znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 25/07-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2007 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a   zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja Kohuta o sťažnosti JUDr. Ing. D. Ď. – S., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 92/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 27 Cb 617/96) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. Ing. D. Ď. – S., H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I vo veci vedenej pod sp. zn. 26 Cb 92/98 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 27 Cb 617/96) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby vo veci sp. zn. 26 Cb 92/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   JUDr.   Ing.   D.   Ď.   –   S.,   H. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   30   000   Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Bratislava   I j e   p o v i n n ý   uhradiť   JUDr.   Ing.   D.   Ď.   trovy právneho   zastúpenia   7 492,20   Sk   (slovom   sedemtisícštyristodeväťdesiatdva   slovenských korún   a dvadsať   halierov)   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   J.   H.,   B.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára 2007 doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 92/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 27 Cb 617/96).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 19. decembra 1996 podal okresnému súdu návrh na začatie konania o „Určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 23. 12. 1992 v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka“. Konanie je v súčasnosti   vedené   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 26 Cb 92/98 (predtým sp. zn. 27 Cb 617/96), trvá viac ako desať rokov a vec nebola dosiaľ rozhodnutá ani na prvom stupni.

K priebehu   konania   sťažovateľ   uviedol,   že   na   pojednávaní   8.   januára   1999   ho okresný   súd   vyzval,   aby   do   spisu   predložil   doklady   a 28.   apríla   1999   ho   vyzval   na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Sťažovateľ namieta, že okresný súd nekonal ani po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia (30. júl 1999). Podaním z 24. januára 2002 vzal sťažovateľ späť návrh proti K., a. s., ktorý bol pripustený do konania 1. júna 1999 na strane odporcu v 2. rade. Po opakovanej žiadosti sťažovateľa o konanie vo veci sa 28. októbra 2002 uskutočnilo pojednávanie. Podaním doručeným 31. októbra 2002 sťažovateľ navrhol,   aby okresný   súd pripustil   pristúpenie ďalšieho účastníka   do   konania na strane odporcu, a to JUDr. J. J., správcu konkurznej podstaty Ž., spol. s r. o., ako odporca v 2. rade (ďalej len „odporca v 2. rade“). Nasledujúce pojednávanie sa uskutočnilo 29. júna 2004 a okresný   súd   uznesením   z 8. septembra   2004   rozhodol   o návrhoch   sťažovateľa   na pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcu. Odvolanie odporcu v 2. rade proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 11   Cob   232/04-314   z 28.   apríla   2005   odmietol.   Sťažovateľ   doručil   6.   februára   2006 okresnému   súdu   podanie   označené   ako „Úprava   žalobného   návrhu“. Na   pojednávaní 21. marca   2006   okresný   súd   pripustil   účasť   vedľajších   účastníkov   v konaní   na   strane odporcu   v 1. rade   (Ministerstvo   financií   Slovenskej   republiky,   Fond   národného   majetku Slovenskej republiky a S., a. s.). Na základe odvolania sťažovateľa krajský súd uznesením č. k. 3 Cob 109/06-368 z 31. mája 2006 uvedené uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu   na   ďalšie   konanie.   Okresný   súd   po   zistení   právneho   záujmu   na   výsledku   sporu opätovne   pripustil   účasť   vedľajších   účastníkov   na   strane   odporcu   v 1.   rade   uznesením z 19. januára 2007, proti ktorému sa sťažovateľ opäť odvolal. Podaním zo 16. februára 2007 sťažovateľ navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu v 3. rade (I., s. r. o.) a upravil žalobný návrh. Samostatným podaním sťažovateľ žiadal o vydanie predbežného   opatrenia,   ktorým   by   okresný   súd   zakázal   odporcovi   v 3.   rade   nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol, že okresný súd postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 92/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 27 Cb 617/96) porušil jeho základné práva zaručené v čl. 20 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov ako nezávislý   a nestranný   súd,   a žiada   o priznanie   finančného   zadosťučinenia   1 000 000   Sk a náhrady trov konania.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu   22.   marca   2007   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), a pretože v časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   26   Cb   92/98   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 27 Cb 617/96), nezistil dôvody na odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, prijal sťažnosť v tejto časti na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Právny   zástupca   sťažovateľa   a predsedníčka   okresného   súdu   ústavnému   súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 28. mája 2007 (Spr. 2001/2007) uviedla, že vo veci boli vykonané tieto úkony:„-   dňa 19.   12.   1996 – podaný návrh na začatie konania vo veci domáhania sa určenia kúpnej zmluvy Ž., spol. s. r. o., proti V., B., uzatvorená dňa 23. 12. 1992 – od počiatku   neplatná   a určenie   vlastníctva   k nehnuteľnostiam   zapísaných   v liste   vlastníctva č. 985 (č. l. 12),

-dňa 10. 01. 97 – návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia (č. l. 15),

-dňa   19.   02.   97   –   vec   postúpená   Krajským   súdom   Bratislava   tunajšiemu   súdu z dôvodu vecnej príslušnosti (č. l. 18),

-uznesenie   Krajského   súdu   v Bratislave   č.   71   Cb   91/97   zo   dňa   15.   08.   97 o predbežnom opatrení,

-predloženie   spisu   dňa   24.   11.   97   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   na rozhodnutie o opravnom prostriedku,

-dňa 30. 03. 98 uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zrušení uznesenia Krajského súdu v Bratislave,

-dňa   16.   06.   98   predloženie   spisu   na   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   na rozhodnutie o nesúlade s postúpením veci,

-uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 08. 98, č. Ndob 775/98 ktorým   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   určil,   že   vecne   príslušným   súdom   je Okresný súd Bratislava I,

-dňa 30. 11. 98 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 08. 01. 99,

-pojednávanie zo dňa 08. 01. 99 bolo z dôvodu žiadosti odporcu odročené na deň

05. 02. 99,

-termín pojednávania zo dňa 05. 02. 99 – zrušený z dôvodu účasti sudcu na seminári,

-dňa 17. 02. 99 – uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. NCb 53/99 o zamietnutí návrhu o nariadení návrhu predbežného opatrenia,

-dňa 07. 05. 99 podanie sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia v 1 a 2 rade, (č. l. 90),

-dňa 01. 06. 99 uznesenie OS BA I. č. NCb 53/99 o pripustení ďalšieho účastníka do konania (č. l. 95),

-dňa 15. 06. 99 – opätovný návrh sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia (č. l.

97),

-dňa 30. 07. 99, návrh na nariadenie predbežného opatrenia (č. l. 100),

-uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. Ncb 53/99 zo dňa 24. 08. 99 o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

-dňa 16. 09. 99 podané odvolanie voči uzneseniu zo dňa 24. 08. 99,

-dňa 20. 09. 99 doručené odvolanie odporcovi v 1 a 2 rade s výzvou na vyjadrenie,

-dňa   04.   11.   99   spis   predložený   na   Krajský   súd   v Bratislave   na   rozhodnutie o opravnom prostriedku,

-uznesenie č. 19 Co 243/00 zo dňa 30. 11. 2000 ktorým bolo potvrdené rozhodnutie tunajšieho súdu (č. l. 154),

-dňa 21. 05. 01 zaslanie žaloby s prílohami v 1 a 2 rade s výzvou na vyjadrenie, (č. l. 160),

-19. 7. 01 žiadosť – dožiadanie na katastrálny úrad,

-dňa 19. 07. 01 bol vytýčený termín pojednávania na deň 12. 12. 01,

-dňa   12.   12.   01   pojednávanie   odročené   na   deň   10.   05.   2002   z dôvodu   neúčasti odporcu,

-termín 10. 05. 2002 zrušený z dôvodu žiadosti navrhovateľa (č. l. 181),

-dňa 08. 02. 02 vytýčený termín pojednávania na deň 05. 06. 2002 (č. l. 181),

-dňa 28. 06. 2002 vytýčený termín pojednávania na deň 28. 10. 2002,

-termín 28. 10. 2002 odročený na 11. 12. 2002 z dôvodu žiadosti späť vzatia návrhu navrhovateľom   a žiadosti   právneho   zástupcu   odporcu   na   primeranú   lehotu   na prípravu,

-dňa 02. 12. 2002 termín odročený na termín 05. 02. 2003 (č. l. 241-243),

-dňa 09. 01. 2003 termín 05. 02. 2003 zrušený a pojednávanie odročené na neurčito (č. l. 243).

V čase od dňa 08. 11. 2003, kedy bola do funkcie sudcu vymenovaná JUDr. A. H., jej bol predmetný spis pridelený na základe rozvrhu práce. Vo veci boli zákonnou sudkyňou JUDr. A. H. vykonané nasledovné úkony:

-dňa 26. 05. 2004 – vytýčený termín pojednávania na deň 29. 06. 2004,

-dňa   26.   05.   2004   na   pojednávaní   zo   strany   navrhovateľa   bol   podaný   návrh   na pripustenie ďalšieho účastníka do konania, z tohto dôvodu bol termín odročený na deň 07. 09. 2004,

-dňa 31. 08. 2004 z dôvodu podania navrhovateľa zo dňa 12. 7. 2004 bol termín preložený na deň 08. 10. 2004,

-dňa 08. 09. 2004 podanie odporcu v 1 rade – žiadosť o vytýčenie nového termínu,

-dňa   08.   09.   2004   pripustenie   nového   účastníka   do   konania   a vo   zvyšku   návrh zamietnutý (č. l. 260),

-dňa 20. 09. 2004 – podanie odvolania (č. l. 263),

-dňa 21. 09. 2004 – podanie opravného odvolania,

-dňa 21. 09. 2004 – Okresný súd Bratislava I, zrušil pojednávanie, stanovené na deň

08. 10. 2004 z dôvodu predloženia spisu s predkladaciou správou Krajského súdu v Bratislave na rozhodnutie o opravnom prostriedku,

-spis dňa 21. 09. 2004 predložený Krajskému súdu v Bratislave,

-spis vrátený z Krajského súdu v Bratislave dňa 17. 05. 2005 s vydaným uznesením zo dňa 28. 04. 2005,

-dňa 18. 05. 2005 pokyn spisovej kancelárii na doručenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave účastníkom konania,

-dňa 06. 09. 2005 – oznámenie vedľajších účastníkov o vstupe do konania zo strany odporcu v 1 rade (č. l. 320),

-dňa   03.   01.   2006   –   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   I,   č.   26   Cb   92/98 o zastavení konania voči odporcovi v 2. rade. Vytýčený termín pojednávania na deň

10. 02. 2006,

-dňa 06. 02. 2006 doručenie úpravy žalobného návrhu na začatie konania (č. l. 329),

-dňa 09. 02. 2006 úradný záznam (č. l. 340) – oznámenie zástupcu navrhovateľa o jeho   predpoklade,   že   kolízia   mu   znemožní   účasť   na   pojednávaní,   ako   aj navrhovateľovi, preto žiadal odročenie pojednávania,

-z dôvodu   neúčasti   navrhovateľa   na   pojednávaní   dňa   10.   02.   2006   bol   termín pojednávania odročený na deň 21. 03. 2006,

-konanie   zo   dňa   21.   03.   2006   bolo   z dôvodu   časového   rozpätia   (9.00   -   11.35) odročené na termín 25. 04. 2006 (č. l. 358-361),

-z dôvodu   podania   odvolania   navrhovateľom   dňa   03.   04.   2006   bol   termín pojednávania zrušený, (č. l. 369) a spis bol predložený na Krajský súd v Bratislave dňa 07. 04. 2006 (č. l. 365),

-dňa 13. 07. 2006 bol spis z Krajského súdu v Bratislave vrátený tunajšiemu súdu s uznesením   zo   dňa   30.   5.   2006   v ktorom   súd   zrušil   uznesenie   Okresného   súdu Bratislava I a vec vrátil na ďalšie konanie,

-dňa 01. 08. 2006 – pokyn spisovej kancelárii na doručenie rozhodnutia uznesenia Krajského súdu v Bratislave, doručenky sa vrátili na Okresný súd Bratislava I dňa

22. 09. 2006,

-dňa 08. 09. 2006 zaslaná výzva Okresného súdu Bratislava I na doplnenie údajov v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. 3 Cob 109/06, (č. l. 375),

-vyjadrenie bolo súdu doručené dňa 21. 09. 2006,

-dňa 19. 01. 2007 uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. 26 Cb 92/98 (č. l. 381) o pripustení vedľajších účastníkov do konania,

-dňa   05.   02.   2007   –   sťažovateľ   podal   odvolanie   voči   uzneseniu   Okresného   súdu Bratislava I zo dňa 19. 01. 2007,

-dňa 08. 02. 2007 – pokyn spisovej kancelárii na predloženie spisu Krajskému súdu v Bratislave – spis doručený dňa 14. 02. 2007 (č. l. 385),

-dňa 16.   02.   2007 – na Okresný súd Bratislava I doručená žiadosť   navrhovateľa o pripustení   nového   účastníka   do   konania   a žiadosť   o zmenu   žalobného   návrhu zo strany navrhovateľa,

-dňa 16. 02. 2007 podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia voči novému účastníkovi zo strany navrhovateľa – zaplatenie súdneho poplatku vo výške 500,- Sk,

-dňa   20.   02.   2007   žiadosť   Okresného   súdu   Bratislava   I o zapožičanie   spisu z Krajského súdu v Bratislave (č. l. 416),

-dňa   20.   02.   2007   –   výzva   Okresného   súdu   Bratislava   I na   doplatenie   súdneho poplatku (č. l. 417),

-dňa 28. 02. 2007 – vyjadrenie navrhovateľa k vyrubenému súdnemu poplatku,

-dňa   06.   03.   2007   –   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   I,   č.   26   Cb   92/98, o pripustení nového účastníka do konania (č. l. 422),

-dňa   06.   03.   2007   vrátenie   spisu   Krajskému   súdu   v Bratislave   na   rozhodnutie o odvolaní so žiadosťou o rozhodnutie v čo najkratšom čase, (č. l. 426),

-dňa 19. 04. 2007 spis vrátený z Krajského súdu v Bratislave s uznesením o opravnom prostriedku (č. l. 396),

-zákonnému sudcovi predložený počas dovolenky 27. 04. 2007,

-dňa   09.   05.   2007   rozhodnutie   Okresného   súdu   Bratislava   I o zastavení   konania vo veci predbežného opatrenia z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku,

-dňa   09.   05.   2007   výzva   navrhovateľovi   na   predloženie   k návrhu   doklady preukazujúce kedy boli skolaudované stavby – administratívne budovy, spomínané v návrhu   na   zmenu   žalobného   návrhu,   doklady   preukazujúce   vlastníctvo,   spôsob nadobudnutia nakoľko z pôvodného návrhu nevyplýva že sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníctva k týmto stavbám (č. l. 299)

-dňa 09. 05. 2007 výzva navrhovateľovi a odporcom v 1 až 3 rade na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu žalobného návrhu (č. l. 400-402).“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov... a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom... v konaní   okresného súdu vedenom pod sp. zn. 26 Cb 92/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 27 Cb 617/96).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu právnej istoty preto dochádza   až právoplatným rozhodnutím súdu   alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 10/98, II. ÚS 210/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správania účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu   zistil,   že   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   26   Cb   92/98   (pôvodne vedenom pod sp. zn. 27 Cb 617/96) ide o návrh sťažovateľa o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. Ústavný súd konštatoval, že návrhy tohto typu   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a preto   ich z právneho   hľadiska   nemožno   považovať   za   zložité.   Z hľadiska   potreby   zisťovania skutkového stavu a dokazovania sa však konanie okresného súdu stalo zložitým a časovo náročnejším.   Žiadna   právna   ani   faktická   zložitosť   veci   však   nemôže   ospravedlniť skutočnosť, že okresný súd ani po viac ako desiatich rokoch nerozhodol vo veci samej.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 26 Cb 92/98 (pôvodne vedenom pod sp. zn 27 Cb 617/96), bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Sťažovateľ využíval všetky procesné   prostriedky,   ktoré   mal   ako   účastník   konania   k dispozícii   (návrhy   na   vydanie predbežného opatrenia, opravné prostriedky proti procesným uzneseniam okresného súdu, čiastočné   späťvzatie   a   zmeny   žalobného   návrhu,   návrhy   na   pripustenie   vstupu   ďalších účastníkov), a včas reagoval na výzvy okresného súdu. Sťažovateľ opakovane navrhoval zmenu v účastníkoch konania a menil aj žalobný návrh. Tým, že sám sa viackrát nezúčastnil na pojednávaní, resp. svoju neúčasť ospravedlnil, ako aj opakovanými zmenami žalobného návrhu   a návrhu   na   pripustenie   vstupu   ďalších   účastníkov   do   konania   podľa   názoru ústavného   súdu   sťažovateľ   svojím   konaním   čiastočne   prispel   k celkovej   dĺžke   konania, ktorú namieta.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd vyhodnotil v rámci doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 26 Cb 92/98 tieto obdobia:

a) Vec sťažovateľa pôvodne napadla na okresný súd 19. decembra 1996. Po návrhu sťažovateľa   na   vydanie   predbežného   opatrenia   10.   januára   1997   bola   vec   postúpená krajskému súdu, ktorý vydal 15. augusta 1997 predbežné opatrenie. O vecnej príslušnosti okresného súdu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky 27. augusta 1998.

V tomto   období   (1997   až   1998)   všeobecné   súdy   konali   a   rozhodovali   o vecnej príslušnosti súdu, pričom sa potvrdila vecná príslušnosť okresného súdu.

b) Okresný súd po určení vecnej príslušnosti nariadil prvé pojednávanie vo veci na 8. január 1999, ktoré sa však neuskutočnilo. Počas roku 1999 ďalej konal o opakovaných návrhoch sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. Od novembra roku 1999 do novembra 2000 konal o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu krajský súd. Od   21.   mája   2001   okresný   súd   vykonával   procesné   úkony   súvisiace   s prípravou a nariadením pojednávania vo veci samej, do konca roku 2002 sa však žiadne pojednávanie neuskutočnilo. Z uvedených dôvodov ústavný súd hodnotil predovšetkým obdobie od mája 2001 do konca roku 2002 (t. j. viac ako jeden a pol roka) ako také, v ktorom okresný súd konal neefektívne a so zbytočnými prieťahmi v konaní.

c) Okresný súd bol ďalej v období od 9. januára 2003 do 26. mája 2004 (t. j. viac ako 16 mesiacov) vo veci nečinný. Personálne zmeny na okresnom súde, zmena zákonného sudcu v predmetnej veci a s tým späté obdobie nečinnosti nemôžu ísť na vrub sťažovateľa a uplatňovania   jeho   základného   práva   na   konanie   okresného   súdu   bez   zbytočných prieťahov.

d)   V období   od   26.   mája   2004   okresný   súd   nariadil   a   uskutočnil   pojednávanie 29. júna   2004,   ktoré   odročil   na   7.,   resp.   8.   september   2004,   ako   aj   jediné   meritórne pojednávanie v doterajšom priebehu konania – 21. marca 2006. Okrem toho okresný súd rozhodoval   o   pripustení   ďalších   účastníkov   do   konania,   o zmene   žalobného   návrhu sťažovateľa, o súdnom poplatku a o návrhu na predbežné opatrenie (január až máj 2007). Jeho postup však ani v období uvedených troch rokov (máj 2004 až máj 2007), napriek obdobiam,   keď   sa   spis   nachádzal   na   krajskom   súde   v rámci   rozhodovania   o opravných prostriedkoch proti procesným uzneseniam, zásadne nesmeroval k ukončeniu dokazovania a k rozhodnutiu vo veci samej.

Ústavný   súd   so   zreteľom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   rozhodol,   že   konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 26 Cb 92/98 ani po období viac ako desať rokov od podania návrhu nie je právoplatne skončené, stále sa nachádza v štádiu riešenia základných procesných otázok a dokazovania. Celý priebeh doterajšieho konania je poznačený málo efektívnou   činnosťou   okresného   súdu,   ktorý   nevyužil   svoje   prostriedky   na   urýchlenie konania. Pretože postup okresného súdu efektívne neviedol k rozhodnutiu vo veci samej a k nastoleniu   stavu   právnej   istoty   sťažovateľa   a je   poznačený   aj   určitým   obdobím nečinnosti,   ústavný   súd   rozhodol,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 26 Cb 92/98 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 26 Cb 92/98 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   požadoval   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia 1 000 000 Sk,   pričom   v odôvodnení   sťažnosti   okrem   iného   uviedol: „...   Dôvodom   je skutočnosť,   že   vplyvom   bezdôvodných   prieťahov   v súdnom   konaní   došlo   k situácii,   že sťažovateľ bol zbavený vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých hodnota je niekoľko desiatok možno sto miliónov Sk.

Len   pri   priemernom   nájme   (nehnuteľnosť   v centre   B.   mala   viac   ako   3 500   m2 podlahových plôch) 2000,- Sk m2, za dobu od podania žaloby 19. 12. 1996, žalobca ako sťažovateľ bol ukrátený o viac ako 50 Mil. Sk. V danej veci je treba podotknúť, že pri zákonnom   rozhodnutí   súdu,   nehnuteľnosť   nie   je   schopná   prevádzky   a pre   uvedenie   do užívania bude treba vynaložiť (dnes) viac ako 50 – 60 Mil. Sk.

Od podania žalobného návrhu uplynulo viac ako desať rokov... Z dôvodu   bezdôvodných   prieťahov,   poškodenia   zdravia,   žiadame   finančné zadosťučinenie v čiastke 1.000 000,- Sk.“.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil   úvahou,   že   cieľom   primeraného finančného   zadosťučinenia   je   len   zmiernenie   ujmy   pociťovanej   v dôsledku   zbytočných prieťahov.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto právomoci. Preto považoval za potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu v konaní vo veci sp. zn. 26 Cb 92/98, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ sa o doterajšiu dĺžku konania   čiastočne   pričinil,   a zohľadňujúc   konkrétne   okolnosti   prípadu   vrátane   pozície sťažovateľa sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd   považoval   priznanie   sumy   30   000   Sk   sťažovateľovi   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa   si   v   podaní   doručenom   23.   februára   2007   uplatnil   nárok   na   náhradu   trov 7 492 Sk za dva úkony právnej služby a režijný paušál vrátane dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   (prevzatie   a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) vykonaný v roku 2007 je priemerná mesačná mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2006   v   sume 17 822 Sk, t. j. náhrada za jeden úkon je 2 970 Sk plus 178 Sk režijný paušál.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 5 940 Sk, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) a k tomu dvakrát náhradu režijného paušálu spolu 356 Sk. Keďže advokát je platcom DPH uvedená suma bola zvýšená o 19 % DPH podľa § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov a podľa   §   27   zákona   č.   222/2004   Z.   z.   o dani   z pridanej   hodnoty   v znení   neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH boli priznané v celkovej sume 7 492,20 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007