znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 25/06-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. marca 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Jána Lubyho o sťažnosti J. R., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 345/04 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 345/04 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 345/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. R. n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť J. R. trovy právneho zastúpenia 5 788 Sk (slovom   päťtisícsedemstoosemdesiatosem   slovenských korún) na účet právnej zástupkyne JUDr. D. Š., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 3. februára 2006 doručená sťažnosť J. R., bytom B., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 345/04 o náhradu škody s príslušenstvom.

Sťažovateľ sa žalobou podanou 22. marca 2004 Okresnému súdu Banská Bystrica podľa   §   18   ods.   1   a 2   zákona   č.   58/1969   Zb.   o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú rozhodnutím   orgánu   štátu   alebo   jeho   nesprávnym   úradným   postupom   domáhal   od Slovenskej   republiky,   zastúpenej   Ministerstvom   financií   Slovenskej   republiky,   náhrady škody vo výške 403 602 Sk s prísl. Okresný súd Banská Bystrica postúpil 23. marca 2004 spis z dôvodu miestnej príslušnosti okresnému súdu. Uznesením zo 4. mája 2004 uložil okresný súd odporcovi povinnosť vyjadriť sa k žalobe a obom účastníkom konania vyjadriť sa,   či   súhlasia   s rozhodnutím   veci   bez   nariadenia   pojednávania.   Sťažovateľ   podaním z 12. mája 2004 rozšíril žalobu o náhradu škody a podaním z 10. júna 2004 zmenil žalobný návrh. Okresný súd vyzval 18. júna 2004 právneho zástupcu sťažovateľa na predloženie kópií týchto podaní. Sťažovateľ ich doručil okresnému súdu 30. júna 2004. Vyjadrenie Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   bolo   okresnému   súdu   doručené   11.   februára 2005.   Sťažovateľ   podal   27.   decembra   2005   predsedovi   okresnému   súdu   sťažnosť   na prieťahy v konaní, ktorú okresný súd uznal za dôvodnú. Následne okresný súd po pridelení veci   novej   konajúcej   sudkyni   nariadil   termín   pojednávania   vo   veci   na   23.   máj   2006. Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   uvedeným   postupom   okresného   súdu   došlo   k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Žiada preto, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

„nekonaním   Okresného   súdu   Bratislava   I.   bolo   porušené   právo   sťažovateľa zakotvené   v článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a priznáva   sa   mu   finančné zadosťučinenie   400.000.-   Sk,   ktoré   mu   bude   vyplatené   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti nálezu.

Právnej   zástupkyni   sťažovateľa   JUDr.   D.   Š.   priznáva   náhradu   trov   právneho zastúpenia 5.330.- Sk (2 právne úkony á 2.501.- Sk, prevzatie + príprava, písomné podanie, 2   x   režijný   paušál   á   164.-   Sk),   ktorá   jej   bude   vyplatená   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd okresný súd, aby sa vyjadril k sťažnosti   a či   trvá   na tom, aby sa   vo veci   konalo ústne pojednávanie. Sťažovateľ   už v sťažnosti uviedol, že vo veci netrvá na ústnom pojednávaní.

Okresný súd oznámil, že na konaní ústneho pojednávania netrvá a k sťažnosti v liste sp. zn. Spr. 2209/05 z 3. marca 2005 uviedol:

„Návrh   na   začatie   konania   bol   postúpený   na   tunajší   súd   dňa   30.   3.   2004 a upovedomenie   o postúpení   veci   bolo   doručené   navrhovateľovi   dňa   25.   3.   2004.   Na základe úpravy súdnej tajomníčky zo dňa 4. 5. 2004 bol právny zástupca navrhovateľa vyzvaný na zaslanie potrebného počtu vyhotovení návrhu v súlade s Občianskym súdnym poriadkom. Výzvu súdu prevzal dňa 23. 6. 2004. Uznesením č. k. 8 C 345/04-24 zo dňa 4. 5. 2004 vyzval súd odporcu na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania.

Doplnenie   podania   bolo   doručené   súdu   dňa   12.   5.   2004   a právny   zástupca navrhovateľa   požiadal   podaním   doručeným   súdu   dňa   10.   6.   2004   o pripustenie   zmeny návrhu. Kópie príloh a žiadostí doručil právny zástupca navrhovateľa dňa 30. 6. 2004. Vyjadrenie k návrhu doručil odporca dňa 11. 2. 2005. Vec bola na základe Rozvrhu práce na rok 2005 pridelená novej zákonnej sudkyni JUDr. O. D., ktorá dospela k záveru, že bola skončená príprava pojednávania a vo veci stanovila   termín   pojednávania   na   deň   23.   5.   2006   o 12.   00   hod.   č.   dv.   59.   V súlade s Občianskym   súdnym   poriadkom   budú   účastníci   konania   a   ich   právny   zástupcovia   na stanovený termín pojednávania písomne volaní.

Priebeh   konania   bol   zo   stany   vedenia   Okresného   súdu   Bratislava   I na   základe sťažnosti navrhovateľa od 16. 1. 2006 sledovaný. Sťažnosť sťažovateľa bola hodnotená ako dôvodná, nakoľko boli zistené skutočnosti svedčiace o vzniku objektívne daného prieťahu v konaní, ktorý ale nebol zavinený zákonnou sudkyňou.

Z obsahu spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 8 C 345/04 a sťažnostného spisu   Spr.   2209/05   je   zrejmé,   že   k zbytočným   prieťahom   v predmetnom   konaní nedochádzalo a skutočnosť, že v oddelení 8 C v súlade s Občianskym súdnym poriadkom sa vybavuje vysoký počet pridelených vecí popri priebežnom mesačnom nápade nových vecí (cca vecí)(nebolo uvedené koľko; pozn.). Vo veci bol zistený objektívny prieťah v konaní od 4. 5. 2004.

S   poukazom   na   uvedené   si   dovoľujem   navrhnúť   váženému   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky,   aby   bola   vzatá   na   vedomie   skutočnosť,   že   súd   konal   v súlade s platnými právnymi predpismi s ohľadom na množstvo vecí vybavovaných v oddelení 8 C. Zdĺhavosť   predmetného   konania   (zväčšujúce   sa   časové   úseky   medzi   jednotlivými úkonmi   sudkyne)   spôsobila   taktiež   neúmerná   zaťaženosť   sudkyne   vzniknutá   z dôvodu pretrvávajúceho   nedostatočného   personálneho   obsadenia   Okresného   súdu   Bratislava I sudcami vzniknutého po odchode zákonnej sudkyne z oddelenia 8 C JUDr. I. Š..

V prípade,   že   ÚS   SR   dospeje   k záveru,   že   bolo   porušené   základné   právo   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   navrhujeme   aby   ÚS   SR   nepriznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie z dôvodu, že sa so sťažnosťou na riešenie vzniknutej situácie   neobrátil   na   vedenie   súdu   už   v roku   2004   v súlade   so   zák.   č.   88/1992   (vtedy platného) (správne zák. č. 80/1992 Zb.; pozn.) a nežiadal vec riešiť a aj z dôvodu, že vo veci bol stanovený termín pojednávania s ohľadom na stav vybavovaných vecí v oddelení.“

Uvedené skutočnosti   boli zistené aj z predloženého spisu   okresného súdu   sp.   zn. 8 C 345/04.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva na prejednanie veci v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 8 C 345/04.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). „Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98) alebo iným zákonom predpísaným spôsobom, ktorým sa nastoľuje právna istota inak ako právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Z hľadiska právnej a faktickej zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že vec nie   je   právne   ani   skutkovo   zložitá   a tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy všeobecných   súdov.   Predmetom   konania je náhrada škody   s príslušenstvom.   Na právnu a faktickú zložitosť veci nepoukázal ani predseda okresného súdu.

2.   Správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   súdneho   konania   pred   okresným   súdom možno počas doterajšej doby konania hodnotiť ako aktívne a súčinnostné, ktoré nijakým spôsobom neprispelo k doterajšej dĺžke konania.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či nedošlo k zbytočným prieťahom   v súdnom   konaní sp.   zn. 8 C   345/04,   bol postup   okresného   súdu.   Vec bola okresnému   súdu   ako   súdu   príslušnému   postúpená   Okresným   súdom   Banská   Bystrica 30. marca 2004. Uznesením č. k. 8 C 345/04-39 zo 4. mája 2004 bolo odporcovi uložené, aby   sa   vyjadril   k návrhu,   a obom   účastníkom   konania,   aby   sa   vyjadrili,   či   súhlasia s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, resp. či sa podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku práva na verejné prejednanie veci vzdávajú. Uvedené uznesenie bolo účastníkom konania expedované 24. januára 2005, t. j. po 8 mesiacoch. Navrhovateľovi (v konaní   pred   ústavným   súdom   sťažovateľovi)   nebolo   dosiaľ   doručené,   odporcovi   - Ministerstvu   financií   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   financií“)   -   bolo doručené   28.   januára   2005.   Ministerstvo   financií   podalo   svoje   vyjadrenie   k žalobe okresnému súdu 11. februára 2005. Okresný súd vo veci nevykonal celý rok žiadny úkon, hoci   mu v tom   nebránila zákonná prekážka.   Po   viac ako roku   od   doručenia   vyjadrenia ministerstva financií nariadil okresný súd prvé pojednávanie vo veci na 23. máj 2006, t. j. po viac ako dvoch rokoch od podania žaloby. Ústavný súd zistil, že v konaní, ktoré na okresnom súde trvá viac ako dva roky, predstavuje obdobie nečinnosti súdu 20 mesiacov.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd rozhodol, že doterajším postupom (nečinnosťou) okresného súdu   došlo v súdnom   konaní sp.   zn. 8 C 345/04 k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127   ods.   2   ústavy   vysloví,   že   k porušeniu   práva   alebo   slobody   došlo   právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 345/04 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom   súde.   Dospel   pritom   k záveru,   že   v danom   prípade   je   postačujúce,   aby v súvislosti s deklarovaným porušením prikázal okresnému súdu vo veci ďalej konať bez zbytočných   prieťahov,   a preto   finančné   zadosťučinenie   sťažovateľovi,   ktorý   požadoval sumu 400 000 Sk, nepriznal.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. D. Š. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd uznal za účelne vynaložené náklady právnej pomoci dva úkony právnej služby urobené v roku 2006   (advokátka   uviedla   nesprávny   výpočet   a sumu   5   330   Sk;   pozn.).   Podľa   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal ústavný súd sťažovateľovi úhradu trov konania 5 788 Sk.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006