znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 250/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. júna 2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. M., R., zastúpeného advokátom JUDr. P. K., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 735/98 v čase po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 202/02 z 21. mája 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2009 doručená   sťažnosť   A.   M.,   R.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 735/98 v čase po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 202/02 z 21. mája 2003.

Sťažovateľ   uviedol,   že   napriek   sťažnostiam   na   prieťahy   v   konaní   adresovaným predsedovi okresného súdu, ako aj napriek tomu, že rozhodnutím sp. zn. II. ÚS 202/02 z 21. mája 2003 ústavný súd už raz konštatoval, že postupom okresného súdu v napádanom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, okresný súd aj naďalej koná v jeho veci vedenej pod sp. zn. 8 C 735/98 so zbytočnými   a   neodôvodnenými   prieťahmi,   čím   sa   predlžuje   stav   právnej   neistoty sťažovateľa a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej okrem iného uviedol, že: „Napriek tomuto rozhodnutiu ÚS však naďalej prieťahy odstránené neboli a súdny spor, ktorý začal dňa 16. 5. 1996 doposiaľ ukončený nebol. (...)

Neustále   a   bezdôvodné   odročovanie   pojednávania   preukazuje,   že   súd   nevenoval náležitú pozornosť príprave na jednotlivé pojednávania.

Z podstaty sporu vyplýva, že nešlo o mimoriadne zložitú a náročnú vec po stránke skutkovej aj právnej, ako to napokon konštatoval aj ÚS vo svojom pôvodnom rozhodnutí. Bolo tiež už predtým konštatované, že zbytočné prieťahy som nespôsobil svojím správaním ja, ako účastník konania. Reagoval som na všetky výzvy súdu, sám som z vlastnej iniciatívy podával   podania,   ktorými   som   sa   domáhal   urýchlenia   konania.   Už   predtým   bolo konštatované v spomínanom rozhodnutí US, že súd konal vo veci nesústredene a nevenoval tejto veci náležitú pozornosť.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo A. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Humennom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 735/98 (predtým 8 C 741/96) porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   v   Humennom   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 8 C 735/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   M.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   1   659,70   Eur (50 000,- Sk), ktoré mu je Okresný súd v Humennom povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Humennom je povinný nahradiť A. M. všetky trovy tohoto konania do 15 dní od právoplatnosti tohoto nálezu na účet advokáta JUDr. P. K.(...) K.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento   orgán   porušoval   označené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo   stav takú možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05,   IV.   ÚS   288/05, II. ÚS 298/06).

V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06)   ústavný   súd   poskytuje   ochranu   základnému   právu   na   konanie   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde   uplatnená   v   čase,   keď   k   namietanému   porušeniu   označeného   práva   došlo   alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z   obsahu   sťažnosti,   ako   aj   zo   zisťovania   ústavného   súdu   vyplýva,   že   v   konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 735/98 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 30. apríla 2008, t. j. viac ako rok pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Okrem tohto ústavný súd zistil, že z dôvodu podania odvolania sťažovateľom a spol. proti rozsudku okresného súdu bol spis vedený pod sp. zn. 8 C 735/98 postúpený ešte 12. augusta 2008 Krajskému súdu v Prešove, ktorý v danej veci dosiaľ koná pod sp. zn. 2 Co 119/08.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 735/98 bola teda ústavnému súdu doručená (3. júna 2009) po tom, ako okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok. V čase podania sťažnosti už okresný súd nemohol ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľa, pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej okresný   súd   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony   na   odstránenie právnej   neistoty   sťažovateľa   v   konaní   pred   súdom   prvého   stupňa.   Ďalšie   úkony   alebo postupy   už   okresný   súd   v   tomto   štádiu   nemohol   vykonávať,   a   preto   bolo   treba   vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), nepripadalo do úvahy už rozhodovať o tejto časti sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2009