znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 250/2014-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja Kohuta   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   MTH,   s.   r.   o., Šúrska 5, Modra, zastúpenej advokátom JUDr. Svetozárom Juranom, Dúbravská cesta 9, Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Úradu priemyselného   vlastníctva   Slovenskej   republiky   v   konaní   o   podanom   rozklade   proti rozhodnutiu č. k. PÚV 5094-2005/ÚV 4373 I/65-2011 z 24. októbra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   MTH,   s.   r.   o., o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2014   doručená   sťažnosť   spoločnosti   MTH,   s.   r.   o.,   Šúrska   5,   Modra   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad priemyselného vlastníctva“ alebo „úrad“) v konaní o podanom rozklade proti rozhodnutiu č. k.   PÚV   5094-2005/ÚV   4373   I/65-2011   z   24.   októbra   2011   (ďalej   aj   „namietané konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že «dňa 14. 03. 2011 na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podala návrh na výmaz úžitkového vzoru č. 4373 s názvom „Plynový konvekčný ohrievač“ majiteľa J. H.,..., nakoľko riešenie plynového konvekčného ohrievača podľa chráneného riešenia bolo zapísané do registra v rozpore s podmienkami na   jeho zápis,   pretože toto   riešenie   nie je nové a   nepresahuje rámec   prostej odbornej schopnosti. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky svojím rozhodnutím sp. zn. PÚV 5094-2005Ú/V4373 I/65-2011 zo dňa 24. 10. 2011 podaný návrh zamietol.... Proti tomuto rozhodnutiu dňa 08. 12. 2011 podal navrhovateľ výmazu /MTH s. r. o./ podľa § 53 ods. 1 zákona č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých   zákonov   v   znení   zákona   č.   495/2008   Z.   z.   rozklad   o   ktorom   doteraz   Úrad priemyselného vlastníctva nerozhodol....

Nečinnosť   Úradu   priemyselného   vlastníctva   Slovenskej   republiky   v   tejto   veci považujeme   za   porušenie   práv   sťažovateľa.   Proti   majiteľovi   úžitkového   vzoru   č.   4373, „Plynový konvekčný ohrievač“ bola sťažovateľom na Okresnom súde Bratislava I, podaná žaloba, č. k. 26CbPv/42/2006 na ochranu práv proti nekalej súťaži. Z uvedeného dôvodu považujeme rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o rozklade za dôležitý dôkaz v tomto spore.

Sťažovateľ   svojou   žiadosťou   zo   dňa   12.   09.   2013   žiadal   o   urýchlenie   konania vydania rozhodnutia o rozklade, pričom doteraz k tomu nedošlo.... »

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite sťažnosti požaduje, aby „Ústavný súd Slovenskej republiky:

-   prikázal   Úradu   priemyselného   vlastníctva   Slovenskej   republiky,   aby   vo   veci podaného rozkladu proti rozhodnutiu sp. zn. PÚV 5094-2005Ú/V4373 I/65-2011 zo dňa 24. 10. 2011 konal a rozhodol v lehote 15 dní od vydania nálezu,

-   priznal   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie   v   sume...   5.000   €   za   spôsobené prieťahy v konaní.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka aj napriek svojmu kvalifikovanému právnemu zastúpeniu v sťažnosti nešpecifikovala uvedením konkrétneho článku ústavy základné právo, porušenie ktorého namieta, z obsahu sťažnosti však jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   postupom   úradu   priemyselného   vlastníctva,   ktorý   je   podľa   sťažovateľky v namietanom konaní nečinný.

Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   svojej   právomoci   na   jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, IV. ÚS 115/07).

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa   §   7   ods.   2   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.

Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa § 250t ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.

Ústavný   súd,   vychádzajúc   z uvedeného,   konštatuje,   že   nie   je   daná   právomoc ústavného súdu rozhodnúť o petite predloženej sťažnosti, ktorým sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prikázal úradu priemyselného vlastníctva konať vo veci podaného rozkladu. Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľky je daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorým je aj úrad priemyselného vlastníctva. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom. Pokiaľ ide o namietanú nečinnosť úradu vo veci sťažovateľky, jej odstránenia sa musí domáhať na príslušnom všeobecnom súde, a nie na ústavnom súde (m. m. II. ÚS 200/2011). Ako vyplýva zo sťažnosti, namietané konanie naďalej   trvá   a   na   zásah   proti   prípadnému   porušovaniu   označeného   práva   sťažovateľky nečinnosťou úradu je podľa § 246 ods. 1 OSP stále daná právomoc krajského súdu. Preto právomoc   príslušného   súdu   v   správnom   súdnictve   preskúmať   nečinnosť   úradu priemyselného   vlastníctva   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   (I.   ÚS   410/2011, II. ÚS 183/2010).

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   nedostatku   svojej právomoci.

V   dôsledku   odmietnutia   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti, ako aj vyzývať sťažovateľku na odstránenie nedostatkov sťažnosti (nesprávne označenie obchodného mena sťažovateľky, nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti).

Nad   rámec   odôvodnenia   rozhodnutia   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť sťažovateľky v predloženom znení bolo možné odmietnuť aj z dôvodu nedostatku zákonom predpísaných   náležitostí.   Sťažovateľka   sa   v petite sťažnosti   domáhala, aby ústavný súd prikázal úradu priemyselného vlastníctva konať v jej veci, avšak bez toho, aby výslovne navrhla vysloviť, že jej právo (ktoré v sťažnosti ani nešpecifikovala označením konkrétneho článku   ústavy)   bolo   postupom   úradu   priemyselného   vlastníctva   v   namietanom   konaní porušené.

Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by ústavný súd prikázal porušovateľovi práva   vo   veci   konať   bez   predchádzajúceho   vyslovenia,   že   právo   sťažovateľky   bolo postupom porušovateľa porušené, ústava a ani zákon o ústavnom súde neumožňujú. Príkaz, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal, je totiž viazaný na vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody sťažovateľky vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014