znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 251/05-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., bytom Š., zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 2031/03 (Sro 725/T), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P.,   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len ústavný súd“)   bola 11.   októbra 2005   doručená   sťažnosť   Ing.   M.   P.,   bytom   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátkou   JUDr.   H.   K.,   K.,   vo veci   namietaného porušenia jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Spr 2031/03 (Sro 725/T).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 21. decembra 2002 podal návrh na obnovu konania   proti   rozhodnutiu   registrového   súdu   č.   868/Sro/2001   vo   veciach   zápisov odd. Sro vo   vložke   č.   725/T   z 24.   mája   2005,   pretože   uznesením   obchodného   registra okresného   súdu   z 24.   mája   2001   č.   868/Sro/2001   bolo   rozhodnuté   o jeho   výmaze   ako spoločníka a konateľa z obchodného registra, ktoré mu nebolo doručené, a tým mu bolo zmarené zo strany okresného súdu jeho právo na podanie odvolania. Od podania návrhu na obnovu konania okresný súd vo veci nevykonal žiadny úkon. Sťažovateľ opakovane využil aj podanie sťažnosti orgánu štátnej správy súdu; podpredsedníčka okresného súdu svojím listom z 22. septembra 2005 doručeným právnej zástupkyni sťažovateľa uznala sťažnosť za čiastočne dôvodnú v časti týkajúcej sa informácie o tom, kde sa nachádzal predmetný spis.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„1.)   Základné   právo   sťažovateľa,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod č. k. Spr 2031/03, porušené.

2.) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 500.000,-   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   v Trnave   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.) Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. (I. ÚS 66/98).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy tým, že okresný súd vo veci jeho návrhu na obnovu konania neurobil žiadny procesný úkon. Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   uvádza,   že   konanie   vo   veciach   obchodného   registra   je upravené v § 200a   až §   200c Občianskeho súdneho   poriadku   (v čase   významnom pre posúdenie   sťažnosti   sťažovateľa   §   200a   až   §   200d   Občianskeho   súdneho   poriadku). Vo veciach obchodného registra sa rozhoduje uznesením. Čo sa týka prípustnosti obnovy konania, ústavný súd uvádza, že návrhom na obnovu konania možno napadnúť spravidla rozsudok a uznesenie ním možno napadnúť len v prípadoch taxatívne uvedených v § 231 Občianskeho   súdneho   poriadku.   Medzi   tieto   uznesenia   však   uznesenia   prijímané v konaniach   vo   veciach   obchodného   registra   nepatria.   V nadväznosti   na   to   ústavný   súd ďalej uvádza, že v súvislosti s konaním o návrhu na obnovu konania ani nemôže vzniknúť právna neistota, odstránenia ktorej by bolo možné sa domáhať sťažnosťou podľa čl. 127 ods.   1   ústavy,   pretože   ide   o vec   právoplatne   skončenú.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2005