znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 250/04-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť P. R., bytom M., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. S., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. V-2 8 C 39/90 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. R.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 31. decembra 2003 doručené podanie P. R. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom M., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. S., B., označené ako „Sťažnosť“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) vo veci jeho návrhu na náhradu škody sp. zn. V-2 8 C 39/90.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Sťažovateľ sa domáhal návrhom, zo dňa 27. 07. 1990 doručeným Okresnému súdu Bratislava-vidiek 07. 08. 1990 náhrady škody, ktorú mu spôsobila odporkyňa Ľ. B., tým že ho dňa 22. 05. 1989 zasiahla strelou zo vzduchovky do ľavého oka, čím mu spôsobila ťažké ublíženie na zdraví spolu s trvalým následkom stratou videnia. Odporkyňa bola rozsudkom Okresného   súdu   Bratislava-vidiek č.   k.   5 T   82/89   zo   dňa 08.   11.   1989   uznaná   vinnou z trestného činu   úmyselného   ublíženia   na zdraví   podľa §   222 ods.   1   Trestného   zákona a okrem uloženého trestu jej bola uložená aj povinnosť nahradiť sťažovateľovi škodu vo výške 1.650,- Kčs titulom bolestného.

Okresný súd Bratislava-vidiek rozsudkom zo dňa 13. 02. 1991, č. k. 8 C 39/90-71 zaviazal   odporkyňu...   zaplatiť   sťažovateľovi   sumu   49.557,-   Kčs   z titulu   náhrady   škody spôsobenej na zdraví do 6 mesiacov od právoplatnosti   tohto rozsudku a ďalej zaviazal odporkyňu Ľ. B. platiť sťažovateľovi mesačne 200,- Kčs od septembra 1991 do skončenia štúdia na SOU a taktiež nahradiť sťažovateľovi trovy konania.

Proti tomuto rozsudku sa odporkyňa odvolala na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodol rozsudkom zo dňa 17. 09. 1991, č. k. 13 Co 271/91-90 a potvrdil rozsudok súdu prvého   stupňa   v časti   prísudku   v sume   23.398,-Kčs.   Vo   zvyšku   nárok   z titulu   sťaženia spoločenského uplatnenia, náhrady cestovného a náhrady mzdy za mesiac máj a jún 1989 napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietol. V časti výroku týkajúceho sa náhrady mzdy za obdobie od 01. 09. 1989 a vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po doplnení dokazovania Okresný súd Bratislava-vidiek rozsudkom zo dňa 26. 02. 1993,   č.   k.   8   C   39/90-132   rozhodol   tak,   že   odporkyňu...   zaviazal   k povinnosti   zaplatiť sťažovateľovi sumu vo výške 28.180,- Sk, nahradiť trovy konania vo výške 1.456,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 7.7870,-Sk.

Na odvolanie odporkyne... Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 31. 05. 1993, č. k. 17 Co 152/93-153 zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava-vidiek a vrátil   mu   vec   na   ďalšie   konanie,   nakoľko   dospel   k záveru,   že   nie   je   vecne   správny. V rámci tohto konania je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava III sa   dopustil   viacerých   procesných   pochybení,   ktoré   uvádza   Krajský   súd   Bratislava v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 31. 05. 1993 a na základe ktorých musel vec opäť vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie...

... Sťažovateľ sa opakovane písomne aj telefonicky sťažoval na zbytočné prieťahy v konaní   Okresného   súdu   Bratislava   III.   Dňa   26.   11.   1997   podal   sťažovateľ   písomne sťažnosť...   predsedovi   Okresného   súdu   Bratislava   III...   Sťažovateľ   sa   sťažnosťou   podľa zákona   o štátnej   správe   súdov,   zo   dňa   17.   10.   2000   domáhal   odstránenia   zbytočných prieťahov v konaní... Dňa 08. 10. 2001 sa sťažovateľ domáhal nápravy v konaní Okresného súdu   Bratislava   III   u Krajského   súdu   v Bratislave,   ktorý   z dôvodu   svojej   nepríslušnosti postúpil   sťažnosť...   na   vybavenie   predsedovi   Okresného   súdu   Bratislava   III...,   ktorý odpovedal sťažovateľovi upovedomením zo dňa 12. 02. 2002. Predseda... konštatoval, že sťažnosť je dôvodná a že sudca nekonal vo veci od 08. 01. 2001 až po deň vyhotovenia predmetného upovedomenia...

... Sťažovateľ považuje nečinnosť súdu v nasledujúcich obdobiach od 20. 06. 1996 do 10.02. 1998 od 08. 09. 1998 do 05. 10. 1999 od 02. 03. 2000 do 07. 01. 2001 od 09. 01. 2001 do 13. 01. 2003 od 20. 03. 2003 do 04. 09. 2003

za prieťah v súdnom konaní.   Sťažovateľ sa domnieva,   že napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 20. 03. 2003, spis. zn.: V-2 8 C 39/90-234 bolo porušené   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   resp. v primeranej lehote, ktoré je zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd... a v článku 38 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nasledovný nález:„Základné právo P. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   Okresným   súdom Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: V-2 8 C 39/90-234 porušené bolo.

P.   R.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   200.000,-   Sk   (slovom dvestotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Ľ. S., advokáta... tak, ako budú dodatočne vyčíslené, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný   súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa   tohto ustanovenia sťažnosti   vo veciach, na ktorých   prerokovanie nemá   ústavný   súd   právomoc,   sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj sťažnosti   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   ustálenej judikatúry   ústavného   súdu možno   hovoriť   vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú   je   preto   možné   považovať   takú   sťažnosť,   pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 70/00, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 59/03).

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods.   2   ústavy,   resp.   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   poskytuje   ochranu   tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00).

Okresný   súd   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   V-2   8   C   39/90   rozhodol   rozsudkom 20. marca   2003   doručeným   sťažovateľovi   (žalobcovi),   resp.   jeho   právnemu   zástupcovi 4. septembra   2003.   Proti   rozsudku   podala   odporkyňa   21.   októbra   2003   odvolanie.   Vo vyjadrení   k odvolaniu   odporkyne   doručenému   okresnému   súdu   4.   decembra   2003 sťažovateľ   žiadal,   aby   Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   odvolanie odmietol ako podané oneskorene a aby potvrdil rozsudok prvostupňového súdu z 20. marca 2003.   Krajský   súd   rozhodol   31.   mája   2004   (uznesenie   sp.   zn.   9   Co   143/04   doručené okresnému súdu 3. júna 2004 a doručené právnemu zástupcovi sťažovateľa 17. júna 2004) tak, že odvolanie odmietol ako podané oneskorene.

Z uvedených   skutočností   vyplýva,   že   okresný   súd   v   čase   podania   sťažnosti sťažovateľa   ústavnému   súdu,   t.   j.   31.   decembra   2003,   už   nemohol   žiadnym   ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom. Tento stav viedol   ústavný   súd   k záveru,   že   sťažnosť   podaná   proti   okresnému   súdu   je   zjavne neopodstatnená, preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2004