znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 25/09-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. marca 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Sergeja   Kohuta o sťažnosti A.   Z.,   Š.,   zastúpeného   advokátkou   JUDr. A.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 19   C   348/00   v období po 11. januári   2006   (po   vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn. I. ÚS 146/05 z 11. januára 2006), takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 19   C   348/00   v období po 11. januári   2006   (po   vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn. I. ÚS 146/05 z 11. januára 2006) p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C   348/00 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. A. Z. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. Z. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri   eur   a   štyridsaťšesť   centov),   ktoré   j e   Okresný   súd   Bratislava   II p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 25/09-11   z   27.   januára   2009   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. Z., Š. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod sp. zn. 19 C 348/00   v období   po 11. januári   2006 (po rozhodnutí ústavného súdu nálezom sp. zn. I. ÚS 146/05 z 11. januára 2006).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 6. novembra 2000 doručil okresnému súdu žalobu o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a súčasne aj náhrady mzdy. Ústavný súd už nálezom č. k. I. ÚS 146/05-25 z 11. januára 2006 rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 348/00   bolo   porušené.   Zároveň   okresnému   súdu   prikázal   konať   bez   zbytočných prieťahov a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk.

Okresný súd na príkaz ústavného súdu nariadil pojednávanie vo veci na 25. apríl 2006. Ani na tomto pojednávaní však nerozhodol a konanie odročil na 19. november 2006. Na tomto pojednávaní konajúci súd rozsudkom návrh sťažovateľa zamietol. Rozsudok bol sťažovateľovi doručený 22. novembra 2006.

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ 4. decembra 2006 odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2 Co 564/06-184 zo 14. novembra 2007 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Následne sa 15. mája 2008 konalo   na okresnom   súde   pojednávanie,   na   ktorom   opäť   vo   veci   nebolo   rozhodnuté, rovnako ako na pojednávaniach 11. septembra 2008 a 9. októbra 2008. Sťažovateľ predložil konajúcemu   súdu   všetky   relevantné   dôkazy,   ktorými   jednoznačne   a   nespochybniteľne preukázal,   že   okamžité   zrušenie   jeho   pracovného   pomeru   bolo   v   rozpore   so   zákonom, a súčasne   predložil   aj písomné podklady,   z ktorých   možno   bez   problémov   určiť   výšku náhrady mzdy, ktorej sa domáhal. Z nepochopiteľných dôvodov však okresný súd opätovne požaduje predložiť ďalšie listinné dôkazy.

Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že „je neúnosné, aby sa o neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a vyplatení náhrady mzdy rozhodovalo temer 8 rokov, navyše v prípade, ak sťažovateľ bol osamelý a sám sa staral o výživu a výchovu dvoch donedávna maloletých   detí.   Okresný   súd   Bratislava   II   rozhodol   meritórne   vo   veci,   aj   to   zjavne nesprávne, ako to konštatoval odvolací súd, po temer 6 rokoch od podania žaloby a aj to zrejme až na základe ústavnej sťažnosti a následného pokynu Ústavného súdu SR. Sme si vedomí veľkej preťaženosti súdov. Máme však za to, že je vecou štátu a organizácie súdov, aby za situácie,   ak tomu nebráni žiadna zákonná prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom   v   konaní.   Uplatnenie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov nemôže   byť   zmarené   len   preto,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu. V dôsledku prieťahov v konaní bola   úplne   narušená   dôvera   sťažovateľa   v   súdnictvo   pôsobiace   na   území   Slovenskej republiky a v účinnú právnu ochranu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní a na prerokovanie veci v primeranej lehote   boli   opätovne   porušené.   Z   tohto   dôvodu   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   SR   po vykonanom dokazovaní nasledovným spôsobom rozhodol:

Právo sťažovateľa A. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené bolo.

Okresnému   súdu   Bratislava   II   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 19 C 348/00 rozhodol bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi   A.   Z.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške 100.000,- Sk (slovom stotisíc korún slovenských), ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava II do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť sťažovateľovi na účet jeho právnej zástupkyne...   náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 9.067   Sk (dva úkony   právnej pomoci   á   3.650   +   693,50)   19%   DPH   +   paušál   190   Sk   do   jedného   mesiaca   odo   dňa právoplatnosti rozhodnutia.“.

Na výzvu ústavného súdu sa k veci vyjadrila predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr 2007/09 z 5. februára 2009. Navrhla, aby ústavný súd rozhodol tak, že právo sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces v konaní po 11. januári 2006 porušené nebolo. V ďalšom uviedla: „V čase vydania nálezu ústavného súdu z 11.01.2006 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 25.04.2006. Na toto pojednávanie sa navrhovateľ nedostavil,   pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   19.10.2006,   na   ktorom   sa   sťažovateľ osobne zúčastnil a na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok. Rozsudok č. k. 19C/348/2000 - 156   bol   vypracovaný   a   expedovaný dňa   16.11.2006.   Voči   rozsudku   podal   odvolanie sťažovateľ dňa 04.12.2006, odporca podal odvolanie dňa 11.12.2006 voči trovám konania. Spis   bol   predložený   na   rozhodnutie   o   odvolaní   voči   rozsudku   Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.12.2006. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Co 564/2006- 184 zo dňa 14.11.2007 prvostupňový rozsudok zrušil a vrátil vec na konanie. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu 18.12.2008.

Vo veci boli po vrátení spisu z odvolacieho súdu nariadené termíny pojednávaní na dni   08.04.2008,   15.05.2008,   10.06.2008,   11.09.2008,   09.10.2008,   04.11.2008. Navrhovateľ   sa na   pojednávaniach   nezúčastnil,   aj   keď   bol   volaný   na   pojednávania z dôvodu potreby jeho dopočutia na skutočnosti uložené odvolacím súdom a predloženie listinných   dôkazov, súvisiacich   s   preukázaním   okolností   skončenia   jeho   pracovného pomeru a ustálením požadovanej výšky náhrady mzdy.

Na pojednávanie nariadené dňa 04.12.2008 sa navrhovateľ dostavil osobne, bol dopočutý na skutočnosti v zmysle záverov uznesenia odvolacieho súdu. Účastníci konania navrhli doplnenie dokazovania.

Spis bol zapožičaný Ústavnému súdu SR od 11.12.2008 do 16.01.2009.

Vo   veci   bol   nariadený   termín   pojednávania   na   deň   20.01.2009,   do   termínu pojednávania   nebolo   vybavené   dožiadanie   o   výsluch   svedkov   na   Okresnom   súde v Komárne. Vo veci je nariadený termín pojednávania na deň 26.02.2009.

Ako vyplynulo z vyššie uvedeného, bez aktívnej účasti navrhovateľa, ktorého bolo potrebné v konaní vypočuť nebolo možné vo veci rozhodnúť, rovnako aj bez vykonania dôkazov,   ktoré   navrhli   účastníci   konania.   Postup   súdu,   ktorý   vykonával   úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu je plynulý a bez subjektívnych prieťahov.

Navrhujem   upustiť   od   ústneho   pojednávania,   keďže   nemožno   od   neho   očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa na výzvu ústavného súdu 11. februára 2009 oznámila, že súhlasí, aby sa vo veci rozhodlo bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich   vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Zo   sťažnosti,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

- 11. januára 2006 ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým prikázal okresnému súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 348/2000 konať bez zbytočných prieťahov,

- 25. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ nebol prítomný,

- 19.   októbra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   sťažovateľ   bol   prítomný,   bol vyhlásený rozsudok,

- 16. novembra 2006 písomné vyhotovenie rozsudku,

- 4. decembra 2006 sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku z 19. októbra 2006,

- 11. decembra 2006 odporca doručil odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania,

- 15. decembra 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave,

- 18.   decembra   2008   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s uznesením   č.   k. 2 Co 564/2006-184   zo   14.   novembra   2007,   ktorým   zrušil   prvostupňový   rozsudok   a vec vrátil na ďalšie konanie,

- 8. apríla 2008, 15. mája 2008, 10. júna 2008, 9. októbra 2008 a 4. novembra 2008 sa uskutočnili pojednávania, na ktorých sa sťažovateľ nezúčastnil,

- 4. decembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľ bol prítomný, účastníci navrhli doplnenie dokazovania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány   vec   prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet a právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zakladá   povinnosť   súdu   aj   sudcu   na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 348/00, v ktorom sa sťažovateľ domáhal určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd už v prechádzajúcom náleze konštatoval, že predmetom napadnutého konania je vec, ktorej povaha – pracovnoprávny spor   –   si   vyžaduje   osobitnú   starostlivosť   všeobecného   súdu   tak,   aby bol naplnený účel súdneho   konania,   teda   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a rozhodnutá,   a aby   sa   čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 146/05).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o   tom,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   bez   ďalšieho   vymenoval   počet uskutočnených   pojednávaní,   pritom   však   neuviedol,   že   niekoľko   z nich   muselo   byť odročených z dôvodu jeho neprítomnosti na pojednávaní. Ak by sa bol sťažovateľ zúčastnil pojednávania nariadeného na 25. apríl 2006, ako aj ďalších nariadených na 8. apríl 2008, 15. máj   2008,   10.   jún   2008,   9.   október   2008   a 4.   november   2008,   s veľkou pravdepodobnosťou by konanie v jeho veci bolo skončené skôr. Ústavný súd z toho vyvodil záver, že je to aj sám sťažovateľ, ktorý prispel k prieťahom v označenom súdnom konaní, pričom   na   túto   okolnosť   nemohol   neprihliadnuť   pri   priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   po   rozhodnutí ústavného súdu nálezom z 11. januára 2006 do podania novej sťažnosti ústavnému súdu 29. októbra 2008. Zistil, že z celkovej dĺžky skúmaného konania bol postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi, ktoré však vyplývali skôr z jeho neefektívneho postupu ako z frekvencie nariaďovaných pojednávaní (celkovo okresný súd v tomto období nariadil 8 pojednávaní,   avšak   napriek   tomu,   že   sa   na   viacerých   z nich   nezúčastňovali   účastníci konania, konajúci súd ani v jednom prípade nevyužil prostriedky, ktoré mu procesnoprávne predpisy na zabezpečenie účasti účastníka na pojednávaní umožňujú použiť (§ 53 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku).

Treba ďalej konštatovať, že celková dĺžka napadnutého konania je viac ako 8 rokov. Táto   dĺžka   konania,   najmä   vzhľadom   aj   na   povahu   prerokúvanej   veci   (o   neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru a o vyplatenie náhrady mzdy), ktorá si vyžaduje osobitnú rýchlosť konania (napr. IV. ÚS 275/05), je celkom zjavne neprimeraná.

Okrem uvedeného ústavný súd osobitne prihliadol na to, že v napadnutom konaní už prikázal   okresnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   a   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, napriek tomu postup v danej veci nebol organizovaný tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie 1 000 €.

Pri   stanovovaní jeho výšky   vychádzal zo zásad spravodlivosti   s prihliadnutím   na všetky okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, efektivitu postupu okresného súdu, ale do úvahy zobral aj skutočnosť, že sťažovateľ mal na dĺžke konania svoj negatívny podiel.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich náhradu.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 105,42 € a hodnota režijného paušálu je 6,31 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu) v sume 223,46 € vrátane režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. marca 2009