znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 25/05- 23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2005 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. S., bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., B.   B.,   vo   veci   porušenia   jeho   základných   práv   upravených   v   čl.   17   ods.   1,   2,   3   a   5 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2, 3 a 5 Listiny základných práv a slobôd, čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 9 ods. 1, 3 a   4   Medzinárodného   paktu   o občianskych   a politických   právach   postupom a uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   s   právomocou   Špeciálneho   súdu sp. zn. Pš 23/04 z 13. októbra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. V. S. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára 2005 doručená sťažnosť Mgr. V. S., bytom B., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta, že postupom   a   uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“) s právomocou Špeciálneho súdu z 13. októbra 2004 sp. zn. Pš 23/04, ktorým bol vzatý do väzby, boli porušené jeho práva   upravené v   čl. 17   ods. 1,   2,   3 a 5   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 2, 3 a 5 Listiny základných práv a slobôd, čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 9 ods. 1, 3 a 4 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu je len subsidiárna.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 24. novembra 2004 meritórne rozhodol tak, že prepustil sťažovateľa na slobodu.

Z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc prejednať sťažnosť namietajúcu rozhodnutie a postup krajského súdu a rozhodnúť o nej, pretože tomu bráni skutočnosť, že o opravnom prostriedku proti napadnutému uzneseniu krajského súdu (aj postupu, ktorý mu predchádzal) rozhoduje a aj rozhodoval najvyšší súd, ktorý poskytol ochranu sťažovateľovi v rozsahu, ktorý v podstate požaduje voči krajskému súdu (čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde).

V tejto spojitosti ústavný súd uvádza, že počítanie lehoty na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu od rozhodnutia najvyššieho súdu nemá žiadnu oporu v ústave a ani v zákone o ústavnom súde. Lehota na podanie sťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu sa počíta osobitne, nezávisle na rozhodovaní najvyššieho súdu ako väzobného súdu a z toho možno vyvodiť aj to, že sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu a postup, ktorý mu predchádzal, by bola podaná aj oneskorene (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde), pretože krajský súd o väzbe sťažovateľa právoplatne rozhodol 13. októbra 2004 a sťažnosť bola   ústavnému   súdu   doručená   24.   januára   2005,   t.   j.   viac   ako   po   dvoch   mesiacoch od právoplatnosti uznesenia krajského súdu.

Ústavný   súd   preto   po predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   odmietol   pre   nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2005