znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 250/2015-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosaa Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného   Mgr.   Romanou   Paliderovou,   Jégeho   19,   Bratislava,   vo   veci   namietanéhoporušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právapodľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupomOkresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 753/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorounamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej   len   „ústava“)   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len„okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16   Er   753/2012   (ďalej   aj „namietanékonanie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je účastníkom namietanéhoexekučného   konania   v procesnom   postavení   povinného   vo   veci   vymoženia   peňažnejpohľadávky   oprávneného   –   Bytového   družstva, ⬛⬛⬛⬛ –   v sume1 550,04 € s príslušenstvom a trov exekúcie. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie26.   marca   2013   doručil   okresnému   súdu   námietky   sťažovateľa   z 25. marca   2013   protiexekúcii   a   proti   trovám   exekúcie.   Okresný   súd   uznesením   zo 17. apríla   2013   vyzvalsťažovateľa   na   opravu   a   doplnenie   podania   vo   veci   ním   podaných   námietok.   Podanímdoručeným okresnému súdu 10. júna 2013 sťažovateľ opravil, resp. doplnil námietky protiexekúcii a trovám exekúcie. O námietkach sťažovateľa proti exekúcii a trovám exekúcieokresný súd ku dňu podania ústavnej sťažnosti právoplatne nerozhodol.

Sťažovateľ sa 14. októbra 2013 obrátil na predsedu okresného súdu so sťažnosťouna prieťahy   v namietanom   konaní.   Podpredsedníčka   okresného   súdu   v odpovediz 31. októbra   2013   uviedla,   že   predĺženie   namietaného   konania   je   spôsobené   potrebouzisťovania skutočností potrebných na rozhodnutie o námietkach. Zároveň uviedla, že vo vecipodaných námietok bude rozhodnuté po predložení exekučného spisu súdnym exekútoroma po vyjadrení   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky,   či   bolo   rozhodnuté   o odloženívykonateľnosti exekučného titulu z dôvodu sťažovateľom podaného dovolania.

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedol:

„… je nesporné, že Okresný súd v Trnave svojim postupom vo veci vedenej pod sp. zn.:16Er/753/2012-29 porušil základné práva a slobody upravené v Čl.48 ods. 2 ústavy, taktiež podľa dohovoru Čl. 6 ods. 1...

Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o mojom návrhu právoplatne nerozhodol hoci od posledného podania na súd - vyjadrenia oprávneného dňa 31.05.2013, uplynula takmer ročná lehota vyvoláva u mňa dlhodobý stav právnej neistoty a najmä zvyšujúcu sa škodu na nevyplatenom dôchodku Sociálnou poisťovňou ústredie Bratislava, z dôvodu vykonaných zrážok z nízkeho starobného dôchodku...

Skutočnosť, že Okresný súd v Trnave o mojom návrhu právoplatne nerozhodol… vyvoláva   u   mňa   dlhodobý   stav   právnej   neistoty.   Predmet   namietaného   konania   nie   je právne   ani   faktický   tak   zložitý,   aby   objektívne   podmieňoval   dlhšiu   dobu   na   prípravu rozhodnutia…

Včasné a spravodlivé rozhodnutie by odstránilo stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádzam, čo je aj podľa doterajšej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov… Nečinnosťou Okresného súdu v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn.:16Er 753/2012 utrpel som finančnú ujmu (majetkovú a aj nemajetkovú).

Ak by súd spravodlivo a včas rozhodol, došlo by u mňa k podstatnému zlepšeniu mojej zlej finančnej situácie, keďže som poberateľom nízkeho starobného dôchodku a ako osoba zdravotne ťažko postihnutá s potrebou sprievodcu nemám možnosť iného príjmu. Dlhodobý stav právnej neistoty spôsobuje mi veľkú psychickú záťaž, ktorá vyústila do duševnej choroby a vyžaduje si opakovanú ambulantnú liečbu.

Vzhľadom na viac ako ročný odstup od podania na súd a primeranej lehoty, v ktorej mal   súd   o   tomto   návrhu   rozhodnúť,   možno   celkovú   finančnú   ujmu   stanoviť   najmenej na 3.000.- eur.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšiekonanie a nálezom takto rozhodol:

„Ústavný súd konštatuje, že boli vo veci ⬛⬛⬛⬛, vedenej na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn.:16Er 753/2012 porušené základné práva a slobody zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, taktiež v čl. 6 ods. 1. dohovoru.

Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   v   Trnave,   aby   vo   veci   vedenej   pod sp. zn.:16 Er 753/2012 spravodlivo rozhodol bez zbytočných súdnych prieťahov.

Ústavný súd ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000.-   eur,   ktorému   je   Okresný   súd   v   Trnave   povinný   zaplatiť   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   v Trnave   je   povinný   zaplatiť   náhradu   trov   konania   pred   ústavným súdom   na   účet   právneho   zástupcu   sťažovateľa   do   jedného   mesiaca   od   nadobudnutia právoplatnosti tohto nálezu.“

V doručenej sťažnosti sťažovateľ označil ako svoju právnu zástupkyňu advokátkuMgr. Romanu Paliderovú, Jégeho 19, Bratislava (ďalej aj „advokátka“), a zároveň predložilsplnomocnenie zo 6. marca 2014, ktorým advokátku splnomocnil na svoje zastupovaniev konaní pred ústavným súdom.

Pretože z predloženého splnomocnenia nevyplývalo jednoznačne právne zastúpeniesťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátkou (splnomocnenie nebolo opatrenépečiatkou advokátky), ústavný súd vyzval advokátku listom z 27. mája 2014, aby v lehote5 dní oznámila, či prevzala zastúpenie sťažovateľa. Advokátka výzvu prevzala 5. júna 2014,v stanovenej lehote (ani neskôr) na ňu nereagovala a požadovanú informáciu ústavnémusúdu neoznámila (nepotvrdila).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd listom z 28. júla 2014 vyzval sťažovateľa, abyv lehote 10 dní predložil ústavnému súdu kvalifikované splnomocnenie na zastupovaniev konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ v prílohe svojho podania doručeného ústavnémusúdu 14. augusta 2014 predložil kvalifikované splnomocnenie z 5. augusta 2014 opatrenépečiatkou advokátky, ktorým opätovne splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní predústavným súdom Mgr. Romanu Paliderovú.

Ústavný   súd   výzvou   z 18.   decembra   2014   vyzval   advokátku   na   odstránenienedostatkov   sťažnosti   spočívajúcich   v jej   neúplnom   petite   (pokiaľ   ide   o konkrétnušpecifikáciu označených práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru). Zároveň jupoučil o následkoch neodstránenia nedostatkov sťažnosti a o možnosti jej odmietnutia podľa§ 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“).   Advokátka   výzvu   prevzala10. januára 2015, na túto však nereagovala.

Sťažovateľ 23. januára 2015 doručil ústavnému súdu podanie, v ktorom reagovalna výzvu ústavného súdu z 18. decembra 2014, pričom uviedol:

„Dňa 21.01.2015 mi bola doručená od právnej zástupkyne pred ústavným súdom Mgr. Romany Paliderovej horeuvedená výzva na odstránenie nedostatkov podania. Z dôvodu dodržania určenej 7 dňovej lehoty na odstránenie nedostatkov podanej sťažnosti   spočívajúce   v   neúplnom   petite   sťažnosti   (pokiaľ   ide   o   konkrétnu   špecifikáciu namietaných   práv)   dovoľujem   si   upresniť   v   petite   sťažnosti   špecifikáciu   podstatných, základných,   charakteristických   znakov   a   základných   vlastností   označeného   základného práva v podanej sťažnosti...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežneprerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,   čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Návrh na začatie konania pred ústavným súdom musí spĺňať všeobecné náležitostipodľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť   splnomocnenie   na   zastupovanie   navrhovateľa   advokátom,   ak   tento   zákonneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovaniepred ústavným súdom.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhomna začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosťústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo viazanostipetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdomz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.

Podľa § 50 zákona o ústavnom súde:

„(1)   Sťažnosť   okrem   všeobecných   náležitostí   uvedených   v   §   20   musí   obsahovaťoznačenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili...“

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť v predloženej podobe, pokiaľ ide o znenie jejpetitu (návrhu na rozhodnutie), ktorý je východiskom pre rozhodnutie   ústavného súdu,uvedené zákonné požiadavky nespĺňa. V petite sťažnosti sú síce označené články ústavya dohovoru, ktoré mali byť postupom okresného súdu v namietanom konaní porušené, avšakbez špecifikácie jednotlivých aspektov označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy,   teda   nie   je   zrejmé,   či   sťažovateľ   namieta   prieťahy   v konaní,   prerokovanie   veciv prítomnosti sťažovateľa, atribút verejného prerokovania veci a pod. Obdobne je to tak ajv prípade namietaného porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd so zreteľom na indiferentný postoj sťažovateľom zvolenej advokátky,ktorá s ústavným súdom nekomunikuje a na jeho výzvy nereaguje, považuje podmienkuobligatórneho právneho zastúpenia za splnenú len formálne. Ústavný súd v tejto súvislostikonštatuje,   že vykonávanie relevantných úkonov smerujúcich k efektívnej ochrane práva záujmov klienta (sťažovateľa), čo je povinnosťou advokáta, ktorá mu vyplýva z prevzatéhozastúpenia, nemožno nahrádzať úkonmi samotného sťažovateľa.

Ústavný súd poukazuje aj na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačneformulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľačl. 127   ods. 1   ústavy   je   ustanovená   bez   možnosti   akýchkoľvek   výnimiek,   a zároveňzdôrazňuje, že pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jehozákonnej úpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne na ňom trvá(napr. I. ÚS 57/2013, IV. ÚS 221/2013).

Pretože   ústavný   súd   upozornil   advokátku,   že   v prípade   nerešpektovania   výzvyna odstránenie nedostatkov sťažnosti môže byť táto odmietnutá, a advokátka aj napriek tomuv lehote   stanovenej   ústavným   súdom   ani   do   predbežného   prerokovania   sťažnostijej nedostatky   neodstránila,   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   pri   jej   predbežnomprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí.

Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) a v súlades čl. 2   ods. 2   ústavy   môže   konať   iba   na   základe   ústavy,   v jej   medziach   a v rozsahua spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzenímsvojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasledujúcich ústavy a ďalej konkretizovanýchv zákone   o ústavnom   súde   a   pri   predbežnom   prerokovaní   podľa   § 25   ods. 1   zákonao ústavnom   súde   môže   prijať   na   ďalšie   konanie   iba   také   podanie,   ktoré   spĺňa   všetkynáležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom.

Odmietnutie tejto sťažnosti neznamená, že ústavný súd sa v budúcnosti nebude môcťzaoberať prípadným porušením práv sťažovateľa. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavnýmsúdom   však   predpokladá   splnenie   všetkých   ústavných   a   zákonných   predpokladova podmienok   konania   pred   ústavným   súdom   vrátane   splnenia   zákonom   predpísanýchnáležitostí sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2015