SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 249/2016-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného úradu Pezinokv bližšie neoznačených konaniach súvisiacich s návrhom na určenie vlastníckeho právak nehnuteľnostiam a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nedostatokprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovatelia“)vo veci namietaného porušenia Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupomOkresného úradu Pezinok v bližšie nešpecifikovaných konaniach a vo veci návrhu naurčenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
2. Sťažovatelia uvádzajú, že boli porušené ich dedičské práva„zavedením čiastočných duplicít vlastníctva“, ktoré„vznikli založením“listov vlastníctva k niektorýmnehnuteľnostiam v k. ú..
3. Sťažovatelia sa domnievajú, že tým mohli byť porušené niektoré ústavné právagarantované ústavou. Konkrétne vymenúvajú jednotlivé články ústavy (čl. 14, čl. 17, čl. 20,čl. 21 a čl. 23), avšak bez bližšieho odôvodnenia.
4. Sťažovatelia k svojej sťažnosti priložili 33-stranový prehľad vývoja právnychvzťahov k niektorým nehnuteľnostiam v k. ú., a to od roku 1945 do súčasnosti.
5. Na tomto základe sťažovatelia navrhli vydať tento nález:„Súd určuje, že ⬛⬛⬛⬛ rod., ⬛⬛⬛⬛, bola ku dňu svojej smrti 04.07.1994, podielovou spoluvlastníckou pozemku vo veľkosti 1/3 parcely č. o výmere 752 m2, zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. pod B 8/v.13.14., katastrálne územie (v súčasnosti parc. č. o výmere 673 m2a parc. č. o výmere 110 m2). Ďalej bola ku dňu svojej smrti 04.07.1994 podielovou spoluvlastníčkou pôvodnej časti domu č. 36, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. pod B 20 (v súčasnosti s hlavným vchodom zo ulice).
Súd určuje, že ⬛⬛⬛⬛ rod., ⬛⬛⬛⬛, bola ku dňu svojej smrti 06.08.1996, podielovou spoluvlastníčkou pozemku vo veľkosti 1/3 parcely č. o výmere 752 m2, zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. pod B 10/v.13.14., katastrálne územie (v súčasnosti parc. č. o výmere 673 m2a parc. č. o výmere 110 m2). Ďalej bola ku dňu svojej smrti 06.08.1996 podielovou spoluvlastníčkou pôvodnej časti domu č. 36, zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. pod B 20 (v súčasnosti s hlavným vchodom zo ulice).“
II.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba aleboprávnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahomsa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôdnerozhoduje iný súd.
Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavnéhozákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.
Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže
a) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou,vo veci konal podľa osobitných predpisov,
b) vrátiť vec na ďalšie konanie,
c) zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo
d) prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav predporušením základného práva alebo slobody.
7. Ako vyplýva z už citovaných ústavných a zákonných právnych noriemvymedzujúcich právomoc ústavného súdu rozhodovať o namietanom porušení základnýchpráv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnejzmluvy, ústavný súd nemá právomoc rozhodnúť o určovacej žalobe, resp. nerozhodujesúkromnoprávne spory (napr. o určení vlastníckeho práva).
8. Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú určenia vlastníckeho práva k označenýmnehnuteľnostiam a nedomáhajú sa vyslovenia porušenia ústavných práv konkrétnymprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci.O určovacej žalobe podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (t. j. aj o určenívlastníckeho práva) majú právomoc rozhodovať jedine všeobecné súdy.
9. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2016