SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 250/2015-21
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného Mgr. Romanou Paliderovou, Jégeho 19, Bratislava, vo veci namietanéhoporušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 753/2012 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 753/2012 (ďalej aj „namietanékonanie“).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je účastníkom namietanéhoexekučného konania v procesnom postavení povinného vo veci vymoženia peňažnejpohľadávky oprávneného – Bytového družstva, ⬛⬛⬛⬛ – v sume1 550,04 € s príslušenstvom a trov exekúcie. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie26. marca 2013 doručil okresnému súdu námietky sťažovateľa z 25. marca 2013 protiexekúcii a proti trovám exekúcie. Okresný súd uznesením zo 17. apríla 2013 vyzvalsťažovateľa na opravu a doplnenie podania vo veci ním podaných námietok. Podanímdoručeným okresnému súdu 10. júna 2013 sťažovateľ opravil, resp. doplnil námietky protiexekúcii a trovám exekúcie. O námietkach sťažovateľa proti exekúcii a trovám exekúcieokresný súd ku dňu podania ústavnej sťažnosti právoplatne nerozhodol.
Sťažovateľ sa 14. októbra 2013 obrátil na predsedu okresného súdu so sťažnosťouna prieťahy v namietanom konaní. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovediz 31. októbra 2013 uviedla, že predĺženie namietaného konania je spôsobené potrebouzisťovania skutočností potrebných na rozhodnutie o námietkach. Zároveň uviedla, že vo vecipodaných námietok bude rozhodnuté po predložení exekučného spisu súdnym exekútoroma po vyjadrení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, či bolo rozhodnuté o odloženívykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu sťažovateľom podaného dovolania.
Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedol:
„… je nesporné, že Okresný súd v Trnave svojim postupom vo veci vedenej pod sp. zn.:16Er/753/2012-29 porušil základné práva a slobody upravené v Čl.48 ods. 2 ústavy, taktiež podľa dohovoru Čl. 6 ods. 1...
Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o mojom návrhu právoplatne nerozhodol hoci od posledného podania na súd - vyjadrenia oprávneného dňa 31.05.2013, uplynula takmer ročná lehota vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty a najmä zvyšujúcu sa škodu na nevyplatenom dôchodku Sociálnou poisťovňou ústredie Bratislava, z dôvodu vykonaných zrážok z nízkeho starobného dôchodku...
Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o mojom návrhu právoplatne nerozhodol… vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty. Predmet namietaného konania nie je právne ani faktický tak zložitý, aby objektívne podmieňoval dlhšiu dobu na prípravu rozhodnutia…
Včasné a spravodlivé rozhodnutie by odstránilo stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam, čo je aj podľa doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov… Nečinnosťou Okresného súdu v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn.:16Er 753/2012 utrpel som finančnú ujmu (majetkovú a aj nemajetkovú).
Ak by súd spravodlivo a včas rozhodol, došlo by u mňa k podstatnému zlepšeniu mojej zlej finančnej situácie, keďže som poberateľom nízkeho starobného dôchodku a ako osoba zdravotne ťažko postihnutá s potrebou sprievodcu nemám možnosť iného príjmu. Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje mi veľkú psychickú záťaž, ktorá vyústila do duševnej choroby a vyžaduje si opakovanú ambulantnú liečbu.
Vzhľadom na viac ako ročný odstup od podania na súd a primeranej lehoty, v ktorej mal súd o tomto návrhu rozhodnúť, možno celkovú finančnú ujmu stanoviť najmenej na 3.000.- eur.“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšiekonanie a nálezom takto rozhodol:
„Ústavný súd konštatuje, že boli vo veci ⬛⬛⬛⬛, vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.:16Er 753/2012 porušené základné práva a slobody zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, taktiež v čl. 6 ods. 1. dohovoru.
Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu v Trnave, aby vo veci vedenej pod sp. zn.:16 Er 753/2012 spravodlivo rozhodol bez zbytočných súdnych prieťahov.
Ústavný súd ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000.- eur, ktorému je Okresný súd v Trnave povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť náhradu trov konania pred ústavným súdom na účet právneho zástupcu sťažovateľa do jedného mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.“
V doručenej sťažnosti sťažovateľ označil ako svoju právnu zástupkyňu advokátkuMgr. Romanu Paliderovú, Jégeho 19, Bratislava (ďalej aj „advokátka“), a zároveň predložilsplnomocnenie zo 6. marca 2014, ktorým advokátku splnomocnil na svoje zastupovaniev konaní pred ústavným súdom.
Pretože z predloženého splnomocnenia nevyplývalo jednoznačne právne zastúpeniesťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátkou (splnomocnenie nebolo opatrenépečiatkou advokátky), ústavný súd vyzval advokátku listom z 27. mája 2014, aby v lehote5 dní oznámila, či prevzala zastúpenie sťažovateľa. Advokátka výzvu prevzala 5. júna 2014,v stanovenej lehote (ani neskôr) na ňu nereagovala a požadovanú informáciu ústavnémusúdu neoznámila (nepotvrdila).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd listom z 28. júla 2014 vyzval sťažovateľa, abyv lehote 10 dní predložil ústavnému súdu kvalifikované splnomocnenie na zastupovaniev konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ v prílohe svojho podania doručeného ústavnémusúdu 14. augusta 2014 predložil kvalifikované splnomocnenie z 5. augusta 2014 opatrenépečiatkou advokátky, ktorým opätovne splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní predústavným súdom Mgr. Romanu Paliderovú.
Ústavný súd výzvou z 18. decembra 2014 vyzval advokátku na odstránenienedostatkov sťažnosti spočívajúcich v jej neúplnom petite (pokiaľ ide o konkrétnušpecifikáciu označených práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru). Zároveň jupoučil o následkoch neodstránenia nedostatkov sťažnosti a o možnosti jej odmietnutia podľa§ 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Advokátka výzvu prevzala10. januára 2015, na túto však nereagovala.
Sťažovateľ 23. januára 2015 doručil ústavnému súdu podanie, v ktorom reagovalna výzvu ústavného súdu z 18. decembra 2014, pričom uviedol:
„Dňa 21.01.2015 mi bola doručená od právnej zástupkyne pred ústavným súdom Mgr. Romany Paliderovej horeuvedená výzva na odstránenie nedostatkov podania. Z dôvodu dodržania určenej 7 dňovej lehoty na odstránenie nedostatkov podanej sťažnosti spočívajúce v neúplnom petite sťažnosti (pokiaľ ide o konkrétnu špecifikáciu namietaných práv) dovoľujem si upresniť v petite sťažnosti špecifikáciu podstatných, základných, charakteristických znakov a základných vlastností označeného základného práva v podanej sťažnosti...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí spĺňať všeobecné náležitostipodľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhomna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosťústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdomz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.
Podľa § 50 zákona o ústavnom súde:
„(1) Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovaťoznačenie,
a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili...“
Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v predloženej podobe, pokiaľ ide o znenie jejpetitu (návrhu na rozhodnutie), ktorý je východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu,uvedené zákonné požiadavky nespĺňa. V petite sťažnosti sú síce označené články ústavya dohovoru, ktoré mali byť postupom okresného súdu v namietanom konaní porušené, avšakbez špecifikácie jednotlivých aspektov označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy, teda nie je zrejmé, či sťažovateľ namieta prieťahy v konaní, prerokovanie veciv prítomnosti sťažovateľa, atribút verejného prerokovania veci a pod. Obdobne je to tak ajv prípade namietaného porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd so zreteľom na indiferentný postoj sťažovateľom zvolenej advokátky,ktorá s ústavným súdom nekomunikuje a na jeho výzvy nereaguje, považuje podmienkuobligatórneho právneho zastúpenia za splnenú len formálne. Ústavný súd v tejto súvislostikonštatuje, že vykonávanie relevantných úkonov smerujúcich k efektívnej ochrane práva záujmov klienta (sťažovateľa), čo je povinnosťou advokáta, ktorá mu vyplýva z prevzatéhozastúpenia, nemožno nahrádzať úkonmi samotného sťažovateľa.
Ústavný súd poukazuje aj na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačneformulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ods. 1 ústavy je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, a zároveňzdôrazňuje, že pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jehozákonnej úpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne na ňom trvá(napr. I. ÚS 57/2013, IV. ÚS 221/2013).
Pretože ústavný súd upozornil advokátku, že v prípade nerešpektovania výzvyna odstránenie nedostatkov sťažnosti môže byť táto odmietnutá, a advokátka aj napriek tomuv lehote stanovenej ústavným súdom ani do predbežného prerokovania sťažnostijej nedostatky neodstránila, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnomprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí.
Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) a v súlades čl. 2 ods. 2 ústavy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahua spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzenímsvojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasledujúcich ústavy a ďalej konkretizovanýchv zákone o ústavnom súde a pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákonao ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetkynáležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom.
Odmietnutie tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa v budúcnosti nebude môcťzaoberať prípadným porušením práv sťažovateľa. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavnýmsúdom však predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladova podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísanýchnáležitostí sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. apríla 2015