S. je dôvodná. Súhlasím,   aby   Ústavný   súd   SR   o   sťažnosti   rozhodol   bez   nariadenia   ústneho pojednávania.“

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   predsedu okresného súdu zaujal takéto stanovisko:

«... Okresný súd vo svojom vyjadrení tvrdenia sťažovateľky o zbytočných prieťahoch v napadnutom   konaní   spôsobených   a   zodpovedajúcich   za   ne   okresným   súdom   ani nevyvracia ani im neodporuje, nakoľko argumenty proti nie sú.

Vzhľadom na priebeh konania k tomuto vyjadreniu súdu však musím uviesť: Vo vyjadrení okresný súd uvádza, že „Návrh na určenie... podalo 24. 10. 2000 M. K.... Súd po zabezpečení prípravy pojednávania vytýčil termín vo veci na 24. 10. 2006“... Ustanovenie § 114 ods. 1 OSP ukladá súdom povinnosť pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o vecí spravidla na jednom pojednávaní. Účelom tohto zákonného ustanovenia   je   dosiahnuť   včasnú   nápravu   narušeného   právneho   vzťahu   tak,   aby v prejednávanej   veci   nedošlo   k zbytočným   prieťahom.   Súd   v   tomto   prípade   konal v absolútnom   rozpore   s   uvedeným   zákonným   ustanovením.   Podľa   platnej   judikatúry prípravou pojednávania v zmysle ust. § 114 OSP treba rozumieť všetku činnosť predsedu senátu   od   začatia   konania   na   súde   až   do   začatia   pojednávania vo   veci.   Súd   podľa vyjadrenia zabezpečoval prípravu pojednávania vyše 5 rokov, to predsa nie. Súd konal vo veci,   resp.   pripravoval   poklady   pre   pojednávanie   do   28.   5.   2001.   Potom   bol   až   do 20. 9. 2006 vo veci absolútne nečinný, spis ležal bez povšimnutia, bez jediného súdneho úkonu vo veci konajúceho sudcu 5 rokov a 4 mesiace, t. j. 64 mesiacov. Zo strany súdu to bolo hrubé flagrantné porušenie označených ústavných práv sťažovateľky.

Ak to zhrniem, konanie začalo 24. 10. 2000, súd konal vo veci do 28.   5.   2001, do 20. 9. 2006, teda 64 mesiacov nevykonal vo veci žiadny úkon, bol nečinný, nekonal, 24. 10. 2006,   presne   po   6   rokoch   sa   konalo   vôbec   prvé   !!!   pojednávanie,   nakoniec 15. 1. 2008,   po   viac   ako   7   rokoch   vo   veci   meritórne   rozhodol,   rozsudok   nadobudol právoplatnosť 11. 3. 2008. Konanie trvalo neprimerane dlho.

Domnievam sa, že správanie sťažovateľky ničím neprispelo k zbytočným prieťahom v konaní. Po právnej stránke aj vecnej, skutkovej prejednávaná vec nie je obtiažna a zložitá. Za zbytočné prieťahy v konaní považujem zodpovedný výlučne okresný súd, jeho činnosť či skôr nečinnosť v označených obdobiach.

V   tej   istej   lehote   oznamujem   ústavnému   súdu,   že  ...   netrvám   na   tom,   aby   senát ústavného súdu konal vo veci samej č. k. II. ÚS 251/08-11 na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.

V súvislosti s týmto mojim podaním na ústavný súd upravujem petit sťažnosti v časti týkajúcej sa úhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom v tejto veci nasledovne:

4)   M.   S.   priznáva   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   9   662.-   Sk   (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiatdva slovenských korún ), ktorú je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť advokátovi JUDr. J. Č...., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 C 937/00:

Dňa   24.   októbra   2000   podalo   M.   K.   (ďalej   len   „navrhovateľ“)   na   okresnom súde žalobný návrh „o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti“ proti odporcom: M. F. (ďalej len „odporkyňa v 1. rade“), M. N. (ďalej len „odporkyňa v 2. rade“), A. F. (ďalej len „odporkyňa v 3. rade“), M. F. (ďalej len „odporca v 4. rade“), M. B. (ďalej len „odporkyňa v 5.   rade“),   M.   Š.   (ďalej   len   „odporkyňa   v 6.   rade“),   M.   B.   (ďalej   len   „odporkyňa v 7. rade“), M. S. („sťažovateľka“) a M. R. (ďalej len „odporkyňa v 9. rade“, spoločne tiež „odporcovia“).   Vedľajším   účastníkom   konania   bol   Okresný   úrad   K.,   katastrálny   odbor (ďalej tiež „katastrálny odbor“).

Dňa 9. januára 2001 súd vyzval navrhovateľa, aby mu doručil 9 kópií žalobného návrhu a aby oznámil cenu nehnuteľnosti, ku ktorej žiada určiť vlastnícke právo. Ďalej súd vyzval Okresný úrad K., katastrálny odbor, aby oznámili súdu, či vstupujú do konania ako vedľajší účastník konania.

Dňa 17. januára 2001 katastrálny odbor oznámil súdu, že nevstupuje do konania ako vedľajší účastník.

Dňa 24. januára 2001 navrhovateľ doručil súdu 9 kópií žalobného návrhu a oznámil hodnotu spornej nehnuteľnosti.

Dňa 22. februára 2001 súd vyzval odporcov, aby sa vyjadrili k žalobnému návrhu.Dňa 14. marca 2001 sa odporcovia v 1. až 6. rade vyjadrili k predmetnej veci.Dňa 22. marca 2001 súd zisťoval pobyt odporkyne v 9. rade.Dňa 2. apríla 2001 sa aj odporkyňa v 7. rade vyjadrila k predmetnej veci. Dňa 23. apríla 2001 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru K. odpovedalo súdu na výzvu z 22. marca 2001.

Dňa 26. apríla 2001 Register obyvateľov Slovenskej republiky odpovedal súdu na výzvu z 22. marca 2001.

Dňa 28. mája 2001 súd vyzval Obvodné oddelenie Policajného zboru K. (ďalej len „polícia“) a Mestský úrad K. o prešetrenie pobytu odporkyne v 9. rade.

Dňa 20. júna 2001 Mestský úrad K. odpovedal na uvedenú výzvu súdu.Dňa 17. júla 2001 súd požiadal Obvodné oddelenie Policajného zboru K. o doručenie zásielky odporkyni v 9. rade.

Dňa 15. augusta 2001 polícia oznámila súdu, že zásielka bola doručená odporkyni v 9. rade do vlastných rúk.

Dňa 28. augusta 2001 sa odporkyňa v 9. rade písomne vyjadrila k predmetnej veci. Dňa 20. septembra 2006 súd nariadil vo veci pojednávanie na 24. október 2006.Dňa 24. októbra 2006 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd uznesením č. k. 12 C 937/2000-76 rozhodol, že konanie proti odporcom v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade zastavuje.   Na   tomto   pojednávaní   súd   konanie   prerušil   z   dôvodu   pokusu   účastníkov o mimosúdne urovnanie sporu.

Dňa   6.   marca   2007   súd   vyzval   navrhovateľa,   aby   oznámil,   či   trvá   na   podanom žalobnom návrhu.

Dňa 4. apríla 2007 navrhovateľ odpovedal na uvedenú výzvu súdu tak, že navrhol, aby súd pokračoval v konaní.

Dňa 23. mája 2007 súd nariadil vo veci pojednávanie na 26. jún 2007.Dňa 26. júna 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 12. október 2007.

Dňa 10. augusta 2007 súd vyzval rôzne štátne orgány a účastníkov konania, aby zisťoval skutkový stav v predmetnej spornej veci.

Dňa 27. augusta 2007 O. K. odpovedal súdu na výzvu.Dňa 3. septembra 2007 sťažovateľka reagovala na uvedenú výzvu súdu.Dňa 6. septembra 2007 odporkyňa v 7. a 9. rade a Miestny úrad S. odpovedali na výzvu súdu z 10. augusta 2007.

Dňa 17. septembra 2007 Správa katastra K. odpovedala na výzvu, zároveň žiadala súd, aby upresnili údaje o spornej parcele.

Dňa 27. septembra 2007 sa navrhovateľ písomne vyjadril k predmetnej veci.Dňa 3. októbra 2007 súd opätovne vyzval Správu katastra K., aby oznámila súdu dôvody, prečo nebolo zapísané vlastnícke právo týkajúce sa spornej parcely a či bola pri tejto parcele za obdobie rokov 1989 až 2006 evidovaná zmena užívacích práv.

Dňa 12. októbra 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 15. január 2008.

Dňa 15. januára 2008 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok č. k. 12 C 937/00-172, ktorým súd žalobný návrh zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 11. marca 2008.

Dňa 3. apríla 2008 súd uznesením č. k. 12 C 937/00-180 rozhodol o trovách konania. Proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie.

Dňa 28. júla 2008 odvolací súd uznesením č. k. 5 Co 110/08-189 rozhodol tak, že potvrdil uznesenie č. k. 12 C 937/00-180, okrem výroku o náhrade trov štátu.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12   C   937/00 došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.1 dohovoru. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom,   že otázka,   či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o určení   vlastníctva   k nehnuteľnosti   s vyšším   počtom   odporcov,   ako   to   bolo   v danom prípade, môže predstavovať určitý stupeň zložitosti. Zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať na vrub faktickej alebo právnej náročnosti prerokovávanej veci.  

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená   na   jej   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   danej   veci   dlhodobo   nečinný,   a to   konkrétne   od 28. augusta 2001 do 20. septembra 2006. Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako piatich rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako odporkyňa v predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného   v citovanom   článku   ústavy   (pozri   napr.   I.   ÚS   41/02).   Uvedené   obdobie nečinnosti   okresného   súdu   bez   akýchkoľvek   zákonných   dôvodov   treba   považovať   za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku postupu okresného súdu.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 15. januára 2008 bol v predmetnej veci na krajskom súde vyhlásený rozsudok č. k. 12 C 937/00-172, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka   požadovala   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 160 000 Sk, teda 5 311, 03 €, pretože „neustále žijem v pretrvávajúcom pocite a stave nepríjemnosti,   nervozity,   faktickej   bezmocnosti,   krivdy   zo   strany   okresného   súdu, poníženosti, úzkosti, neistoty a nespravodlivosti zo 7 ročnej doby konania“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, ako aj vzhľadom na to, že napadnuté konanie už bolo právoplatne skončené, považuje za primerané v sume 3 300 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   z   18.   septembra   2007,   spísanie sťažnosti podanej ústavnému súdu z 25. septembra 2007 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu zo 14. augusta 2008). Za dva úkony vykonané v roku 2007 patrí odmena v sume dvakrát po 98,59 € a režijný paušál dvakrát po 5,91 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2008 prislúcha odmena v sume 105,42 € spolu s režijným paušálom 6,31 € (v zmysle §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú celkovú sumu 320,73 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľky rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2009