znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 249/08-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť J.   B.,   D.,   zastúpeného advokátom   JUDr.   I.   M., B.,   vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08 (predtým postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 C 126/03) a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný súd Partizánske v konaní   vedenom pod sp.   zn. 4 C 75/08 p o r u š i l základné právo J. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Partizánske   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C   75/08 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. B.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Partizánske p o v i n n ý   mu   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia J. B. v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov)   na   účet   ustanoveného advokáta JUDr.   I.   M.,   B.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   Okresný   súd   Partizánske   j e   p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   právneho zastúpenia v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov eur) na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 5. júna 2008 č. k. II. ÚS 249/08-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Partizánske   (ďalej   aj   „okresný   súd“   alebo   „súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08 (predtým Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 C 126/03).

Sťažovateľovi   bol   uvedeným   uznesením   ustanovený   aj   právny   zástupca   v konaní pred ústavným súdom, a to advokát JUDr. I. M.

1.1 Podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a o zmene   zákona č. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení neskorších   predpisov   a dopĺňa zákon Slovenskej   národnej   rady   č.   71/1992   Zb.   o súdnych   poplatkoch   a poplatku   za   výpis z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o sídlach   a obvodoch súdov“), výkon súdnictva k 1. januáru 2008 vo veci sťažovateľa prešiel z odovzdávajúceho Okresného súdu Topoľčany na nadobúdajúci Okresný súd Partizánske.

2. Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: „Dňa 26. júna 2003 podal som žalobu ma M. B., spoludediča, ml. brata, pre nezákonné privlastnenie si mojej časti dedičstva a časti mojich vecí, ktoré sa nachádzali v byte po našej zosnulej matke V. B. Žalobu som podal pred štyrmi rokmi, pričom po zrušení Okresného sudu v Partizánskom začal vo veci konať v príprave Okresný sud v Topoľčanoch, ktorý označil moju žalobu pod číslom konania PE-4 C 126/2003. Je evidentné, že v konaní vznikli súdne prieťahy na dotknutom súde, keďže Okresný súd v Topoľčanoch, ktorý sám označil žalobu za nenáročnú zo súdneho hľadiska a to spolu s odvolacím Krajským súdom v Nitre... (takto bolo zdôvodnené aj neustanovenie mi právneho zástupca v tejto veci) doposiaľ nebol vo veci vynesený rozsudok... Tento stav veci jednoznačne potvrdzuje oprávnenosť mojej sťažnosti..., pričom som závislý, vzhľadom na   moju   zlú   sociálnu   situáciu   ako   chorého   nepracujúceho   starobného   dôchodcu,   na rozhodnutí súdu v mojej žalobe, aby som sa mohol vysporiadať aspoň s časťou mojich dlhov...“

Predmetnou   sťažnosťou   sa   sťažovateľ   domáhal   toho,   aby   ústavný   súd   vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, „aby svojím rozhodnutím ústavný súd zaviazal dotknutý... súd... konať vo veci PE-4 C 126/03 v primeranej   časovej   lehote,   respektíve,   aby   došlo   k zrýchleniu   súdneho   konania   na dotknutom súde... Keďže spôsobenými prieťahmi v súdnom konaní znemožnil mi okresný súd vymoženie práva v primeranej časovej lehote, spôsobil mi tak ďalšie škody peňažného, materiálneho i nemateriálneho charakteru, nehovoriac už o negatívnom dopade na moje silno   poškodené zdravie   vyvolávaním psychických traumat   zo zdĺhavého konania,   preto požadujem, aby mi ústavný súd priznal aj primerané zadosťučinenie... vo výške 80 000,- Sk.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jej predsedníčkou JUDr. B. B., listom z 11. augusta 2008 sp. zn. Spr. 525/08 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 25. augusta 2008.

3.1   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   sp.   zn.   Spr   525/2008 z 11. augusta 2008 popísala chronológiu napadnutého konania a uviedla tieto relevantné skutočnosti:

«... Na Vašu žiadosť Vám oznamujem, že na ústnom pojednávaní o prijatej sťažnosti v uvedenej veci netrvám a súhlasím s upustením od neho (§ 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR,   o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov).

... Z... prehľadu jednotlivých úkonov súdu vyplýva, že dlhšie obdobie, v ktorom súd nekonal vo veci je obdobie od prevodu veci do reg. C do doručenia podania žalobcu, ktorým   sa   zrejme   domáhal   priznania   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   a   ustanovenia zástupcu z radov advokátov, resp. do výzvy žalobcu na predloženie žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu, potom obdobie od doručenia podania dňa 12. 12. 2006 do výzvy žalobcu na oznámenie, či podanú žalobu rozširuje aj proti synovi žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní k prieťahom došlo, ale došlo k nim tak z objektívnych dôvodov, ako aj z dôvodov na strane žalobcu. Objektívne dôvody   v   období   od   9.   9.   2003   do   12.   10.   2004   resp.   14.   3.   2005   boli   v tom,   že   OS Partizánske nebol od jeho vzniku dňa 1. 1. 1997 dostatočne personálne obsadený a v tom, že nápad vecí v jednotlivých agendách vybavovaných súdom bol na počet sudcov vysoký. Neúmerne vysoký nápad vecí agendy C bolo najmä v rokoch 1997 - 1999 a dôsledky toho sa prejavili   v   nasledujúcich   rokoch.   Ako   predsedníčka   okresného   súdu   v   tom   čase   som vybavovala 1/2-ich nápadu všetkých civilných veci a do 31. 12. 2003 aj 1/4-inu vecí agendy E   a   Er.   Vzhľadom   na   nízky   počet   sudcov   a   ich   pracovné   zaťaženie   som   nemala   ako predsedníčka OS možnosť zmeniť rozvrh práce tak, aby mi boli prideľované veci v nižšom počte.   Veci,   ktoré   mi   tak   boli   prideľované   podľa   rozvrhu   práce   takýmto   spôsobom, zavineným nedostatočným personálnym obsadením súdu, mi neboli prideľované v takom počte, aby som v nich mohla konať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov . V tejto súvislosti chcem uviesť, že popri vybavovaní týchto vecí a bežnej riadiacej a organizačnej práce vyplývajúcej z funkcie predsedníčky OS bolo potrebné zabezpečiť v priebehu roku 2003 uskutočnenie   výberových   konaní,   vybavovanie   všetkých   agend   v   programe   súdny manažment a s tým súvisiacich zmien v zaradení zamestnancov, v spôsobe vedenia registrov a v rozvrhu práce. Ďalšími skutočnosťami, ktoré mali vplyv na dĺžku tohto konania boli neustále zmeny právnych predpisov vo všetkých oblastiach, ich komplikovanosť, v dôsledku toho neustále zmeny v rozvrhu práce, zabezpečovanie výberových konaní a od začiatku roku 2004 aj zabezpečovanie vzdelávania zamestnancov v prípravnej a v dočasnej štátnej službe spolu s vybavovaním všetkých podaní a sťažností zo strany účastníkov konania, ktorých bolo vzhľadom na nedostatočné personálne obsadenie súdu stále viac. V priebehu mesiacov október,   november a december 2004 bolo   potrebné zabezpečiť všetky veci súvisiace so zrušením   Okresného súdu Partizánske k 31. 12. 2004, čo znamená evidenciu vecí, ich zabalenie, odovzdanie a prevzatie Okresnému súdu v Topoľčanoch, presťahovanie všetkého zariadenia a ukončenie činnosti OS Partizánske, ktoré činnosti boli v podstate ukončované aj v prvých mesiacoch roku 2005. Toto všetko sú skutočnosti, ktoré mali vplyv na konanie v tejto veci.

Okrem   toho   na   priebehu   a   trvaní   tohto   súdneho   konania   má   podiel   aj   samotný sťažovateľ tým, že sa nezúčastňuje súdnych pojednávaní. Keď sa aj jedného z pojednávaní zúčastnil, v priebehu pojednávania odišiel. Nebol tak prítomný pri výsluchu svedkov ale následne   žiadal,   aby   mu   súdom   boli   zasielané   zápisnice   z   pojednávaní   a   následne   sa k výpovediam   účastníkov   na   pojednávaní   a   k   výpovediam   svedkov   vyjadroval   písomne, pričom jeho vyjadrenia sú rozsiahle, nezrozumiteľné, tvrdenia žalobcu sa v nich opakujú. Niekedy sú jeho žiadosti   a tvrdenia protirečivé,   keď oznamuje,   že sa bude podrobovať chirurgickým   zákrokom (obdobie po 12.   12.   2006),   žiada   o   odročenie pojednávaní,   na druhej strane píše urgencie prípadne sťažnosti, že sa vo veci nekoná. V jednom zo svojich podaní navrhuje rozšírenie žaloby aj proti synovi žalovaného, na základe výzvy súdu však oznámil, že rozšírenie žaloby nenavrhuje. Samotná žaloba žalobcu pozostáva z viacerých nárokov, ktorých výšku žalobca žiadnym spôsobom nepodložil listinnými dôkazmi. Žalobca najprv podal žiadosť o prikázanie veci z dôvodu vhodnosti,   keď bol vyzvaný na súdny poplatok svoju žiadosť zobral späť. Súd sa musí týmito jeho podaniami zaoberať, doručiť ich protistrane, čo tiež spôsobuje, že sa konanie predlžuje. Dôvodom predlžovania konania je aj opakovaná neúčasť svedka R. V. na pojednávaniach. Ide o svedka, ktorý mal byť nájomcom bytu v období, za ktoré nájomné zrejme premlčané nie je a za ktoré žalobca požaduje od žalovaného zaplatenie nájomného. Z uvedeného dôvodu je podľa názoru súdu výpoveď tohto svedka v konaní potrebná.

K sťažnosti sťažovateľa Mgr. J. B. chcem uviesť len toľko, že už k podaniu žaloby samotnej, ako to vyplýva aj zo sťažnosti sťažovateľa z 21. 06. 2007, sťažovateľa viedla viac možnosť   resp.   predpoklad,   že   získa   finančné   prostriedky   na   úhradu   jeho   dlhov   než oprávnenosť jeho nárokov. Podanou sťažnosťou sa zhodou okolnosti domáha finančného zadosťučinenia   v   rovnakej   sume,   akú   žiada   od   žalovaného   v   návrhu   na   súdny   zmier. Predpokladám preto a verím, že všetky uvedené skutočnosti budú pri rozhodnutí zohľadnené a brané do úvahy.»

3.2   Právny   zástupca   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   k uvedenému   vyjadreniu okresného súdu zaujal takéto stanovisko:

«...   Vo   svojom   vyjadrení   okresný   súd   nepopiera,   ale   naopak   stotožňuje   sa   so skutočnosťou, že predmetné súdne konanie vedené na tomto súde, v ktorom je sťažovateľ žalobcom, trpí neprimeranými prieťahmi.

Podľa môjho názoru, vo vyjadrení obsiahnutý podrobný chronologický popis celej kauzy iba zvýrazňuje neprimerané prieťahy spôsobené činnosťou okresného súdu, pričom ako príklad možno uviesť skutočnosť, že okresný súd po vyše 2 rokoch od podania žaloby rozhodol o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom jeho nesprávne uznesenie Krajský súd v Nitre zmenil a oslobodenie žalobcovi priznal.

V tejto súvislosti, s poukazom na početnú judikatúru Ústavného súdu SR, možno konštatovať, že k neprimeraným prieťahom dochádza nielen vtedy ak súd nekoná, resp. koná neúčelne a zdĺhavo, ale aj vtedy, ak súd síce koná, vydá rozhodnutie, ktoré však odvolací súd zmení, prípadne zruší. V danej veci opätovne poukazujem na to, že okresnému súdu trvalo vyše dva roky, aby dospel k nesprávnemu uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatok, čím v podstate zamedzil sťažovateľovi prístup k rýchlej a účinnej právnej ochrane.

K ďalším dôvodom, ktoré okresný súd vo svojom vyjadrení udáva ako „objektívne dôvody“ vzniku prieťahov v súdnom konaní, iba poznamenávam, že z početnej judikatúry, či už   Ústavného   súdu   SR,   resp.   ESĽP   jednoznačne   vyplýva,   že   nedostatočná   personálna vybavenosť súdov, prípadne vysoký nápad sporov, reorganizácia súdnictva a pod. nemôžu byť akceptovateľnými dôvodmi pri porušovaní základných ľudských práv, v danom prípade práva na súdnu ochranu, resp. práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. S tvrdením okresného súdu, že prieťahy v konaní boli spôsobené aj zo strany žalobcu

- sťažovateľa, sa z hľadiska celkového pohľadu na vec nemôžem stotožniť.

Je pravdou, že sťažovateľ viackrát - tak ako mu to umožňuje O. s. p.- disponoval so svojim návrhom, na druhej strane však, z už uvedeného chronologického popisu celej kauzy jednoznačne vyplýva, že na výzvy a žiadosti okresného súdu reagoval promptne, teda bez akýchkoľvek prieťahov.

Záverom však musím reagovať na maximálne nevhodné a neprípustné dohady, resp. „komentovanie“   dôvodov   zo   strany   okresného   súdu,   ktoré   údajne   viedli   sťažovateľa k podaniu predmetnej žaloby. Obsah písomného podania okresného súdu, adresovanému komukoľvek, o Ústavnom súde SR ani nehovoriac, kde sa hovorí, a to pred vynesením meritórneho   rozhodnutia,   že   k   podaniu   žaloby   viedla   sťažovateľa   viac   možnosť   získať finančné prostriedky na úhradu dlhov, než oprávnenosť jeho nárokov, treba jednoznačne považovať   za   maximálne   neprofesionálny   a   zaujatý   postoj   k   celej   kauze,   s   dôvodnými obavami v zákonný a spravodlivý rozsudok.

Následný   „postreh“   a   porovnávanie   uplatnenej   výšky   finančného   zadosťučinenia pred Ústavným súdom SR a nárokmi uplatnenými v danom spore zo strany okresného súdu, svedčia - podľa môjho názoru - taktiež o nie príliš vysokej profesionalite a vecnom prístupe k celej veci.

Vzhľadom k vyššie uvedenému, netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo ústne   pojednávanie   a   súčasne   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   SR   vo   svojom   rozhodnutí vyslovil, že:

- ústavné právo sťažovateľa J. B., prerokovať vec bez zbytočných prieťahov porušené zo strany okresného súdu bolo,

- sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie priznáva,

- ukladá okresnému súdu zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu JUDr. I. M.»

3.3   K vyjadreniu   okresného   súdu   zaujal   aj   samotný   sťažovateľ   takéto   relevantné stanovisko:

«... Zákonná sudkyňa JUDr. B. B. ma priamo a hrubo znevažuje pred ústavným súdom a inými, vrátane právneho zástupcu svojím výrokom na str. 4 v poslednom odseku jej listu ústavnému súdu zo dňa 11. augusta 2008, keď tu uvádza o. i.: „K sťažnosti sťažovateľa J. B. chcem uviesť len toľko, že už k podaniu žaloby samotnej, ako to vyplýva aj zo sťažnosti sťažovateľa zo dňa 21. júna 2007, sťažovateľa viedla viac možnosť, resp. predpoklad, že získa finančné prostriedky na úhradu jeho dlhov než oprávnenosť jeho nárokov. Podanou sťažnosťou sa zhodou okolností domáha finančného zadosťučinenia v rovnakej sume, akú žiada od žalovaného v návrhu na súdny zmier. Predpokladám preto a verím, že všetky uvedené   skutočnosti   budú   pri   rozhodovaní   zohľadnené   a   brané   do   úvahy.“   K   tomu uvádzam, že zaujatosť samosudkyne JUDr. B. B. voči mne je aj z tohto jej tvrdenia očividná. Ak sa ústavný sud podrobne oboznámi so súdnym spisom 47/75/2008 presvedčí sa, že som postupoval ako žalobca vo veci nanajvýš korektne a že som urobil všetky dostupné kroky v záujme   bezproblémového   konania   vo   veci   a   včasného   vynesenia   rozsudku.   Časť uplatnených nárokov som vzal späť a to napríklad pokiaľ ide o peniaze nebohej V. B. (po ktorej sa dedilo) uložené v banke ako aj tie, ktoré mala doma v hotovosti, ale aj pokiaľ ide o šperky nebohej (retiazky a obrúčka, prstene zo zlata), pretože dokazovanie o osvojení si   týchto   vecí   žalovaným   by   trvalo   dlho   a   predĺžilo   dokazovanie   a   navyše   išlo   by o dokazovanie veľmi náročné a zložité.... Vo svojom podaní súdu tiež uvádzam a uviedol som, to aj osobne vo svojej výpovedi ako účastník konania, že od žaloby na M. B. by som ustúpil a vôbec by som žalobu neuplatnil, keby mal žalovaný M. B., môj brat ku mne iné správanie.

... požadujem, aby mi ústavný súd aj s prihliadnutím na správanie sa samosudkyne JUDr. B. B. voči mne hlavne pred ústavným súdom, ale aj očividným riadením súdneho konania   vo   veci   4C   75/2008   v môj   neprospech   priznal   pri   rozhodovaní   o tejto   mojej sťažnosti výšku zadosťučinenia v hodnote 300 000 Sk....

Konajúci   okresný   súd   zastúpený   predsedníčkou   okresného   súdu   a samosudkyňou v jednej   osobe   JUDr.   B.   B.   ma   ďalej   neoprávnene   a teda   krivo   obviňuje,   čím   ďalej znevažuje moju osobu a dôstojnosť tým, keď vo svojom vyjadrení podanom ústavnému súdu k mojej   sťažnosti   na   prieťahy   uvádza,   že   nechodím   na   pojednávania   a keď   som   aj   na pojednávanie v Partizánskom prišiel, opravujem sa na pojednávanie ešte na Okresnom súde v Topoľčanoch,   tak   som   z neho   odišiel   a nezúčastnil   som   sa   celého   priebehu   súdneho pojednávania   vo   veci   4   C   75/2008.   Konajúca   sudkyňa   nehovorí   pravdu,   úplnú   pravdu a teda   ústavný   súd   zavádza...   Ak   som   sa   na   prvé   pojednávanie   nedostavil,   predom   sa ospravedlnil   s poukázaním   na   dôkazy,   ktorými   boli   súdu   postúpené   listiny   o mojom zdravotnom stave. V dôsledku o. i. /okrem iného/ silného oslabenia imunity /pre dlhoročné stresy   spôsobené   mi   rôznymi   fyzickými   a   právnickými   osobami   a   následným   súdnym konaním voči ním podaním žalôb, čo je ústavnému sudu známe, išlo približne o 20 žalôb, v súčasnosti je to už viac, napríklad trojnásobné vykradnutie môjho bytu..., trpím častými recidívami   a   som   prakticky   neustále   v   stave   chorých,   vážne   chorých   ak   poukážem   na srdcovocievne chronické ochorenie.... V snahe zabrániť vzniku prieťahov mojou neúčasťou na   pojednávaniach   pre   chorobnosť   a   vzdialenosť   konajúceho   súdu   od   môjho   bydliska požiadal som včas písomne konajúci okresný sud v tejto veci o moje vypočutie na Okresnom súde Bratislava 2....Zdôrazňujem, že na pojednávanie, ktoré vytýčil konajúci Okresný súd v Topoľčanoch zákonnou sudkyňou JUDr. B. B. som sa dostavil napriek tomu, že som mal ťažkú chrípku a problémy s chodením....

Očakávam...,   že   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky,   ku   ktorému   mám   dôveru   a prirodzenú úctu, rozhodne o tejto mojej sťažnosti na prieťahy v môj prospech a prizná mi tiež   primerané   zadosťučinenie,   ktorého   výšku,   vzhľadom   na   správanie   sa   a   konanie dotknutého okresného   súdu preukázateľne   v môj neprospech a   pre zaujatosť v   súdnom konaní voči mne ako žalobcovi vo výška 300 000,- Sk, čo je navýšenie oproti pôvodnej čiastke   80   000,-   Sk.  ...Uznávam   však,   že   mi   nie   je   známe   či   je   výška   zadosťučinenia zákonom dajako limitovaná.»

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. PE-4 C 126/03 a v súčasnosti Okresným súdom Partizánske pod sp. zn. 4 C 75/08:

Dňa 30. júna 2003 podal sťažovateľ Okresnému súdu Partizánske proti M. B. (ďalej aj „žalovaný“) žalobu o náhradu škody, ktorá však nemala zákonom predpísané náležitosti a z toho dôvodu bola zapísaná pod sp. zn. 5 Ncr 71/2003.

Dňa 14. júla 2003 požiadala súdna tajomníčka o pripojenie spisu sp. zn. D 9/1998 a 21. júla 2003 požiadala Register obyvateľov Slovenskej republiky (ďalej len „register obyvateľov“) o zistenie pobytu žalovaného.

Dňa 28. júla 2003 bola súdu doručená správa o trvalom pobyte žalovaného. Dňa 15. augusta 2003 súdna tajomníčka uznesením vyzvala sťažovateľa na opravu žalobného návrhu a doplnenie náležitostí podania v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Dňa   22.   augusta   2003   sťažovateľ   doručil   súdu   podanie   označené   ako   rozšírenie žaloby.

Dňa 9. septembra 2003 bola vec prevedená do registra „C“. Dňa   12.   októbra   2004   bolo   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa   označené: „K žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov“, z ktorého vyplynulo, že sťažovateľ k svojej žiadosti pripája rôzne doklady.Dňa 14. marca 2005 bol sťažovateľ vyzvaný, aby v prípade, ak žiada aj v tomto konaní o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu, predložil   súdu   žiadosť   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   o   ustanovenie   zástupcu z radov   advokátov   s   uvedením   dôvodov,   ako   aj   riadne   vyplnené   a   potvrdené   tlačivo „Potvrdenie o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch“.

Dňa 16. marca 2005 bola žaloba zaslaná žalovanému, ktorý ju však neprevzal na adrese uvedenej sťažovateľom v žalobnom návrhu.

Dňa 22. marca 2005 sťažovateľ predložil súdu vyplnené „Potvrdenie o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch“, ku ktorému pripojil aj rozhodnutie o priznanom dôchodku, nepredložil však súdu žiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu, preto ho súd 12. apríla 2005 o predloženie tejto žiadosti urgoval.

Dňa 12. apríla 2005 bola o doručenie žaloby žalovanému požiadaná Mestská polícia v P., zásielku sa mu však nepodarilo doručiť.

Dňa 21. apríla 2005 bola súdu doručená žiadosť sťažovateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a o ustanovenie právneho zástupcu.

Dňa   13.   júla   2005   bol   sťažovateľ   vyzvaný   na   predloženie   dokladov   o   jeho zdravotnom stave a nákladoch na potrebnú liečebnú starostlivosť, pretože aj z tohto dôvodu žiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a súd tiež žiadal Mestský úrad P. (ďalej aj „mestský úrad“), register obyvateľov a manželku žalovaného o zistenie adresy žalovaného.

Dňa 22. júla 2005 sťažovateľ predložil súdu žiadané lekárske správy.Dňa 25. júla 2005 bola súdu doručená správa mestského úradu a 5. augusta 2005 správa registra obyvateľov. Na základe uvedených správ sa však súdu nepodarilo zistiť bydlisko žalovaného.

Dňa 23. septembra 2005 súd požiadal syna žalovaného, S. p., pobočku T. a tiež spoločnosť V., spol. s r. o., O., o zistenie bydliska žalovaného.

Dňa 7. októbra 2005 syn žalovaného oznámil súdu adresu bydliska žalovaného.Dňa 24. októbra 2005 súd doručil žalovanému žalobu na vyjadrenie.Dňa 7. novembra 2005 žalovaný doručil súdu svoje vyjadrenie.Dňa   9. novembra   2005   súd   rozhodol   o   žiadosti   sťažovateľa   na   oslobodenie   od súdnych   poplatkov   tak,   že   sťažovateľovi   nepriznal   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov a neustanovil mu ani právneho zástupcu z radov advokátov.

Dňa 18. novembra 2005 sťažovateľ podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie.Dňa 21. novembra 2005 bol spis doručený Krajskému súdu v Nitre (ďalej aj „krajský súd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 15. februára 2006 bol spis vrátený okresnému súdu, pričom krajský súd rozhodol tak, že zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o nepriznaní oslobodenia od súdnych   poplatkov   tak,   že   sťažovateľovi   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   priznal a rozhodnutie   okresného   súdu   vo   výroku   o   neustanovení   právneho   zástupcu   z   radov advokátov potvrdil.

Dňa 20. februára 2006 bolo rozhodnutie krajského súdu doručené sťažovateľovi.Dňa 15. marca 2006 súd nariadil termín pojednávania na 2. máj 2006.Dňa 13. apríla 2006 bolo súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým sa domáhal vypočutia dožiadaným súdom na Okresnom súde Bratislava II, ďalej požiadal o určenie nového termínu pojednávania a doručil tiež súdu svoje stanovisko k vyjadreniu žalovaného a čiastočné späťvzatie žaloby, resp. spresnenie petitu žaloby.

Dňa   2.   mája 2006   sa   uskutočnilo   vo   veci   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   na neurčito z dôvodu výsluchu sťažovateľa cestou dožiadaného súdu a z dôvodu predloženia listinných dôkazov. Žalovaný predložil uvedeného dňa súdu listinné dôkazy.

Dňa 12. júla 2006 súd zaslal dožiadanie Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu výsluchu sťažovateľa.

Dňa 17. augusta 2006 bol sťažovateľ vypočutý pred Okresným súdom Bratislava II. Dňa 22. augusta 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   23.   augusta   2006   bolo   súdu   doručené   podanie   sťažovateľa   označené   ako „spresnenie   a   pozmenenie   zápisnice   OS   Bratislava   II   a   vyžiadanie   zápisu   z   výpovede žalovaného a svedka Ing. Ľ. B. pred OS Topoľčany“.

Dňa   31.   októbra   2006   bol   vo   veci   nariadený   termín   pojednávania   na 5. december 2006.

Dňa 5. decembra 2006 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré sťažovateľ bez odôvodnenia   opustil.   Predvolaní   svedkovia   (okrem   R.   V.,   ktorý   sa   na   pojednávanie nedostavil) boli vypočutí aj v neprítomnosti sťažovateľa. V deň pojednávania sťažovateľ doručil súdu svoje písomné vyjadrenie k výpovedi žalovaného a svedka, pričom na záver tohto   vyjadrenia   uviedol,   že   syn   žalovaného   Ing.   Ľ.   B.   je   na   základe   ním   uvedených skutočností takisto žalovaný, a preto rozširuje svoju žalobu aj na neho. Zároveň doručil súdu svoju opakovanú žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radu advokátov. Súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu o jeho uvedenej žiadosti, keďže ju odôvodňoval zmenou v jeho sociálnom postavení a zdravotnom stave, čo doložil lekárskymi správami. Dňa 6. decembra 2006 súd rozhodol o opakovanej žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu tak, že mu zástupcu   z radov advokátov neustanovil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2006.

Dňa   12.   decembra   2006   bolo   súdu   doručené   rozsiahle   vyjadrenie   sťažovateľa, v ktorom uviedol, že žiada súd, aby s prihliadnutím na jeho trvale zlý zdravotný stav, ako aj nastávajúce   chirurgické   operácie   netrval   na   jeho   osobnej   účasti   v prípade   ďalších pojednávaní s tým, že ak bude potrebné, dodatočne sa k výsluchom vyjadrí.

Dňa 17. októbra 2007 sťažovateľ oznámil súdu, že žalobu proti synovi žalovaného nerozširuje a nenavrhuje jeho vstup do konania.

Dňa 21. novembra 2007 bol nariadený termín pojednávania na 13. december 2007.Dňa 13. decembra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom zistenia pobytu svedka R. V.

Dňa 1. februára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. február 2008.Dňa 8. februára 2008 bol súdu doručený návrh sťažovateľa na usporiadanie veci súdnym zmierom a zároveň jeho žiadosť o prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava II z dôvodu vhodnosti a tiež jeho žiadosť o odročenie nariadeného pojednávania.

Dňa 13. februára 2008 bol žalovanému doručený návrh sťažovateľa na uzavretie súdneho   zmieru   a   návrh   na   prikázanie   veci   Okresnému   súdu   Bratislava   II   z   dôvodu vhodnosti s tým, aby sa k týmto návrhom žalovaný vyjadril. Sťažovateľ bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti.

Dňa 19. februára 2008 sťažovateľ svoj návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti zobral späť.

Dňa   21.   februára   2008   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovaného   k   návrhu   na uzavretie súdneho zmieru a k prikázaniu veci z dôvodu vhodnosti.

Dňa 26. februára 2008 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom výsluchu svedka R. V. po zistení jeho adresy bydliska, prípadne miesta, kde sa svedok zdržiava.Dňa 8. marca 2008 bolo súdu doručené rozsiahle vyjadrenie sťažovateľa. Dňa 17. apríla 2008 okresný súd požiadal Správu majetku mesta P. o predloženie listinných dôkazov.

Dňa 8. augusta 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. august 2008, najmä z dôvodu výsluchu svedka R. V.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom Okresného súdu Partizánske v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 75/08 (predtým aj postupom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. PE-4 C 126/03) dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   doterajší neobyčajne   zdĺhavý   priebeh   napadnutého   konania   nemožno   pripísať   na   vrub   zložitosti prerokovávanej veci. Právnu zložitosť konania inak vo svojom vyjadrení nenamietala ani predsedníčka okresného súdu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na   jeho   ťarchu   pri   posudzovaní   otázky,   či   a z akých   dôvodov   došlo   v tomto   konaní k zbytočným prieťahom, i keď je nesporné, že nebol vždy súčinnostný. Doterajšia dĺžka napadnutého konania však nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.  

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje, že okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov opakovane aj dlhodobo nečinný v období od 9. septembra 2003 do 14. marca 2005 (osemnásť mesiacov) a od 28. decembra 2006 do 21. novembra 2007 (jedenásť mesiacov, pričom v tomto období iba vyzval sťažovateľa na vyjadrenie). Okresný súd teda počas viac ako dvoch rokov vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ počas napadnutého súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorej k zbytočným prieťahom došlo pre „objektívne dôvody“, ktoré   mali   spočívať   v tom,   že „OS   Partizánske   nebol   od   jeho   vzniku   dňa 1. 1. 1997 dostatočne personálne obsadený a v tom, že nápad vecí v jednotlivých agendách vybavovaných súdom bol na počet sudcov vysoký. Neúmerne vysoký nápad vecí agendy C bolo najmä v rokoch 1997 - 1999 a dôsledky toho sa prejavili v nasledujúcich rokoch. Ako predsedníčka okresného súdu v tom čase som vybavovala 1/2-ich nápadu všetkých civilných veci a do 31. 12. 2003 aj 1/4-inu vecí agendy E a Er. Vzhľadom na nízky počet sudcov a ich pracovné zaťaženie som nemala ako predsedníčka OS možnosť zmeniť rozvrh práce   tak,   aby   mi   boli   prideľované   veci   v   nižšom   počte“, nebolo   možné   akceptovať. Ústavný   súd   už   v podobných   súvislostiach   viackrát   vyslovil   (pozri   napr.   I. ÚS   23/03 a v ňom   cit.   predchádzajúcu   judikatúru   ústavného   súdu),   že   nedostatočné   personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci - a teda vykonanie spravodlivosti - bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho   sudcu,   nemožno   systémové   nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky súdu (I. ÚS 6/06).

Ústavný súd poukazuje tiež na to, že vzhľadom na ustanovenie § 18b ods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov otázku toho, či bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v okolnostiach danej veci, posudzoval postup odovzdávajúceho   Okresného   súdu   Topoľčany   a nadobúdajúceho   Okresného   súdu Partizánske   ako   celok   so   všetkými   ústavnoprávnymi   dôsledkami   pre   Okresný   súd Partizánske, vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní.

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk, ktoré zdôvodnil najmä tým, že „spôsobenými prieťahmi v súdnom konaní znemožnil mi okresný súd vymoženie práva v primeranej časovej lehote, spôsobil mi tak ďalšie škody peňažného, materiálneho i nemateriálneho charakteru, nehovoriac už o negatívnom dopade na moje silno poškodené zdravie vyvolávaním psychických traumat zo zdĺhavého konania“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s prihliadnutím   na   všetky okolnosti zisteného porušenia práva sťažovateľa, ako aj na jeho nesúčinnostné správanie v určitom štádiu konania považuje za odôvodnené v sume 1 500 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   z   21.   júla   2008   a písomné stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu   z   25. augusta   2008).   Za   dva   úkony   vykonané v roku 2008 patrí odmena v sume dvakrát po 105,42 € a režijný paušál dvakrát po 6,31 € (v zmysle   §   1   ods.   3   a   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia   sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 223,46 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009