znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 251/07-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. decembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. O., K., D. O., K., V. O., K., a E. B., K., zastúpených advokátom   JUDr.   P.   D.,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 C 153/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. O., D. O., V. O. a E. B. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra 2007   doručená   sťažnosť   M.   O.,   K.,   D.   O.,   K.,   V.   O.,   K.,   a E.   B.,   K.   (ďalej   len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátom   JUDr.   P.   D.,   Ž.,   ktorou   namietajú   porušenie svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 153/05.

Sťažovatelia uviedli, že 31. mája 2005 podali návrh na začatie konania o náhradu škody a v tomto konaní dochádza k prieťahom v dôsledku postupu okresného súdu. V tejto veci vyčerpali aj možnosť podať sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu. Od ústavného   súdu   žiadajú,   aby   nálezom   vyslovil   porušenie   ich   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa bližšie neoznačeného článku Listiny základných práv a slobôd, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal im finančné zadosťučinenie 500 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia.

Z priloženého listu predsedníčky okresného súdu č. Spr 2025/2007 z 19. apríla 2007, ktorým vybavila sťažnosť sťažovateľov na postup okresného súdu, vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. 15 C 153/05-78 podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odmietol podanie sťažovateľov z 31. mája 2005. Sťažovatelia sa proti rozhodnutiu okresného súdu neodvolali. Na základe týchto skutočností vyhodnotila predsedníčka okresného súdu ich sťažnosť ako nedôvodnú.

Ústavný súd zistil na okresnom súde, že konanie vedené pod sp. zn. 15 C 153/05 bolo právoplatne skončené 13. februára 2007.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie svojich   základných   práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr. II. ÚS 61/98). Tento účel už spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého súdneho konania. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu   len vtedy,   ak bola sťažnosť   na ústavnom   súde   uplatnená v čase,   keď namietané porušenie práva ešte trvalo (mutatis mutandis I. ÚS 34/99, I. ÚS 16/04, II. ÚS 184/06).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovatelia sa o skončení konania pred okresným súdom, a tým aj o odstránení možných prieťahov dozvedeli najneskôr doručením rozhodnutia o odmietnutí ich návrhu. Ústavný súd nezisťoval, kedy bolo uznesenie okresného súdu doručené osobitne každému sťažovateľovi, zistil však, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. februára 2007, a teda posledné doručenie muselo nastať najneskôr v tento deň.

Pretože sťažnosť ústavnému súdu bola podaná po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od   okamihu,   kedy   sa   sťažovatelia   mohli   najneskôr   dozvedieť   o skončení   konania   pred okresným súdom, a tým aj o odstránení namietaného porušovania ich základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ústavný   súd odmietol   ich   sťažnosť   ako   podanú   oneskorene   (§ 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde). Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   nezaoberal   ďalšími   nárokmi sťažovateľov, ktoré uplatnili v petite sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. decembra 2007